Ste stále v záprahu, snažíte sa každému vyhovieť, v práci driete ako kôň ak tomu sa točíte okolo domácnosti? Chcete byť perfektní, je na vás spoľah, len sily už dochádzajú? Pozor na vyhorenie. Všetko sa môže zbúrať ako domino a syndróm vyhorenia vás pohltí. Ale čo potom? Ako sa syndrómom vyhorenia bojovať, ako si sám pomôcť a znova všetko začať zvládať?
Vyhorenie nie je len pocit neurčitého smútku a neschopnosti sa pre čokoľvek nadchnúť
je doslovným prekladom anglického burn out a prvýkrát ho popísal americký psychoanalitik Herbert Freudenberger ako stav mentálneho a fyzického vyčerpania. Najčastejšie sa objavuje u pracovníkov takzvaných pomáhajúcich profesií, kde je potrebné pracovať s ľuďmi, napríklad v školstve (spomeňme si na učiteľku v podaní Dany Kolářovej vo filme Všeobecná škola), v zdravotníctve alebo v sociálnych zariadeniach.
Môže ale skoliť každého, kto nepočúva svoje telo a nerešpektuje jeho varovné signály. V ohrození sa ocitá človek, ktorý je stále v zhone, ženie sa za svojimi cieľmi a nezastaví sa, aj keď cíti únavu. Je jednom v kole, a keď sa svojim povinnostiam práve nevenuje, aspoň na ne myslí.
Trpí chronickým stresom, preťažením a vyčerpaním, ktoré predstavujú prvé signály syndrómu vyhorenia. Ten sa však môže týkať nielen profesijného života, ale aj vzťahov v rodine alebo napríklad oblasti záujmových činností.
Ako spoznať syndróm vyhorenia:
Zdroj: Youtube
Vyhorieť sa dá aj v osobnom živote
Veľa ľudí si myslí, že vyhorenie je záležitosť spojená s množstvom pracovných povinností, ktoré už nezvládajú. „V tejto súvislosti sa naozaj termín používa najviac,“ upozorňuje psychoterapeutka Anna Pašková, ale dodáva, že vyhorieť sa dá aj v osobnom živote.
Pokiaľ dlhodobo prežívate stres, neviete si ho uvedomiť a zastaviť sa, môže stav dôjsť až ku kolapsu či depresiám. Záťaž pritom neovplyvňuje len duševný stav, ale aj telo, ktoré obvykle vysiela núdzové signály ako prvé.
Možno sa posťažujete u lekára, že zle spíte, búši vám srdce, necháte sa poslať na vyšetrenie žalúdka, ale ani predpísaná liečba neprináša úľavu. Varujúce by malo byť, že nemáte chuť ani silu ísť do spoločnosti, stránite sa ľudí a na predchádzajúce koníčky sa vám nedostáva energia. Predchádzajúca radosť zo života sa vytratila. „Potom už zostáva na vyhorenie len krôčik,“ varuje psychoterapeutka.
Ľudia si podľa nej neuvedomia, že niečo nie je v poriadku, idú na záložné baterky, až im telo vystaví definitívnu stopku.
Zlý a dobrý stres
Stres je považovaný za strašiak ľudstva, av dnešnej dobe sa nie je čomu diviť. Jeho pôvodná funkcia je však veľmi dôležitá. Pokiaľ ide o prirodzený stres, s ktorým príroda počítala pri vzniku ľudstva, je v poriadku. Americký fyziológ Hans Selye kedysi povedal, že stres patrí k životu rovnako ako vzduch a dýchanie. Snažiť sa ho vykoreniť nie je potrebné. „Jedná sa o prirodzený mechanizmus, ktorý nám môže v určitých situáciách aj zachrániť život, môže vo vás vybudiť nepredstaviteľnú silu,“ vysvetľuje funkciu takzvaného hodného stresu Anna Pašková.
„Sú známe prípady, keď žena dokázala nadvihnúť tonové auto, keď pod ním pri havárii zostalo jej dieťa, preliezla vysoký múr, keď za ňou počula plač. Človek sa vybičuje k nadľudským výkonom, ale keď nepríjemná situácia skončí, stres zase opadne,“ tvrdí Pašková.
