Hoci problémy, ktoré sa nás týkajú, sú jedinečné pre každého človeka, existujú problémy, ktoré rezonujú s väčšinou ľudí.
Yulia Kuznetsova, psychologička na online platforme „Gran.rf“, hovorila o problémoch, ktoré sa týkajú tínedžerov.
Okrem toho sa tieto ťažkosti môžu líšiť v závislosti od veku a iných sociodemografických charakteristík.
A tínedžeri nie sú výnimkou: mnohí z nich čelia problematickým skúsenostiam, ktoré sú vlastné tomuto veku. S čím môžu tieto skúsenosti súvisieť?
Potreba byť v kontakte s ostatnými. Podľa kultúrno-historického prístupu v psychológii vývoj človeka zahŕňa prechod určitých štádií, ktoré sa líšia charakteristikami fungovania psychiky, sociálnou situáciou vývoja, vedením činností a rozvojovými úlohami.
V dospievaní sa vedúcou činnosťou stáva intímna a osobná komunikácia s rovesníkmi. V tomto období sa človek učí budovať vzťahy s ostatnými: priateľstvo, láska, spolupráca atď.
Preto je dôležité, aby tínedžer cítil príslušnosť k skupine.
To vysvetľuje aj fenomén obľúbenosti rôznych subkultúr medzi tínedžermi: zjednocovaním cez vonkajšie atribúty sa rozvíja vnútorná jednota a vytvárajú sa sociálne prepojenia.
A ak sa teenager cíti izolovaný, môže to spôsobiť úzkosť.
Prvá láska. Pokračovanie v prvom bode o rozvíjaní vzťahov. Dospievanie sa stáva aj obdobím spoznávania seba samého v novom formáte vzťahov – zamilovanosti.
Na jednej strane je to spôsobené biologickými zmenami v tele a prebúdzajúcou sa sexualitou. Na druhej strane je potrebné vytvoriť sociálne spojenie, prostredníctvom ktorého sa môžete dozvedieť niečo nové o sebe.
Keďže v tomto vekovom období sa aktívne rozvíja aj sebauvedomenie, odpovede na otázky „Čo som?“ sú dôležité.
Preto prvá láska, nech už je akákoľvek – vzájomná alebo neopätovaná – je v našich životoch taká výnimočná.
Vysoká intenzita emocionálnych zážitkov. Medzi črty dospievania patrí určité zhoršenie určitých charakterových vlastností a pohyblivosť dozrievajúceho nervového systému vytvára pôdu pre násilnejšiu emocionálnu reakciu na určité situácie.
Tínedžer naozaj cíti všetko ostrejšie ako dospelý a možno sa s týmito pocitmi ešte nevie poriadne vysporiadať. A akútnejšie sú pociťované aj rôzne negatívne skúsenosti – hnev, smútok, odpor, sklamanie atď.
Tínedžer zároveň nemusí nájsť pochopenie pre svoje pocity u iných, ktorým sa môžu zdať prehnané, čo negatívne skúsenosti len umocňuje.
Nepochopenie zo strany rodičov a iných. V období dospievania sa človek usiluje získať nezávislosť v rozhodovaní a obhájiť právo na vlastný názor.
Ide o normálny proces odlúčenia, ktorý pripravuje človeka na odlúčenie od rodičovskej rodiny, aby mohol žiť svoj vlastný život. Preto môže napríklad tínedžer protestovať proti tomu, čo sám považuje za nespravodlivé.
Dajú sa tu vystopovať aj prejavy mladíckeho maximalizmu. Zo strany rodiča to môže byť pociťované rôznymi spôsobmi, vrátane nepochopenia.
Zároveň, keďže tínedžer hľadá odpovede na otázku „aký som človek?“ a ponorený do svojho vlastného sveta emocionálnych zážitkov môže cítiť svoju „inakosť“ od ostatných, určitú duchovnú izoláciu od ľudí okolo seba.
A to je tiež normálne, pretože na to, aby som pochopil seba, musím najprv pochopiť, čím sa odlišujem od ostatných ľudí, aby som v budúcnosti opäť videl, čo ma s nimi spája.
Prijatie seba, vlastného tela. Keďže sebauvedomenie tínedžera je stále dosť nestabilné, jeho sebaúcta môže byť tiež flexibilná.
Pri komunikácii s inými ľuďmi, nadväzovaní nových vzťahov sa človek po prvé porovnáva s ostatnými a po druhé sa snaží byť atraktívny, aby vo všeobecnosti mohol vytvárať nové sociálne spojenia.
K tomu sa pridávajú rýchle vonkajšie zmeny, ktorým sa tínedžer musí prispôsobiť. Preto sa otázka prijatia seba samého, svojich nedostatkov a výhod, vonkajšej príťažlivosti stáva takou dôležitou.
Potreba rozhodnúť sa o smere životnej cesty, strach z chyby pri výbere. Spoločnosť zároveň stanovuje pre tínedžera vlastnú úlohu – potrebu rozhodovať o smerovaní profesionálneho rozvoja.
Výber povolania, príprava na vstup na vysokú školu alebo univerzitu, blížiace sa skúšky atď. sú často spojené s napätou atmosférou, ktorá vyvoláva ďalšiu úzkosť.
Potreba urobiť prvú dôležitú voľbu v živote je sama o sebe dosť stresujúca.
A keď je to spojené aj s ďalšími vonkajšími stresormi, úzkosť to len zosilňuje.
