Celý náš život je tak či onak súborom stereotypných úkonov – návykov. Príroda to vymyslela z nejakého dôvodu, ale preto, aby sme nepremrhali vzácny potenciál vedomia na premýšľanie o algoritme, ako vykonať akúkoľvek akciu, ktorú sme vykonali viac ako stokrát.
Fotografia Pixabay
– Návyky sú v podstate automatizmy, ktoré sa niekedy vykonávajú proti našej vôli, niekedy úplne obchádzajú naše vedomie.,- hovorí lekárka preventívnej medicíny Alexandra Žukovskaja. – Príroda to urobila, aby oslobodila náš mozog od rutiny a vytvorila potenciál pre kreativitu, a teda aj pre evolúciu. Všetko by však bolo oveľa šťastnejšie a krajšie, keby ľudská psychika prinášala do automatizmu len dobré schopnosti a bola imúnna voči tým deštruktívnym. Dôležitým bodom je, že sila našich návykov nie je rovnaká: niektoré sa veľmi ľahko zničia, iné s nami akoby splývajú, čím nás zbavujú vôle a práva zvoliť si v živote stratégiu. Takýto rozdiel v sile konkrétneho návyku súvisí s mechanizmom jeho vzniku a posilnením, ktoré ovplyvnilo našu psychiku v momente jeho zrodu. Napríklad fajčenie nie je len dynamický stereotyp dovedený do bodu automatizmu, ale aj posilnenie vznikajúceho návyku chemickým kokteilom v podobe nikotínu. Príjemný pocit v momente fajčenia cigarety tvorí veľmi silný vnem, ktorý je vtlačený vo forme určitého sledu neurónov navzájom spojených. Sila neurónových spojení určuje silu zvyku.
