Sociálne siete sú plné videí natočených blogermi, ktorí sú vyznávačmi zdravého životného štýlu, v ktorých hovoria o neuveriteľných výhodách drepov. V týchto tvrdeniach je, samozrejme, zdravé zrno: drepy využívajú veľké množstvo svalov a posilňujú ich. Tieto cvičenia precvičujú kvadricepsy, predné, zadné a vnútorné stehná, gluteálne svaly, psoas, chrbtové svaly, ako aj svaly chodidla a lýtka. Drepy majú navyše dobrý vplyv na kardiovaskulárny systém, pomáhajú pri chudnutí a zlepšujú krvný obeh.
Foto Pixabay
Niektorí kondiční tréneri ubezpečujú, že ctených 50 výpadov naraz začaruje telo, iní idú ďalej a hovoria o stovke. Žiadny z lekárov sa však zatiaľ nepodpísal pod žiadny konkrétny ukazovateľ. Prínos a poškodenie drepov je totiž veľmi individuálne.
— Niektorí ľudia pociťujú nepohodlie v kolenách aj pri relatívne malom zaťažení – niekedy je pre nich ťažké jednoducho zísť po schodoch, — hovorí lekár preventívnej medicíny Leonid Meleshko. – Dôvody môžu byť rôzne, napríklad staré zranenie, dysfunkcia kolenného kĺbu. Je dôležité si uvedomiť, že nemusíte cvičiť cez bolesť. Skúste znížiť amplitúdu drepov znížením ich hĺbky. Nezabúdajte, že pri vykonávaní drepov by chrbtica mala zostať v neutrálnej polohe, chrbát by nemal byť zaguľatený a krížová časť by sa nemala prehýbať dopredu. Pozor by si mali dávať aj ľudia, ktorí majú poruchy alebo problémy s držaním tela: sú totiž najviac náchylní na zranenie. Tí, ktorí majú v anamnéze kŕčové žily, hemoroidy, artrózu bedrového alebo kolenného kĺbu, sa musia najskôr poradiť s lekárom. Všetkým začínajúcim vyznávačom zdravého životného štýlu vo všeobecnosti odporúčam výhradne drepy s vlastnou váhou. Ich nepopierateľnou výhodou je minimálne riziko zranenia, na rozdiel od drepov so závažím.
