Koncept nekontrolovateľnosti je dosť podmienený, pretože sa musíte pozrieť na špecifiká situácie – čo to znamená ovládať niekoho, dokonca aj dieťa, a prečo?
Často vyvstávajú otázky, ako riadiť ľudí vo všeobecnosti, pretože ľudia sa snažia ovládnuť mikroskupinu (kancelária, firma, profesia), chcú ovplyvňovať ostatných a robia rozhodnutia, ktoré sú prospešné pre tých prvých.
Na túto tému existuje obrovské množstvo odbornej literatúry, kde rôzni, vrátane významných psychológov, prístupným spôsobom vysvetľujú „zákony“ a „pravidlá“ riadenia iných ľudí.
Ale… Kde sú títo psychológovia a špecialisti, ak je problém stále aktuálny a niektoré deti sú stále považované za nekontrolovateľné?
Ak toto hovoria o vašom dieťati medzi školskými „špecializovanými“ učiteľmi, musíte jasne pochopiť, že ide o priznanie ich vlastnej slabosti a vo všeobecnosti potreby zlepšiť sa.
Učitelia sa na univerzitách učia nie preto, aby zaplnili svet kontroverznými názormi (aj keď im vadia predpisy a metodici – títo vo všeobecnosti zlyhali učitelia, ktorí odišli z povolania, aby riadili proces; rodičia dieťaťa je to jedno), ich posilňovanie len názormi závislého kolektívu vo vlastných učiteľských a pedagogických radách.
Preto je vhodné byť mimoriadne opatrný pri takýchto hodnoteniach tých, ktorí sú poverení vzdelávaním dieťaťa v škole a predškolskom zariadení; dobrý špecialista nikdy nepresúva vinu a problém na iných.
Pojem neovládateľnosť dieťaťa (a dospelého) je čisto subjektívny, determinovaný v závislosti od pozície „komentátora“ a bodu, z ktorého sa naň pozerá.
Niekto by ťa chcel ovládať – áno. Ale či to chcete, je veľká otázka.
Aj naše deti „majú nejaký koncept“, cítia k sebe postoj, aj keď ho ani svoj postoj nevedia odborne vysvetliť. Absolútne nezvládnuteľní ľudia a deti neexistujú, je presvedčený psychológ.
A ak je nekontrolovateľnosť subjektívnym hodnotením, potom sa k nej možno vyjadriť len podmienečne. Je tiež dôležité pochopiť, že žiadne dieťa sa zámerne nestane „nekontrolovateľným“.
Deviantné správanie je bežné, ale opäť problém nie je problémom dieťaťa.
Je potrebné pozrieť sa na koreň a preskúmať dôvody správania dieťaťa, ktoré sa odchyľuje (od konvenčnej normy, ak predpokladáme, že ako sloboda vôbec existuje).
Namiesto toho je zvykom „preháňať“ a dávať nedokonalé hodnotenia.
Dôvodom konfliktu medzi deťmi a dospelými (učiteľmi, vychovávateľmi, mentormi, rodičmi a dokonca aj staršími deťmi) je spravidla odmietnutie situácie dieťaťom.
Ide o druh protestu, ktorý sa uskutočňuje spôsobom dostupným pre dieťa; Okrem toho deti (systematické „testovanie“ dospelých je tiež normou správania v detstve) chápu a hodnotia reakcie dospelých na ich vlastné správanie. Z toho to opravujú.
Ak dospelý systematicky nevníma požiadavky a túžby dieťaťa (tu musíme zistiť, aké prijateľné sú v konkrétnej situácii), dieťa sa „pomstí“ vlastným spôsobom a neposlúcha, čím sabotuje rozhodnutia dospelých.
Formálne to môže vyzerať dokonca ako „ticho“, ale určite príde čas, keď sa vôľa dieťaťa zmení na činy.
Pre rodičov sa tento úplne logický prejav (s prejavom morálnej sily dieťaťa) často stáva nepríjemným prekvapením. Ale toto je „platba“ za nepozornosť a narcizmus dospelých.
Niekto by sa mohol spýtať: je naozaj potrebné dopriať dieťaťu všetko? Samozrejme, že nie. Ani dieťaťu, ani dospelému, ktorí sú v podstate tie isté deti transformované formou a vedomím nadobudnutými skúsenosťami, netreba dopriať.
Ale… Je potrebné prístupným spôsobom a hlavne do konca, až po pochopenie, „prečo konáme“ tak či onak.
Je jasné, že deti sú iné. Sú deti náchylné k narcizmu, s ktorými sa ťažko pracuje.
Ťažko prijímajú slovo „nie“ a niekedy im len ignorovanie rozmaru pomôže stanoviť hranice. O odporúčaniach pre prácu s narcistami – deťmi aj dospelými – si môžete prečítať na našom portáli.
Podmienená „nekontrolovateľnosť“ dieťaťa nie je nič iné ako sebaprezentácia, prejav charakteru a sily v reakcii na výzvy doby. Skôr či neskôr sa vyskytuje u všetkých detí, no v rôznych formách.
Dieťa tým dáva svetu signál „niečo s vami (alebo s naším vzťahom) nie je v poriadku.
Vo väčšine prípadov je podmienená nekontrolovateľnosť dôsledkom toho, že dieťa vyrastá s pochopením kontrastu medzi postojom k nemu, ktorý bol (bezpodmienečná rodičovská láska) a tým, čo sa časom stalo alebo transformovalo s rastúcimi nárokmi bez jasného pochopenia a zabezpečenia oni – „musíš“ .
Každý človek a najmä dieťa najviac miluje, keď… je milované. A požiadavky, ktoré sú pre dospelých celkom zrozumiteľné, neznamenajú, že sú okamžite a všeobecne zrozumiteľné aj pre dieťa.
Preto je potrebné trpezlivo a systematicky mu vysvetľovať na príkladoch, nie však mentorským tónom na spôsob „takto to je“ alebo „toto robí každý“, ale pokojne aj na príkladoch z vlastného detstva resp. abstraktné príklady.
Svetoznámy filozof Søren Kierkreggaard, ktorý v máji oslávil dvesto rokov, ponúkol vynikajúcu zásadu o zmysle života: „Život pochopíš len pohľadom do minulosti, ale musíš ho žiť dopredu.“
Niekedy k tomu dodávajú, že krása života je aj v tom, že chvalabohu raz skončí.
Je veľmi nežiaduce podávať deťom pred svedkami návrhy a vysvetlenia.
Preto je problém nekontrolovateľnosti detí viac problém dospelých (ako problém dieťaťa), čo naznačuje nepozornosť a pedagogické zanedbávanie, preskakovanie obdobia výchovy dieťaťa, nedostatok autority a dôvery v dospelého.
Je oveľa jednoduchšie prijať preventívne opatrenia a nestratiť tento vplyv, ako tento problém vyriešiť.
Jednou z nežiadúcich foriem správania sa dospelého pri zisťovaní „neovládateľnosti“, nepodriadenosti dieťaťa je, že mu chce človek niečo vyčítať a všetko povedať – „hneď“.
Toto je omyl a hlúposť. Buďte trpezliví a pamätajte si častejšie, akí ste boli a aké „ľahké“ to s vami mali vaši otcovia a mamy.
