V tom čase (III. storočie) sa vznešení Rimania, rešpektujúc vedu, veľmi starali o výchovu detí. Anastasiina výchova bola zverená učiteľovi Chrysogonovi, známemu svojou inteligenciou a učenosťou. Keď sa ukončila výchova mladej Anastasie, všetci v Ríme žasli nad jej neobyčajnou krásou, ako aj nad jej mysľou a vedomosťami.
Ale Chrysogon jej dal ďalší neoceniteľný poklad. Bol kresťan. Od neho a od svojej matky dostala Anastasia poznanie o pravom Bohu. Vrúcna viera, ktorá v jej srdci horela od prvých rokov, jej umožnila trpezlivo znášať ťažké skúšky, ktoré ju čakali.
Anastasia sa zoznámila so smútkami skoro. Ešte ako malá prišla o matku a otec ju proti jej vôli oženil s bohatým a vznešeným rímskym pohanom, mužom drsnej a krutej povahy. Nešťastná Anastasia vyronila veľa sĺz. Jedinou útechou, ktorú našla, bola modlitba a plnenie si kresťanských povinností. Často oblečená v jednoduchých šatách v sprievode svojho verného služobníka navštevovala žaláre, ktoré boli v tom čase plné kresťanov, a všemožne sa snažila zmierniť údel trpiacich pre Krista.
Ale jej manžel sa o týchto návštevách dozvedel a odniesol si túto poslednú útechu. Pohoršoval sa nad tým, že veľa dávala chudobným a v obave, že premrhá všetko bohaté dedičstvo po jeho otcovi na milodary, začal s ňou zaobchádzať kruto. Po rôznych urážkach ju uväznil, čím ju pripravil o akúkoľvek možnosť pomáhať nešťastníkom.
Anastasia, takmer do zúfalstva, tajne napísala list svojmu bývalému učiteľovi Chrysogonovi, uväznenému pre vieru v Krista, a opísala svoje utrpenie a požiadala ho o modlitby. Chrysogonus, ktorý jej odpovedal listom, ju presvedčil, aby trpezlivo znášala skúšky a vložila svoju nádej do Boha.
– Tebe, rozrušenej búrkami a nepokojmi sveta – napísal jej – Ježiš Kristus čoskoro príde ako na mori a jedným zo svojich slov spôsobí, že búrka, ktorá proti tebe stúpa, ustúpi. Preto, keď sa ocitnete akoby uprostred mora, trpezlivo čakajte na Krista, ktorý k vám príde. A volajte v sebe s prorokom: „Prečo si zúfaš, duša moja, a prečo sa trápiš? Dôveruj Bohu, lebo Ho budem stále chváliť, svojho Spasiteľa a Boha svojho“ (Ž 41,6). Dúfaj v Boha v dvojitý dar: On ti obnoví dočasné dedičstvo a pripraví večné. Nehanbite sa, keď vidíte, že zbožní ľudia trpia žiaľmi, lebo Pán Boh vás neopúšťa, ale skúša… Pevne a bdelo sa chráňte pred každým hriechom a hľadajte útechu iba v Bohu, napĺňajúc Jeho zákon svätým spôsobom. .
Anastasiin stav sa postupne zhoršoval. Manžel sa k nej správal každým dňom tvrdšie. Keďže nedúfala, že zostane nažive, znova napísala Christogonovi: „Môj koniec je blízko. Požiadaj Pána, aby som prijal moju dušu, pretože trpím z lásky k Nemu!“… Vo svojej odpovedi starý muž opäť ju utešil nádejou v milosrdenstvo Boha, ktorý môže ukončiť jej utrpenie.
Onedlho bol Anastasiin manžel poslaný niekam cisár a zomrel na ceste. Anastasia, ktorá sa uprostred ťažkého utrpenia ešte viac pripútala k Božiemu zákonu, celý svoj život zasvätila službe Bohu a blížnym. Svoje bohatstvo vnímala len ako prostriedok, ktorý jej Boh zveril pre dobro iných. Preto neustále navštevovala žaláre, nosila väzňom jedlo a oblečenie, utešovala ich slovami viery, lásky a súcitu, liečila ich choroby, obväzovala im rany. Cítila sa šťastná, že môže slúžiť utrpeniu pre Kristovo meno a často opakovala slová žalmistu: „Veľmi sú mi vzácni tvoji priatelia, Bože“ (Žalm 138:17, podľa sedemdesiatich vykladačov).
V tom čase bolo proti kresťanom vznesené tvrdé prenasledovanie. Dioklecián (284-305) povolal k sebe do Akvileje staršieho Chrysogona. Povedali mu, že posilnil kresťanov v Ríme vo viere. Cisár mu poradil, aby uctieval bohov, sľúbil mu veľké bohatstvo a titul rímskeho guvernéra.
– Spoznal som jediného Boha – odpovedal Chrysogon – a je mi príjemnejší ako akékoľvek svetlo, žiadanejší ako akýkoľvek život, nad všetky poklady. V Neho srdcom verím, ústami Ho vyznávam, dušou Ho ctím, pred Ním kolená skláňam! A tvojich bohov považujem za falošných a nemôžem ich uctievať!
Po týchto slovách bol Dioklecián presvedčený, že nedokáže presvedčiť Chrysogona, aby sa vzdal svojej viery, a nariadil ho usmrtiť. Chrysogonovo telo bez hlavy ležalo nejaký čas na brehu mora, ale presbyter a tri sestry, ktoré žili neďaleko, pochovali svätého muža so cťou.
