Doktor Google? Polovica Čechov si rady hľadá na internete. Odborníci vidia rezervy

Alenu bolí v krku a má horúčku. Sadne preto k internetu a na , čo by jej mohlo zabrať a či kontaktovať lekára. Chová sa ako približne polovica Čechov, ktorí pravidelne využívajú internet na získanie informácií ohľadom svojich zdravotných problémov.

Občas sa tam pozrú dokonca takmer všetci domáci potenciálni pacienti. Najčastejšie ženy a mladí ľudia do tridsiatich rokov. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti Eset.

V ankete Denníka, v ktorej sa Česi priznávali k svojim nerestiam, sa k silnému vplyvu digitálneho sveta klonil každý desiaty respondent:

Digitálny svet nás pohlcuje. Nadužívanie internetu má negatívne dopady

Podľa bezpečnostnej špecialistky spomínanej firmy Vladimíry Žáčkovej sú Česi v tomto smere uvedomelí. „Obracejú sa na internet skôr s rešeršou, ktorú ďalej konzultujú s lekármi,“ uviedla. Navyše na získanie informácií vyhľadávajú skôr odbornejšie zdroje, kde je možné očakávať faktickú správnosť.

Barbora Fialová, hovorkyňa organizácie Loono združujúca , to považuje za dobrú správu. Podľa nej je ale potrebné rozlišovať samotnú informáciu, jej interpretáciu a samotný stav pacienta. „Ak napríklad zadáte do vyhľadávania konkrétne príznaky, ktoré človeka trápia, môžete nájsť širokú škálu ich príčin. Od tých banálnych až po tie fatálne,“ upozornila.

Konzultácia s lekárom

Zdôraznila, že je potrebné konzultovať zdravotné problémy s odborníkom, ktorý sa na ne pozrie v širšom kontexte as prihliadnutím na individuálneho pacienta. „To internetové zdroje nezvládnu,“ poznamenala.

Na , workshopoch či v aplikácii Preventívka mladí lekári tiež uvádzajú príznaky chorôb. „Vždy ale zdôrazňujeme, že je potrebné zájsť k lekárovi, ak ich na sebe človek pozoruje. Rozhodne nie je nutné hneď panikáriť, ale nie je na mieste ani ich ignorácia,“ dodala Fialová.

Odborníci vítajú, že Česi rady, ktoré si na internete nájdu, berú s rezervou. Mierna väčšina z nich totiž v prieskume uviedla, že bez konzultácie s lekárom by sa nájdenými radami neriadila. „Najviac záleží na type problému, ktorý hľadáme,“ podotkla psychologička Kamila Ryšánková.

Podľa nej je totiž pravdepodobné, že pokiaľ dotyčného z únavy alebo nedostatku pitného režimu, jednoduchá rada na internete spravidla zafunguje. Iné to ale bude vtedy, keď trpia vážnejšími problémami, ktoré vyžadujú individuálne a komplexné riešenie.

Bezpečnosť a kyberchondria

Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil 21. a 23. novembra, tiež vyplynulo, že desatina ľudí sa obracia na diskusné fóra alebo profily laikov na sociálnych sieťach. A tretina ľudí na Wikipédii. „Túto internetovú encyklopédiu ale môže editovať úplne ktokoľvek, bez odborného vzdelania. Texty potom revidujú zase len iní užívatelia laici. Informácie môžu preto byť prinajmenšom zavádzajúce,“ upozornila Žáčková.

Americkí bádatelia urobili výskum, v ktorom sa zamerali na odpovede chatbota ohľadom liečby rakoviny. Umelá inteligencia v ňom neprešla:

Umelá inteligencia podáva nebezpečné rady ohľadom zdravia. Pletie sa aj pri rakovine

Dobré je podľa nej dbať pri vyhľadávaní informácií aj na digitálnu bezpečnosť. Zvlášť pokiaľ ľudia svoj zdravotný stav konzultujú s . Experti radia hľadať a zdieľať informácie o zdravotnom stave anonymne.

Sedem percent respondentov zdravotné informácie vyhľadáva takmer nepretržite. To podľa expertov môže hraničiť s kyberchondriou, ktorá zatiaľ nie je oficiálnou diagnózou, odborníci sa s ňou ale stretávajú čoraz častejšie. Môže spôsobiť stres a úzkosť.