Ako vysvetľuje Emilia Sidorovich, doktorka lekárskych vied a profesorka oddelenia nervových a neurochirurgických chorôb Bieloruskej štátnej lekárskej univerzity, mnohí pacienti, ktorí prežili mozgovú príhodu (najmä mladí muži a ženy), sa nezameriavajú na terapiu:
– Nechcú sa vnímať ako chorých, nechcú meniť svoje návyky. Je výrazný rozdiel medzi pacientom nad 60 rokov, ktorý prichádza k praktickému lekárovi a neurológovi, a pacientom vo veku 35–45 rokov. Prvý má zvyčajne rozpísaný celý liečebný plán, každý deň aj viackrát si kontroluje krvný tlak, vedie si stravovací denník, tabletky predpísané lekárom berie striktne do hodiny. Druhá sa najčastejšie týka rehabilitácie a prevencie recidivujúcej mozgovej príhody neopatrne – akútna kríza prešla, boli prepustení z nemocnice a to stačí. V mojej praxi sa vyskytol taký prípad: pacient s opakovanou mozgovou príhodou bol muž vo veku asi 45 rokov, veľmi bacuľatý, s bordovou pleťou. Po prvej mozgovej príhode bolo úlohou znížiť krvný tlak, schudnúť a prejsť na správnu výživu. Lekár mu predpísal vhodné lieky a naordinoval diétu. Pýtam sa pacienta, či dodržiaval odporúčania odborníka. Čo sa týka stravy a vzdania sa alkoholu – nie, nedodržiaval som to. Brala si tabletky na vysoky tlak?Ano, brala som to asi mesiac, citilo sa to lepsie, tak som vysadila. To je taký kriminálny prístup k vlastnému zdraviu. Je však známe, že ľuďom s diagnostikovanou arteriálnou hypertenziou, najmä tým, ktorí utrpeli mozgovú príhodu, je predpísaná medikamentózna terapia na celý život. A nikdy a za žiadnych okolností by ste nemali prestať užívať lieky alebo znížiť ich dávkovanie bez súhlasu lekára.