Anastasia pokračovala v charitatívnej činnosti. Nešetrila prácou, chodila z mesta do mesta, z krajiny do krajiny a poskytovala pomoc a pohodlie všade, kde to bolo potrebné.
Jedného rána prišla do žalára, ale nenašla v ňom tých väzňov, ktorým slúžila predošlú noc. Keď sa kráľ dozvedel, že všetky žaláre sú plné a zajatých kresťanov už nie je kam dať, nariadil, aby všetkých väzňov usmrtili. Keď väzenskí strážcovia videli Anastasiine slzy, uvedomili si, že je kresťanka a priviedli ju k ilýrskemu guvernérovi.
– Si kresťan? – spýtal sa jej manažér.
– Som kresťan – odpovedala Anastasia. – To, čo sa vám zdá ohavné, je mi milé a kresťanské meno, ktoré považujete za potupu a potupu, je pre mňa česť a sláva.
Guvernér, ktorý sa dozvedel, kým je, dlho nemohol pochopiť, ako sa rozhodla opustiť nádheru a luxus, ktorý ju obklopoval v Ríme, aby slúžila chudobným väzňom. Presviedčal ju, aby zaprela Krista, ale keď sa presvedčil, že jeho slová sú zbytočné, a neodvážil sa odsúdiť na smrť ženu z tak vysokého rodu, priviedol ju ku kráľovi. Dioklecián zavolal Anastáziu a pokúsil sa ju odvrátiť od toho, čo považoval za šialenstvo. Keď však videl, že je neoblomná, odovzdal ju jednému z vodcov hlavného mesta, aby ju mohol presvedčiť alebo prinútiť zaprieť Krista.
Všetky snahy zostali zbytočné. Ulpian (tak sa náčelník volal) jej opísal všetky radosti sveta, všetky kúzla bohatstva a potom jej ukázal všetky nástroje mučenia a vyhrážal sa jej potupnou smrťou. Ona však neváhala ani chvíľu a odpovedala, že už dávno si vyvolila Krista a milovala ho viac ako všetky radosti sveta, aby pre Krista zomrela, teda aby dostala večný život. Ulpian, presvedčený, že všetko úsilie bolo márne, ju vydal na mučenie. Zrazu ho však zastihla náhla smrť.
Oslobodená Anastasia opäť začala robiť charitatívne práce. To však netrvalo dlho, pretože ju čoskoro opäť uväznil nový ilýrsky guvernér – veľmi sebecký muž, ktorý jej ponúkol, že ju prepustí z mučenia, ak mu odovzdá svoj majetok. Anastasia s tým však nesúhlasila s tým, že jej majetok patrí chudobným.
– Si bohatý, povedala mu, a môj majetok nepotrebuješ. Ale ak ťa uvidím hladného alebo smädného, alebo chorého alebo vo väzení, urobím pre teba to, čo mi prikázal Kristus: nakŕmim ťa, napojím ťa, navštívim ťa, urobím všetko pre to, aby som ti uľavil. tvoje utrpenie ty.
Guvernér zlyhal vo svojom úmysle a rozhodol sa vyhladovať Anastasiu. Dvakrát počas 30 dní nedostala jedlo ani pitie. Ale Anastasia, podporovaná Božou mocou, zostala zdravá. Keďže sa jej nepodarilo vyhladovať, guvernér odsúdil Anastasiu, aby sa utopila v mori. Naložili ju na veľkú loď spolu so 120 odsúdenými, medzi ktorými bol aj starý kresťan menom Eutychianus.
Keď loď plávala dosť ďaleko od brehu, vojaci v nej otvorili niekoľko dier a presadli na inú loď. Ale na prekvapenie všetkých sa loď, odsúdená na zánik, bezpečne udržala nad vodou. Videl, že žena, ktorú niektorí poznali ako svätú Theodotiu, drží kormidlo a nasmeruje loď k brehu. Tí, ktorí boli spasení takým úžasným spôsobom, uverili v pravého Boha a keď padli k nohám Anastasie a Eutychiana, boli poctení svätým krstom.
A guvernér, keď sa dozvedel o ich zázračnom spasení, odsúdil ich druhýkrát na smrť a vydal ich na rôzne muky. Anastasia bola priviazaná k štyrom stĺpom a spálená v roku 290. Kresťanská žena pochovala jej telo, ktoré zostalo nepoškodené v ohni. Jej relikvie potom previezli do Konštantínopolu.
Svätá veľká mučeníčka Anastázia je patrónkou lekárnikov a lekárov.
Sviatok sveta Anastasia sa rozprestiera najmä v regióne Rodopy. V ľudovej predstavivosti Bulharov sa svätý stal akýmsi zosobnením smrti, a preto spájajú deň so zosobnenou myšlienkou smrti – Nashtasha alebo Saint Black. Verí sa, že ak sa Anastasiin deň neslávi v dome, určite sa v ňom stane nešťastie.
Ženy by sa nemali púšťať do domácich prác, lebo svätá Čierna očerní domov toho, kto pradie, tká alebo perie. Podľa ľudovej povery, ak bude dobré počasie 22. decembra, bude v júni sucho a ak bude pršať, bude pršať aj v júni. Počasie nasledujúceho dňa určuje júlové počasie rovnakým spôsobom.
