Domovy pre seniorov sú zviazané mnohými nariadeniami a zákazmi. Pre spokojnosť klientov by ale bolo lepšie, keby fungovali voľnejšie. „Vadilo by, keby z toho bol holubník?“ hovorí v rozhovore pre Denník sociologička špecializujúca sa na seniorov, vek a gerontológiu Lucie Vidovićová z Centra pre výskum starnutia na Masarykovej univerzite v Brne.
Sociologička Lucie Vidovićová
Aký náročný je prechod z domácnosti do striktne daného režimu domovov pre seniorov?
robia ohromnú prácu v tom, že poskytujú podporu ľuďom, ktorí by ju bez nich nemali. Jedincom, ktorí by inak mohli zostávať bez pomoci ao hlade, zachraňujú zdravie, kvalitu života i samotný život. Avšak všetky tieto zariadenia sú zároveň tým, čomu v sociológii hovoríme tzv. totalitné inštitúcie. Presne dané pravidlá a poriadok sú z organizačného pohľadu výhoda, zároveň však ide o ich najväčšiu slabinu. Úplne zásadne tu sú ľudia obmedzení vo zvyklostiach, čo sa týka jedla, sexuality.
NEPREHLIADNITE: Starší ľudia v domovoch ‚ trpia nedostatočným príjmom potravy, zistila štúdia:
Niektorí dôchodcovia v domovoch sú podvyživení. Dôvodov je hneď niekoľko
Prečo je to vlastne tak prísne nastavené?
Inštitúcie si nevedia predstaviť, že by to mohlo fungovať inak, je to v ich DNA. Navyše sú pod tlakom dohliadateľov, ktorí ich chod kontrolujú. Niekedy sú kvôli obavám vo svojich pravidlách pápežskejší ako pápež, aby ich nikto nemohol napadnúť za nejaké pochybenia. Výsledná podoba je úplne odlišná od toho, ako sa to robí doma. Ide o daň za masové zariadenie, ktoré musí fungovať ako fordovská továreň.
Presne daný býva aj časový poriadok a jedálniček. Niekto si kvôli jednotným raňajkám musí privstať, iný na ňu čaká od skorého rána. Žiadne maškrtenie a „neresti“. Ako to ale urobiť inak, aby z nebol holubník?
To je práve tá otázka: Vadilo by, keby z toho bol holubník? Hovoríme tomu domov, ale chovajú sa ako hotel: podávajú jedlo a stelou postele. Ale nie je to domov, kde by si človek mohol riadiť veci podľa seba. Riešením sú napríklad bufety, kam si človek môže zájsť, poprípade chladničky s vlastným jedlom, ako to už niekde majú. Išlo by urobiť niektoré praktické kroky a vyjednávať o nich s inštitúciami. Je totiž otázkou, či právo na sebaurčenie alebo na nesenie primeraného rizika by nemali byť nadradené ochrane klienta.
Čo by sa podľa vás mohlo zmeniť ľahko a rýchlo?
Mali by sme sa prestať báť. A zbaviť sa tak prehnanej ochrany a prehnaného dohľadu nad klientmi. Tí ľudia sú svojprávni dospelí, len zmenili bydlisko. My ich ale úpenlivo chceme chrániť pred zlými voľbami, tak im veľa vecí upierame.
Ako nakŕmiť seniorov? Vitalita z taniera je veľmi dôležitá
A pritom mnohí poznajú zo svojho okolia prípady, keď deti v dobrej viere zakázali babičke zákusky, pretože má stareckú cukrovku, alebo dedovi alkohol či cigarety, pretože mal mŕtvičku, ale seniori začali naopak rýchlo trpieť a uvadať.
Áno, pretože kvalita života sa skladá z fyzického a psychického zdravia a . A vo chvíli, keď tlakom na fyzické zdravie narušíte pohodu človeka, porušíte tú rovnováhu. V neskoršom veku býva už dôležitejšia kvalita života ako jeho dĺžka.
Tento článok ste si mohli prečítať vďaka predplatnému Denník Klubu