Akákoľvek dohoda, ktorá odvráti obmedzovanie starostlivosti, je dobrá pre pacienta. Tak možno podľa ostravského onkológa Martina Paličky hľadieť na dohodu medzi ministerstvom zdravotníctva, VZP, mladými lekármi a odborármi o raste odmeňovania lekárov. Iný je ale podľa neho pohľad zdravotnícky. „Najdiskutovanejšie problémy – masívne nadčasy lekárov a porušovanie zákonníka práce – sa dohodou nevyriešili,“ povedal v rozhovore pre Denník.
Ako dohodu vnímate?
Do systému sa priliali peniaze, takže cena práce lekárov v nemocniciach porastie. To je dobre, pretože teraz . V dôsledkoch to ale systém môže robiť neufinancovateľným. Nechcem byť zlým prorokom, ale namiesto potrebného navýšenia počtu lekárov v nemocniciach sa môže stať opak.
Prečo?
Každý človek má v živote ekonomickú potrebu, podľa ktorej koná. A keď lekárom na naplnenie ekonomických potrieb bude stačiť odslúžiť štyri nadčasové smeny namiesto pôvodných ôsmich, prečo by v nemocnici trávili viac času? Každý v noci radšej spí ako bdie. Ani nehovorím o tom, .
Pavol podpísal možnosť dlhších služieb lekárov. Pracovať budú môcť až 24 hodín
Zdravotníctvo podľa vás ale funguje len vďaka dlhým smenám, bez ktorých sú platy lekárov nízke. Čo s tým?
V dnešnej dobe tvoria odmeny za prácu nadčas zhruba polovicu príjmov lekárov v nemocniciach – to je absurdné a systém z časti funguje na tom, že robí z mladých lekárov lacnú pracovnú silu.
To sa musí zmeniť a jedným z argumentov bolo práve to, že zvyšovanie hodnoty práce lekárov vytvorí tlak na manažmenty nemocníc, ktoré následne budú musieť prijímať také zmeny, ktoré z lekárov sňajú časť byrokratickej agendy.
Len pre predstavu, počas povinných stáží sa mi opakovane stalo, že som musel po zaliečení pacienta s novo diagnostikovanou cukrovkou obvolávať napríklad aj desať diabetológov po celej Ostrave, aby som našiel jedného, ktorý ho vezme po prepustení z nemocnice do starostlivosti. Zabralo to napríklad hodinu času, ktorú som mohol venovať niečomu inému. Takých príkladov možno nájsť veľa. Kým ale bude práca mladého lekára lacnejšia ako práca sekretárky, nie je tlak na zmenu.
A ako sa na platoch lekárov odrazí?
Najmladší lekári si polepšia o 5000 korún mesačne, starší kolegovia po kmeňovej skúške o 8000 a atestovaní lekári, ktorí z toho vyšli pomerne najlepšie, o 15 tisíc. Pre mladých lekárov to navýšenie rozhodne nie je nič, čo by sa búrlivo oslavovalo. Na Slovensku je ich nástupný plat stále vyšší ako v SR, čo je dôležité aj v kontexte toho, že české lekárske fakulty vyprodukujú ročne stovky slovenských lekárskych úväzkov.
Vláda aj lekári podpísali dohodu. Nešlo len o platy, ale aj podmienky, uviedol Fiala
Ako zaistiť pacientom kvalitnú starostlivosť, na akú sú zvyknutí, a zároveň to, aby lekári v nemocniciach netrávili toľko nadčasov?
V aktuálnom nastavení systému as demografickými predikciami to podľa mňa možné nie je. V mnohých veciach sa pritom stačí inšpirovať v zahraničí. Všetko ale začína a končí na politickom rozhodnutí, ktoré nie vždy sľubuje príval politických bodov. Tém je veľa. Pokiaľ by som ale mal vypichnúť tri, sú to citlivá a na dátach riadená reštrukturalizácia siete nemocníc či oddelení, využitie a implementácia technológií a citlivé zvýšenie spoluúčasti pacientov.
Začnite zmenami v .
Musíme si definovať, čo považujeme za kvalitu starostlivosti a ako ju budeme merať. Ďalej potrebujeme spoločnosti vysvetľovať, že za kvalitnou špecializovanou starostlivosťou je v poriadku cestovať napríklad dvojnásobný čas ako doteraz.
Nehovorím o tom, keď niekto potrebuje napísať recept, to by nemalo byť často ani dôvodom na fyzickú návštevu lekára, ale skôr otázkou telefonátu. Hovorím o príkladoch starostlivosti, ktorú človek potrebuje raz za život – operáciu srdca, ožiarenie mozgu či liečbu mŕtvice. V kontexte toho by potom jednoducho niektoré oddelenia či nemocnice prešli z režimu akútnej starostlivosti napríklad do starostlivosti následnej, kde v čase bude potrebné priberanie lôžok.
Čo technológie?
Lekárom dokážu ušetriť množstvo času. Prečo napríklad nemáme centrálny register pacientov, do ktorého by si každý lekár mohol siahnuť pre anamnestické údaje alebo aktuálnu farmakoterapiu konkrétneho pacienta? Takto manuálne opisujú a skúmajú staré správy, čo žerie mraky času. O vyspelejších technológiách, bežne používaných v iných odboroch, sa ani nebavím.
Príbehy lekárov. Ako skutočne vyzerajú dni v nemocnici, ambulancii, na záchranke
A spoluúčasť pacientov?
Začína výchovou spoločnosti k zdraviu a primárnou prevenciou. Najväčšiu zodpovednosť za svoje nesie každý z nás. Nehovorím o autonehode či iných závažných stavoch, ale o každodennom spôsobe života, stravovaní, zlozvykoch. Súčasťou je aj peňažná stránka. Nie je možné chodiť na urgentný príjem nemocnice večer cez víkend s tým, že ma dva týždne bolí chrbát a nemal som čas si v týždni zájsť k praktikovi. Nie je možné ísť na infekčnú kliniku po ceste z kúpaliska, kde ma uhryzol komár s tým, že mám na nohe červený fľak. Alebo je to možné, ale nesmie to stáť rovnako ako káva v kaviarni.
Čo očakávate v zdravotníctve v roku 2024?
Som na ďalší vývoj zvedavý. Od januára začíname ako lekári s čistými štítmi, čo sa týka . Ako je známe, prvých 150 hodín môže zamestnávateľ nariadiť, do 416 hodín je to po dohode. Takže máme čas zhruba do polovice roka, odkedy to bude zase na hrane zákona. A pokiaľ nebude politická vôľa k zmenám, výpovede nadčasov sa pokojne môžu opakovať.
Martin Palička
Lekár na Onkologickej klinike Fakultnej nemocnice Ostrava. Pre študentov medicíny aj ďalších záujemcov založil.