Kardiovaskulárne ochorenia sú stále najčastejšou príčinou úmrtí na celom svete. Z nich ročne zomiera asi 17,3 milióna ľudí a odhaduje sa, že do roku 2030 by tento počet mohol stúpnuť až na 23,6 milióna.
Hoci počet srdcovo-cievnych ochorení narastá, úmrtnosť na ne sa vďaka preventívnym opatreniam a zlepšenej pohotovostnej zdravotnej starostlivosti výrazne znížila. A tento pozitívny vývoj sa pravdepodobne vďaka umelej inteligencii v budúcnosti ešte zvýši.
Veľkou výhodou umelej inteligencie (AI) je jej schopnosť včas rozpoznať potenciálne nebezpečenstvá. Z obrovského množstva medicínskeho výskumu, ktorý analyzuje, dokáže AI rozpoznať určité opakujúce sa vzorce alebo nezrovnalosti vo výsledkoch. Túto úlohu tak rýchlo nezvládol ani ten najtrénovanejší medik.
Predpovedať infarkt o desať rokov skôr?
Technológia umelej inteligencie by mohla v budúcnosti zachrániť životy tisícok pacientov, u ktorých nebolo počas CT vyšetrenia rozpoznané riziko infarktu. Je to preto, že niektoré veľmi malé zúženia koronárnych artérií často nie sú viditeľné. V prítomnosti zápalu môžu prasknúť a upchať tepny, čo vedie k infarktu. Donedávna nebolo možné týchto rizikových pacientov vopred identifikovať.
Nástroj umelej inteligencie vyvinutý výskumníkmi z Oxfordu teraz dokáže rozpoznať takéto abnormality aj u pacientov bez výrazného zúženia koronárnych artérií a predpovedať riziko infarktu v najbližších desiatich rokoch.
Mnohí pacienti, ktorí sú ohrození, zostávajú nediagnostikovaní
Len v Spojenom kráľovstve ročne podstúpi CT vyšetrenie srdca približne 350 000 ľudí. Tento test sa považuje za štandardnú metódu na zistenie zúženia alebo upchatia koronárnych artérií.
Tím z Oxfordskej univerzity analyzoval údaje od viac ako 40 000 ľudí, ktorí podstúpili takéto rutinné vyšetrenie srdca v rôznych britských nemocniciach na účely štúdie. Asi v troch štvrtinách prípadov neboli jasné známky výrazného zúženia koronárnych artérií a pacienti boli prepustení bez ďalšej liečby. Analýza údajov však ukazuje, že ohrození nie sú len pacienti s významným zúžením koronárnych artérií. Ukazuje sa, že dvakrát toľko pacientov bez vážneho zúženia tepien dostalo aj infarkt alebo zomrelo na zlyhanie srdca.
Neboli však uznaní za rizikových pacientov, pretože niektoré minimálne zmeny a jazvy zostali nepovšimnuté. Nástroj umelej inteligencie vyvinutý výskumníkmi z Oxfordu analyzuje zmeny v tukovom tkanive okolo zapálených tepien a vypočítava skutočné riziko srdcového infarktu.
Liečba je prispôsobená
V prvom takomto pilotnom projekte na svete vyvinul lekársky tím hodnotenie rizík vygenerované AI pre 744 pacientov, na základe ktorého ošetrujúci lekári zmenili liečebné metódy v 45 % prípadov. Podľa štúdie malo zavedenie tejto technológie medzi testovanými subjektmi za následok o viac ako 20 % menej infarktov a o 8 % menej úmrtí a mozgových príhod.
„Každý rok zomiera na infarkt príliš veľa ľudí. Je mimoriadne dôležité využiť potenciál umelej inteligencie na prispôsobenie liečby pacientov,“ hovorí vedúci štúdie Haralambos Antoniadis. „Tu sme ukázali, že keď lekári dostanú presný obraz o riziku, môže to zmeniť a zlepšiť priebeh liečby.“
Umelá inteligencia šetrí čas a peniaze
Novovyvinutý nástroj AI je len jedným z príkladov toho, ako môže AI pomôcť začať liečbu skôr. To šetrí čas a peniaze a šetrí ľudský život. V polovici roku 2023 britskí kardiológovia použili umelú inteligenciu na vývoj „systému na podporu rozhodovania“, ktorý by mohol urýchliť diagnostiku srdcového infarktu na pohotovosti.
Nástroj umelej inteligencie dokáže určiť hladinu troponínu v krvi oveľa rýchlejšie ako predchádzajúce metódy. Proteín troponín sa uvoľňuje z rozpadajúcich sa buniek srdcového svalu a hrá ústrednú úlohu pri diagnostike infarktu. Doteraz museli pacienti zostať v nemocnici na dlhšie pozorovanie, kým nebola stanovená hodnota troponínu. Umelá inteligencia by mohla tento proces výrazne urýchliť a obmedziť zbytočné náklady.
Skôr identifikovať riziká
Umelá inteligencia dokáže rozpoznať potenciálne riziká nielen rýchlejšie, ale aj spoľahlivejšie ako človek. V polovici roku 2023 americkí vedci predstavili model umelej inteligencie, ktorý deteguje podozrivé obrazce v krivke elektrokardiogramov a dokáže rozpoznať nebezpečné upchatia koronárnych tepien oveľa spoľahlivejšie ako aj skúsení kardiológovia.
Ak sa vďaka umelej inteligencii rozpozná nebezpečenstvo skôr, znížia sa aj riziká. Dávno predtým, než sa objaví nebezpečná upchávka, možno pacientovi implantovať tzv stenty pomocou relatívne neškodného rutinného postupu. Stent je ako malá kovová alebo plastová hadička, ktorá sa pomocou katétra zavedie do zúženého miesta, kde udrží cievu stále otvorenú a zabráni tak jej upchatiu a tým aj riziku infarktu.
Zdroj: Deutsche Welle