Sterilita je hlavným problémom v mnohých západných krajinách vrátane Bulharska. Ukazuje sa, že choroby prežité v detstve môžu byť spojené s vyšším rizikom, že v dospelosti nebudú mať potomka.
Bezdetnosť nie je len o plodnosti, tvrdia vedci z Helsinskej univerzity. Analyzovali množstvo sociálnych, ekonomických a individuálnych preferencií, aby pochopili, prečo sa niektorí dospelí nikdy nestanú rodičmi.
Pozrite si viac:
„Rôzne faktory vedú k nárastu bezdetnosti na celom svete, pričom oneskorenie rodičovstva je významným faktorom, ktorý potenciálne zvyšuje riziko nútenej bezdetnosti.“vysvetľuje hlavný autor Aoxing Liu v tlačovej správe.
Tím vedený Liu – v čase štúdie postdoktorandom na Inštitúte molekulárnej medicíny na Helsinskej univerzite vo Fínsku – sa to snaží zistiť.
Vedci skúmali údaje o viac ako 2,5 miliónoch fínskych mužov a žien narodených v rokoch 1956 až 1973. Väčšina z nich bola do roku 2018 v reprodukčnom veku.
Vedci sa zamerali na približne 71 500 párov sestier a takmer 78 000 párov bratov, z ktorých jeden súrodenec bol bezdetný a druhý mal jedno alebo viac detí.
Štúdia zistila, že jeden zo štyroch mužských fínskych dobrovoľníkov bol od roku 2018 bezdetný v porovnaní so 16,6 % žien. Podľa údajov sa vzdelanie ukázalo ako hlavný faktor bezdetnosti, pričom u Fínov s nižším vzdelaním je menej pravdepodobné, že budú mať deti.
Určité choroby, ktoré sa vyskytli v detstve, tiež zvyšujú pravdepodobnosť, že v dospelosti nebudú mať potomka. V analýze 414 raných diagnóz bolo 74 významne spojených s tým, či z dieťaťa vyrastie alebo nevyrastie bezdetný dospelý.
Približne polovica z nich je klasifikovaná ako „psychobehaviorálne“ poruchy, uviedol výskumný tím. Ale účinky sa líšili podľa pohlavia – napríklad schizofrénia a anamnéza akútnej intoxikácie alkoholom v detstve boli silnejšie spojené s bezdetnosťou u mužov ako u žien, zistila štúdia.
Na neskoršej bezdetnosti zohrávajú úlohu aj nepsychiatrické ochorenia či stavy v detstve. U žien je obezita diagnostikovaná v tínedžerskom veku dievčaťa, ale nie neskôr, spojená s vysokou pravdepodobnosťou, že sa nestanú matkami.
Ochorenia spojené s cukrovkou v detskom veku, ale aj vrodené chyby majú silnejší vplyv na počet potomkov u žien ako u mužov.
Zdá sa, že diagnostiky autoimunitných a zápalových ochorení v ranom veku vo všeobecnosti zvyšujú riziko bezdetnosti.
Vedúca autorka Andrea Ganaová uviedla, že štúdia „dláždi cestu k lepšiemu pochopeniu toho, ako choroba prispieva k nútenej bezdetnosti a potrebe zlepšiť intervencie v oblasti verejného zdravia“.
Jeho tím uznáva, že na určenie toho, ktorí ľudia boli bezdetní z vlastnej vôle a ktorí boli nedobrovoľne bezdetní v dôsledku neplodnosti alebo iných životných faktorov, je potrebných viac údajov.
Výskum je publikovaný v Nature Human Behavior.
Zdroj: BTA
