Omáčku pre britských kráľov vyrobili lekárnici náhodou. Zabudli niečo v sude

Fermentovaná rybia omáčka tvorila pod názvom garum jadro kuchýň starovekého Grécka, Ríma, Kartága a neskôr aj Byzancia. Plinius starší uvádza, že je vyrobená fermentáciou nasolených vnútorností pelagických rýb (to sú tie, ktoré žijú v pelagickej zóne oceánskych alebo jazerných vôd – nie sú ani blízko dna, ani blízko pobrežia, ani pri koralových útesoch), či fermentáciou celých malých rybiek. Za najlepších podmienok trval proces asi 48 hodín a dával vzniknúť dvom produktom, riedkemu nálevu s názvom garum a hustému sedimentu allex.

Nevalná povesť britskej kuchyne

Jemnú a tekutú časť využívali predovšetkým bohatí, hustá sedimentovaná zmes so zvyškami rybích vnútorností slúžila najchudobnejším vrstvám. Pre ľahšiu prepravu bola tekutina garum zahusťovaná odparením vody na hustú pastu s kryštálmi soli. Pasta bola používaná na solenie a aromatizáciu potravín a nazývala sa muria. Takto obmenená prenikla aj do arabskej kuchyne az Bengálska sa v prvej polovici 19. storočia oblúkom dostala do Británie, odkiaľ sa v úplne inej podobe stala štandardnou výbavou modernej kuchyne všetkých západných krajín.

Najslávnejšiu limonádu sveta vymyslel lekárnik. Hľadal liek na tlmenie bolesti

Je pravda, že nemá práve najlepšiu povesť. Je tradične založená na jednoduchom jedle pripravenom z kvalitných prírodných plodín, historicky sa vyhýba výrazným chutiam a zložitým omáčkam. Tieto typické rysy jednoduchých a zemitých chutí ale v čase britského impéria ovplyvnil import surovín a nápadov z kolónií, či už ide o Severnú Ameriku, alebo Indiu.

Orient prerobený po európske

U Britov ale nejde o jednoduchý import. Oni sa totiž snažia urobiť to po svojom. Britská kuchyňa vie autentické orientálne jedlá vziať a vytvoriť z nich jedlá úplne iné, úplne európske. Jednoducho povedané, aby z privezených surovín a receptov vzniklo niečo, čo krajinu pôvodu nepripomína ani náznakom, na to je potrebný Angličan. A ešte lepšie, anglického lekárnika, alebo radšej dvoch.

Spoločnú lekáreň otvorili John Wheeley Lea a William Henry Perrins v roku 1823 na Broad street v meste Worchester. Pre Johna to bol splnený detský sen, lekárnikom chcel byť od mala. Lekárni sa darilo av roku 1825 obaja partneri otvorili jej prvú pobočku na ulici Vicar Street v Kidderminsteri, nasledovali ešte dve ďalšie v Cheltenhame a Malvern.

Bengálska chuť pre baróna

Asi desať rokov po otvorení ich prvej lekárne sa z Indie do Worchestru vrátil Markus Sandys, 3. barón Sandys. Predtým pôsobil ako guvernér Bengálska, a tak veľmi si obľúbil výbornú chuť tamojšej rybej omáčky, že si v lekárni vyžiadal jej výrobu podľa dovezenej receptúry.

Obaja sa veľmi snažili lahôdku podľa návodu vyrobiť, ale so žalostným výsledkom. Nedala sa zjesť, akú ohavnú mala chuť.

Náplasť je skvelý vynález. Pre nešikovnú Jozefínu ju vymyslel americký lekárnik

A pretože sa do prípravy vrhli vo veľkom, okrem objednaného množstva pre baróna vyrobili aj niekoľko galónov omáčky do zásoby na ďalší predaj, nechcelo sa im „jedlo“, akokoľvek nechutné, vyhodiť. Niet divu, obaja lekárnici pochádzali z farmárskych rodín, Perrins mal štyri sestry a dvoch bratov a Lea ešte o jedného brata viac. Obaja boli z domova zvyknutí, že sa jedlom neplytvá. Preto nechali sud s omáčkou v pivnici a trochu naň zabudli.

Dvojročné tajomstvo v sude

Asi o dva roky, v auguste 1837, potrebovali miesto na uskladnenie niečoho užitočnejšieho, otvorili zabudnutý sud a viete čo? Pôvodný supersilný a nepožívateľný macerát v sude fermentoval a zrel, takže páni našli lahodný elixír, ktorý si z lekárne čoskoro našiel cestu nielen k lokálnym zákazníkom.

Spoločnosť Kraft Heinz je podľa príkazu kráľovnej od roku 1951 dodávateľom kráľovskej rodiny.

Sláva a sláva Lea & Perrins Worcestershire omáčky stúpala a úspech na seba nenechal dlho čakať. Prvý export do Spojených štátov amerických prišiel o dva roky neskôr, v roku 1839. Do sa omáčka dovážala okolo roku 1925 ako anglické omáčkové korenie Worcester-Shire-sauce.

Červená cibuľa, cesnak a ančovičky

Recept na výrobu je samozrejme tajný, jeho originál sa našiel v priestoroch pôvodnej výrobnej firmy krátko po roku 2000. A ako vieme z príkladu úplne prvého spracovania receptu, ani zoznam ingrediencií nezaručí, že výsledný produkt bude chutiť rovnako. Navyše je mnoho jednotlivých ingrediencií zapísaných len v podobe kódov. Základom silnej chuti sú červená cibuľa, cesnak a nasolené ančovičky.

Každá z týchto troch základných surovín sa samostatne maceruje v sladovom octe po dobu 18 mesiacov. Následne sú rozomleté ​​a zmiešané s ďalšími ingredienciami; cukrom, tamarindovou marmeládou, paradajkovým pretlakom, klinčekmi a ďalším korením, aby proces zrenia pokračoval niekoľko ďalších mesiacov.

Pôvodná omáčka patrí na kráľovský stôl

Výsledným produktom je Lea & Perrins omáčka vhodná na zeleninu, mäso, aj do kokteilu Bloody Mary. Je súčasťou mnohých receptov na marinádu pre mäsa na gril, patrí do zálievky šalátu Caesar. Nájde miesto všade, kde potrebujete silnú chuť a nemáte čas dlho variť.

Najlepší liek na choroby z nedostatku jódu? Na 100% ho máte vo svojej kuchyni

Napodobenín worchestru je po celom svete neúrekom. V roku 1876 rozhodol vrchný súd, že spoločnosť Lea & Perrins nevlastní ochrannú známku „Worcestershire“ a len v meste Worchester sa vyrába takmer 30 rôznych napodobenín. Ale pôvodná lekárnická Lea & Perrins Worcestershire Sauce je len jedna. Od roku 2005 patria americké spoločnosti Kraft Heinz, ktorá je od roku 1951 dodávateľom kráľovskej rodiny.