Autoimunitné ochorenia sú ochorenia, ktoré vznikajú ako dôsledok príliš vysokej aktivity imunitného systému organizmu voči vlastným bunkám. Imunitný systém vníma svoje tkanivá ako cudzie prvky a začína ich poškodzovať. Takéto choroby sa tiež nazývajú systémové, pretože je poškodený určitý systém tela ako celku a niekedy je postihnuté celé telo. Pre moderných lekárov zostávajú dôvody a mechanizmus prejavu takýchto procesov nejasné.
Predpokladá sa, že stres, zranenia, infekcie rôzneho druhu a hypotermia môžu vyvolať autoimunitné ochorenia.
Autoimunitný proces (autoimunita) je formou imunitnej odpovede spôsobenej autoantigénmi za podmienok normálnych a patologických stavov.
Vzťah medzi autoimunitou a stavom črevného mikrobiómu
Samotná prítomnosť autoprotilátok neznamená vývoj ochorenia. Pri nízkych titroch sa autoprotilátky neustále nachádzajú v krvnom sére zdravých jedincov a podieľajú sa na udržiavaní homeostázy: zbavujú sa defektných štruktúr, odstraňujú produkty metabolizmu, zabezpečujú idiotypovú kontrolu a iné fyziologické procesy. Vzhľadom na relatívne nízke titre autoprotilátok, ako aj v dôsledku rýchlej endocytózy komplexov protilátka-receptor, tieto autoprotilátky nie sú schopné spôsobiť poškodenie vlastných buniek.
Normálne imunitný systém inhibuje autoreaktivitu lymfocytov prostredníctvom regulačných mechanizmov. Ak sú narušené, dochádza k strate tolerancie voči vlastným antigénom. V dôsledku toho k rozvoju ochorenia vedie nadbytok autoprotilátok a/alebo zvýšenie aktivity cytotoxických buniek.
V širšom zmysle výraz „autoimunitné ochorenia“ zahŕňa všetky poruchy, v etiológii a/alebo patogenéze, ktorých sú autoprotilátky a/alebo autosenzibilizované lymfocyty zahrnuté ako primárne alebo sekundárne zložky.
Autoimunitné ochorenia sú chronické, pretože autoimunitnú odpoveď neustále udržiavajú tkanivové antigény. Mechanizmus autoimunitnej deštrukcie buniek zahŕňa špecifické protilátky rôznych tried a subpopulácie T-buniek, ktoré môžu reagovať na svoje vlastné antigény. Všetky autoimunitné poruchy zahŕňajú zápal ako jeden z hlavných patogenetických mechanizmov ich výskytu.
V niektorých prípadoch je porušenie tolerancie primárne a môže byť príčinou rozvoja ochorenia, v iných, najmä pri dlhodobých chronických ochoreniach (chronická pyelonefritída, chronická prostatitída). Často sa u jedného pacienta rozvinie niekoľko autoimunitných ochorení, najmä autoimunitné endokrinopatie.
Medzi choroby, ktoré patria do tejto skupiny chorôb, treba poznamenať reumatoidnú artritídu, množstvo autoimunitných ochorení štítnej žľazy. Autoimunitné je tiež mechanizmus vývoja diabetes mellitus typu 1, roztrúsená skleróza, systémová erythematosus. Existujú aj niektoré syndrómy, ktoré majú autoimunitnú povahu.
Probiotiká ako imunomodulátory
Medicína sa dnes čoraz viac zameriava na imunomoduláciu ako na prirodzenejšiu a účinnejšiu taktiku, ktorá má výborné vyhliadky v súčasnosti aj budúcnosti. A s týmto prístupom sa veľké vyhliadky vidia v užívaní probiotík.
Napríklad bifidobaktérie B. longum a kyselina propiónová P. shermanii sú imunomodulačné baktérie. Preto konzumácia týchto baktérií pacientmi trpiacimi autoimunitným ochorením, či už ako jednotlivých zložiek alebo vo vzájomnej kombinácii, môže obmedziť poškodenie orgánov a pomôcť obnoviť normálnu telesnú homeostázu.
Je potrebné poznamenať, že pri ochoreniach autoimunitnej povahy dochádza v tele k nápadným zmenám v rovnováhe gastrointestinálnej mikroflóry, t.j. zmeny v ľudskom mikrobióme. Určité baktérie dominujú v čreve a potláčajú baktérie z iných rodov, ktoré sú zodpovedné za produkciu dôležitých látok.
Štúdium normálnej mikroflóry má veľký význam pre prevenciu a liečbu chorôb. Štúdium baktérií Faecalibacterium prausnitzii dosiahol významný pokrok v liečbe Crohnovej choroby. Ukázalo sa, že Faecalibacterium hrá dôležitú úlohu v modulácii imunitnej odpovede a je schopné zabrániť deštrukcii črevnej steny pri tomto ochorení.
Zaujímavé fakty boli odhalené aj pri štúdiu vzťahu medzi zmenami v ľudskom mikrobióme a takou autoimunitnou chorobou, ako je artritída. Mimochodom, jedným z mechanizmov vplyvu mikrobiómu na priebeh artritídy súvisiacej s entezitídou je zníženie počtu baktérií rodu Faecalibacterium v čreve, ktoré produkujú butyrát, ktorý má protizápalové vlastnosti.
A v štúdii reumatoidnej artritídy sa zistilo, že v 75 % vzoriek materiálu získaných od pacientov s artritídou, ktorí ešte nezačali liečbu, bola vysoká koncentrácia Prevotella copri. Na pozadí rastu populácie Prevotella copri klesá hladina prospešných baktérií Bacteroides. Len za dva týždne obsadil P. sopri dominantné postavenie v čreve a potláčal baktérie rodov Bacteroides a Lachnospiraceae.
Stojí za zmienku, že množstvo štúdií zistilo súvislosť medzi zložením črevnej mikroflóry a rozvojom roztrúsenej sklerózy. Skleróza multiplex je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom je postihnutá myelínová pošva nervových vlákien v mozgu a mieche. Zistilo sa, že dve skupiny baktérií, Acinetobacter a Akkermansia, sú štyrikrát častejšie u ľudí so sklerózou multiplex ako u zdravých ľudí, čo je štvornásobok veľkosti skupiny Parabacteroides. Experimentálne overenie to presne ukázalo Acinetobacter a Akkermansia sú tie, ktoré špecificky ovplyvňujú T-bunky, čo v konečnom dôsledku vedie k zápalu a aktivácii autoimunity.
Autori všetkých týchto štúdií naznačujú, že úprava črevnej mikroflóry (aj pomocou probiotík) môže, ak nie vyliečiť, výrazne zmierniť stav pacientov, ale je potrebné ďalšie štúdium vzťahu medzi autoimunitným ochorením a zmenami v mikrobióme.