Ako sa zbaviť stresu? Šesť jednoduchými spôsobmi ho odbúrate do piatich minút
V týchto prípadoch je stres váš kamarát. Pomôže vám zvládnuť skúšku v škole, môže vás donútiť k nebývalo rýchlemu behu pred zločincom, ako by niekto vlial silu a energiu do vášho tela.
Ten „niekto“ je stresový hormón kortizol a spolu s adrenalínom napruží telo, keď potrebujete využiť všetky rezervy.
„V prípade takejto situácie sa len treba dôkladne uvoľniť, keď všetko skončí. Sadnite si a prepláchnite telo vodou. Dajte si niekoľko pohárov, aby ste všetok ten kortizol a adrenalín vyplavili a dostali z tela zase preč,“ odporúča.
Ako spoznáte, že vyhorenie klope na dvere?
Nedokážete pracovať s obrovským tokom negatívnych myšlienok, neviete ich zastaviť ani spracovať? Prejavujú sa fyzické problémy – stála únava, zimomrivosť, slabosť, bolesti žalúdka alebo hlavy. Stres vám berie spánok a mozog si neodpočinie. Ráno vstávate rovno podráždenie a nahnevaní, začínajú trpieť vaše rodinné a iné osobné vzťahy.
S množstvom povinností, ktoré máme dnes, však príroda nepočítala. Súčasným životným tempom dávame šancu nadmernému a chronickému stresu. Spočiatku si hovoríte, že trochu tej záťaže chvíľu vydržíte a potom už budete zase v poriadku.
Lenže kedy je už všetkého dosť? Poznáte to? Ste schopní prestať včas, zvoľniť tempo? Ak nie, preberiete sa až v okamihu, keď ste vyhorení. Hormóny kortizol a adrenalín vo vašom tele prevzali dlhodobú nadvládu. Bičujú vás k nadmerným výkonom, ktoré po sebe vyžadujete.
Vstanete ráno, a už myslíte na povinnosti, celý deň až do noci niekomu pomáhate, driete v práci, staráte sa napríklad o chorého človeka, domácnosť alebo o deti. Neviete okolie nastaviť hranice, uplatňovať svoje potreby, povedať šéfovi, že vám nakladá moc.
Až po roku v bolestiach našla psychologička cestu k uzdraveniu. Teraz radí, ako na to
Organizmus však nie je uspôsobený na to, aby bol bez prestania zaplavený kortizolom a adrenalínom. Po nejakej dobe mozog prestane vytvárať hormóny šťastia, oxytocín a serotonín. To je dôvod, prečo dochádza k prepadom a depresiám. A keď idete stále na plné obrátky, stres ďalej rastie.
Syndróm vyhorenia? Prehoďte výhybku
Dôležité je uvedomiť si, že vždy máte voľbu. Pokojne sa ozvite, a pokiaľ vás šéf nechce rešpektovať, odíďte. Žiadna práca nestojí za to, aby ste skončili s kolapsom na kvapkačkách alebo prišli o spokojnú rodinu.
Všetko je riešiteľné. Nebojte sa požiadať o pomoc druhých. Počúvajte ľudí, ktorí si všimli, že s vami nie je niečo v poriadku. Nebojte sa priznať si slabosť a zlyhanie. Nebuďte na seba toľko prísni. Časom zistíte, že výkony, ktoré ste od seba požadovali, neboli adekvátne.
Na zvládanie každodenného stresu sa naučte dýchať, uvoľniť sa, zmierniť tok myšlienok. Keď pocítite úzkosť, zmeňte polohu, choďte po miestnosti, uvedomujte si ju a nenechajte ju nad sebou zvíťaziť. Akonáhle sa trochu upokojíte, povedzte si, čo môžete urobiť.
„Väčšie tendencie na vyhorenie majú ľudia, ktorí sú veľmi citliví a ktorí sú ochotní dať prácu alebo vzťahom všetko, emócie, myšlienky, čokoľvek zo seba,“ podotýka terapeutka. „Oveľa lepšie sú na tom takzvaní salámisti, pohodári, ktorých len tak niečo nerozhodia. Tí si odkrútia prácu, večer zájdu s kamarátmi na pivo alebo na futbal a sú v pokoji. Problémy riešia, až keď nastanú. A je jedno, či riadi traktor, alebo vedecké laboratórium,“ vysvetľuje Anna Pašková.
