Užívať si fantastickú chuť čokolády v najrôznejších podobách môžeme vďaka lekárnikom. Bez nich by sme si dnes neupiekli kakaové rezy, neuvarili kakao, a tiež by sme nemohli svojich blízkych obdarovávať bonboniérami. Všetky tieto dobroty ľudia mohli prvýkrát ochutnať až v 19. storočí.
Čím tmavšia je čokoláda, tým obsahuje väčší podiel kakaa a menej tuku.
Ako sa vyrába čokoláda:
Zdroj: Youtube
Výrobou prvej čokolády sa preslávil holandský lekárnik (15. 3. 1801 – 27. 5. 1887). Ako prvý využil na spracovanie kakaovej hmoty alkalické soli, aby odstránil horkú chuť a kakaová sušina bola rozpustnejšia vo vode. Je teda okrem tiež otcom kakaového prášku, ako ho poznáme dnes, a kakao van Houten sa dodnes predáva. Zaslúžil sa tiež o vylepšení metódy lisovania kakaového tuku z pražených kakaových bôbov, a tým pádom aj o rozšírení používania kakaového masla v laboratóriách lekární.
Ceny kakaa sa v uplynulom roku zvýšili takmer o polovicu. Analytici varujú, že porastú aj naďalej:
Čokoláda sa stáva luxusom. A zdražie ešte viac, predpovedajú analytici
Vynálezcom Van Houtenovho stroja a postupu lisovania bol ale jeho otec Gašpar van Houten. Kombinácia vynálezov otca a syna tak viedla k masovej výrobe čokolády v pevnej forme, čo v 19. storočí značne zvýšilo jej spotrebu. Niektorí tomu hovoria demokratizácia čokolády. Prvú mliečnu čokoládu vyvinul v roku 1875 Švajčiar a pomohol mu k tomu objav kondenzovaného mlieka. Za ním stál zase iný lekárnik, Henri . A keď už bola na svete dostupná čokoláda, od nej bol len krôčik na výrobu lahodných čokoládových cukríkov.
Od horkej k mliečnej
Typické belgické pralinky by bez lekárnika tiež neboli tým, čím sú. A aj keď sú belgické, lekárnik objaviteľ bol pôvodom zo Švajčiarska. Krátko potom, keď si švajčiarsky lekárnik v roku 1857 otvoril lekáreň v Kráľovninej galérii alebo Galéria de la Reine v blízkosti bruselského námestia Grand Place, upútal na seba pozornosť tým, že balil lieky do čokolády. Rôzne tablety a tabletky nevalnej chuti obaľoval do čokolády, aby zatraktívnil ich chuť a uľahčil ich prehĺtanie deťom i dospelým.
Pred pralinkou bola praslinka
Veľmi sa to neujalo. Kto by chcel len tak prehltnúť takú dobrotu ako je čokoláda? A keď po nej prišla znova divná a nedobrá chuť liekov, celý zážitok to pokazilo. Ale Neuhasovi to nevadilo, svojím počinom vyprovokoval veľký záujem o čokoládu ako takú.
Stačilo vymeniť náplň a bola na svete. Pôvodná pralinka je oveľa staršia. Bola to mandle obalená v karamelizovanom cukre a volala sa praslinka, pralinka prišla až neskôr a pre tú belgickú cukor nahradila čokoláda a mandľu vlastne čokoľvek.
Prerod z cukrovinky na umenie
Tento nápad však naplno rozvinul až Neuhausov vnuk Jean II. Trvalo dlhých 55 rokov, kým sa v roku 1912 z lekárenskej cukrovinky stalo takmer umenie a objavila sa belgická pralinka, akú ju poznáme dnes. A nezostalo len pri tom. Louise Agostini, manželka mladého Jeana si totiž všimla, že krehké pralinky sú v papierovom kornúte, do ktorého sa balili, často rozdrvené a práca na nich a ich kráse je tým stratená.
Nahliadnite v tento predvianočný čas do Čokoládovne Janek v Uherskom Brode na Zlínsku:
Pozrite sa, ako čokoládovňa chrlí tisíce praliniek denne. Aj so slivovicou
Louisa presvedčila manžela a zrodilo sa darčekové balenie čokolády – bonboniéra. Papierová krabička s priehradkami, v ktorých sedia jednotlivé čokoládové pralinky ako skvosty a klenoty nedozernej hodnoty, sa uchytila rovnako rýchlo ako pralinky pomenované po jednotlivých členoch . Lekárnici skrátka menili svet a bez nich by nebol život taký sladký. A tiež bez ich manželiek.
Príbehy radu lekárnických objavov popísal PharmDr. Stanislav Havlíček v knihe Lekárnici menia svet.
