Peťa Georgieva je psychológ, rodinný a manželský poradca. O sebe hovorí, že sa venuje poskytovaniu podpory ľuďom, ktorí prežívajú bolesť a problémy vo vzťahoch, ktorí chcú byť spokojnejší, šťastnejší, sebavedomejší a cieľavedomejší. Petya Georgieva vedie stĺpec v Az-jenata.bg „“, ktorý dáva našim čitateľom príležitosť položiť otázku, ktorá ich trápi, a psychológ im odpovie.
Dnešný rozhovor s je venovaný psychickému zdraviu a tomu, ako naň vplýva obdobie jeseň-zima. Deň sa kráti, stmieva sa skôr, stále viac času trávime v uzavretých priestoroch a to všetko nevyhnutne ovplyvňuje našu náladu. Ako rozpoznať depresívne stavy a aké metódy môžeme použiť na ich neutralizáciu, sa dozvieme z rozhovoru s Peťou.
Pozornosť budeme venovať aj psychickému zdraviu detí a mladých ľudí, tomu, ako ich postihla pandémia covidu a aké znepokojujúce znaky v ich správaní si treba všímať. Nedá nám nehovoriť o záchvatoch paniky, ktoré sa v posledných rokoch stávajú bežným javom pre čoraz viac ľudí. Prečítajte si dôležité rady psychologičky Pety Georgievovej v nasledujúcich riadkoch.
Sme už v jesennom období, deň sa kráti, vonku budeme tráviť čoraz menej času a to sa neodmysliteľne odráža aj na našej nálade. Aké sú vaše odporúčania, aby sme si spestrili deň a nepodľahli jesennej melanchólii?
Aj keď máme často preferencie z hľadiska ročných období, moje odporúčanie je zamerať sa na to, aké benefity prináša jeseň, aj keď sa nám zdá, že takmer žiadne. Pravdou je, že všetko v našom živote obsahuje dualitu – pre a proti, každé ročné obdobie prináša svoje „dary“ aj nevýhody a je len na nás, na ktoré sa zameriame. Ak sa naučíme byť otvorení a vidieť to krásne na jeseň a vedome sa rozhodneme zamerať sa na to, potom si môžeme každé ročné obdobie užívať a ťažiť z toho, čo prináša.
Po uplynutí obdobia covidu je návrat do normálneho života už skutočnosťou, no s jedným veľkým rozdielom – duševný a emocionálny stav mnohých ľudí sa v dôsledku pandémie zmenil. Zdá sa, že sa viac hovorí o depresívnych stavoch, záchvatoch paniky, ktoré mnohí ľudia odomkli, vrátane detí a mladých ľudí. Aké sú vaše skúsenosti v tomto smere, pozorujete nárast tohto typu stavov po odznení pandémie a aké sú vaše tipy v tomto smere?
Áno presne. Žiaľ, toto obdobie v skutočnosti zmenilo mnohé aspekty nášho života, najmä naše vnútorné pochody, psychiku a emocionálny svet. V celosvetovom meradle ide trend ešte ďalej, a to, že aj roky po skončení pandémie sa tento typ úzkostných a depresívnych stavov blíži k nárastu.
Ale moje odporúčanie zmeniť tento trend je zamerať sa na prevenciu a starostlivosť o naše duševné zdravie. Našťastie pre mňa pozorujem, že stále viac organizácií, platforiem, ľudí a inštitúcií venuje tejto téme pozornosť a dôležitosť a vyvíja v tomto smere stále viac úsilia. Všímam si, že čoraz viac ľudí sa vedome rozhoduje postarať sa o seba – či už vlastnými silami, alebo nájdením vhodného odborníka, ktorému budú dôverovať.
Aké príznaky depresie by sme si mali všímať, aby sme stihli zareagovať včas, kým nás prepadne?
Pred zodpovedaním otázky by som chcel urobiť jedno dôležité objasnenie, a to rozdiel medzi klinickou depresiou a depresívnymi stavmi. V prvom prípade ide o duševné ochorenie, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie. Klinická depresia sa líši od iných typov depresie, pretože je závažnejšia a trvá dlhšie.
Iné typy depresie sú menej závažné a môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako je strata zamestnania alebo problémy vo vzťahoch. Je dôležité vedieť, že každý má svoje ťažké časy, cíti sa smutný a má zlé chvíle v živote, a to nemusí nutne znamenať, že trpíme depresiou. Keď však tieto pocity trvajú viac ako niekoľko týždňov alebo sťažujú vykonávanie našich každodenných činností, môže to byť príznak klinickej depresie.
Hovoríme pri ňom o trvalom stave, ktorý môže trvať roky, zosilňovať sa alebo ustupovať, no je vždy prítomný. Niektoré z príznakov sú neustály smútok, strata záujmu o aktivity, nedostatok motivácie, zmeny spánku, hmotnosti a chuti do jedla, hnev, neustála únava, bolesť bez konkrétnej lekárskej príčiny a problémy s fungovaním. Možno pozorovať aj pocity beznádeje, bezcennosti alebo bezmocnosti.
Veľmi častým stavom sú aj záchvaty paniky, o ktorých sme na stránke písali už nie raz. Aj keď ide o rozsiahlu tému, ktorá si vyžaduje zložité metódy, podelili by ste sa o niektoré z najefektívnejších prístupov k jej riešeniu?
Áno, záchvaty paniky a úzkosť vo všeobecnosti sú čoraz bežnejšie, najmä u mladších ľudí a dospievajúcich. Existuje mnoho techník na dočasnú úľavu a zvládanie, ale pravdou je, že ak chcete mať dlhodobé riešenie a východisko, musíte pracovať hlbšie. Väčšinou sú PA signálom zmeny, môžeme ich vnímať ako signálnu lampu, že niečo v našom živote si vyžaduje našu pozornosť a činnosť a treba to zmeniť, alebo niečo pre nás nerobíme dobre. A čo je to za vec, ktorú skúmame v procese terapie.
Ak sa mám podeliť o účinné prístupy – ide väčšinou o pomalé a hlboké brušné dýchanie, taktiež fyzický pohyb pomáha aktivovať antistresové hormóny, ktoré stresové hormóny neutralizujú, t.j. doslova môžeme zmeniť biochemické zloženie nášho tela a prevziať nad ním kontrolu. Samozrejme, ide o veľmi všeobecné prístupy, každý prípad je individuálny, ale mohli by dobre zapôsobiť a zmierniť prvotné príznaky.
Využívam príležitosť pripomenúť prostredníctvom nášho rozhovoru, že rubrika „“ je aktívna a so záujmom očakávame listy našich čitateľov. Čo by ste odkázali tým z nich, ktorí majú otázku, no boja sa opýtať profesionálneho psychológa, ako ste vy?
Nie je hanba vyhľadať pomoc a postarať sa o seba, hanba je nerobiť to a žiť v bolesti a ľútosti. A to ubližuje našej psychike aj nášmu fyzickému telu, preto moje odporúčanie je dovoliť si postarať sa o najdôležitejšiu osobu vo svojom živote – o seba! Len tak sa budete môcť o svojich blízkych postarať tým najlepším spôsobom!
* * *
Rubrika Az-jenata.bg „Vaša otázka – naša rada“ vám dáva možnosť poslať otázku, ktorá vás trápi, na email info@az-jenata.bg a psychologička Petya Georgieva vám odpovie. Odpovede na vaše otázky budeme pravidelne uverejňovať. V záujme zachovania anonymity čitateľov uverejníme otázky iba s iniciálami.