Perfekcionisti zas podľa nej majú potrebu sa stále niekomu zavďačovať, niečo si dokazovať a nakladať si viac, než je zdravé. To si pravdepodobne nesú z detstva. Môžu mať strach veci pustiť, povzniesť sa nad ne, musia ich mať pod kontrolou.
Prichádza ticho, ale stane sa peklom. Syndróm vyhorenia môže skončiť hospitalizáciou
Väčšinou sa očakáva, že pod ťarchou práce a povinností skolabujú ženy, ale nie je to tak vždy. Aj muži mávajú problémy a tie sú o to komplikovanejšie, že riešenie stojí v ceste ego a neschopnosť priznať si slabosť. Než muži prídu pre radu k psychoterapeutovi, obídu všetkých možných doktorov a prehltnú množstvo práškov. „Najčastejšie sa teraz stretávam s tým, že sa ľudia sťažujú na dráždivý trakčník,“ hovorí skúsená terapeutka.
„Najskôr idú na všetky vyšetrenia na gastro a tam sa zistí, že sú v poriadku. Dostanú prášky, rady na vhodný jedálniček, ale nič nezaberá.“ Problém totiž pramení výhradne v hlave.
„Vždy odporúčam zmeniť životný štýl. Odísť na čas z mesta, urobiť veci, ktoré ste roky nerobili, treba prespať pod širákom. Je množstvo možností. Prehoďte výhybku, nech nie ste pod stálym tlakom,“ odporúča Pašková.
Na zvládanie každodenného stresu sa naučte dýchať, uvoľniť sa, zmierniť tok myšlienok. Keď pocítite úzkosť, zmeňte polohu, choďte po miestnosti, uvedomujte si ju a nenechajte ju nad sebou zvíťaziť. Akonáhle sa trochu upokojíte, povedzte si, čo môžete urobiť.
„Dobre, budem menej pracovať, začnem chodiť na prechádzky a čistiť si hlavu. Naučím sa vymedzovať svoj priestor a hovoriť NIE,“ pokračuje terapeutka.
Veľmi dôležitú úlohu v zvládaní stresu zohráva pohyb.
Športujte, ako v kľude zvládnete, na začiatok skutočne stačia iba prechádzky. Vyplavia sa dobré hormóny, endorfíny. Porozprávajte sa, aj keď sa vám nechce. Vyjdite schody, skúste ísť do práce pešo. Pokojne si povedzte, že budete chodiť len desať minút, hlavne vyrazte. Nakoniec možno zistíte, že sa z desiatich minút stala polhodina alebo hodina.
Keď už zhoríte
Vyhorenie nie je len pocit neurčitého smútku a neschopnosti sa pre čokoľvek nadchnúť. „Môže dôjsť aj k vážnym depresiám, pretože sa zmenila chémia v mozgu. To je už problém a sú potrebné lieky. Telo je už tak vyčerpané, že je potrebná starostlivosť psychiatra,“ vysvetľuje situáciu psychoterapeutka Pašková.
Lekár môže na nejaký čas predpísať aj antidepresíva, aby si telo odpočinulo. Umelo sa tak doplní serotonín, ale len aby sme sa oklepali. K tomu je potrebná terapia, ktorá človeka naučí pracovať so záťažou, stresom i svojimi vnútornými motívmi.
„Nebojte sa včas vyhľadať psychoterapeuta, terapeuta, kouča, ktorý vám pomôže uvedomiť si, v akej ste situácii a ako pokračovať. Snažte sa život vybalansovať, udržiavať psychohygienu, cvičiť, chodiť so psom, dopriať si napríklad voľné piatky,“ radí Anna Pašková. Vytvorte si svoj štít.
Pandémia dnešnej doby? Zákerný syndróm vyhorenia, varuje psychoterapeutka
Až príliš dnes môžete počuť, že si niekto „zase nestihol vybrať dovolenku“. Každý z nás ale dovolenku potrebuje – vystúpiť zo zabehanej rutiny, odcestovať do iného prostredia. Keď dovolíte svojmu mozgu, aby skutočne relaxoval, zistíte naraz, že sa obnovuje vaša kreativita a schopnosť riešiť problémy.
A navyše, dovolenka chráni vaše zdravie. Muži, ktorí si pravidelne berú dovolenku, znižujú o 32 percent riziko, že zomrú na infarkt; u žien je to dokonca 50 percent.