Myslím, že je to najšťastnejšie slovo. Alebo skôr, je to ten najšťastnejší pocit. Tieto Vianoce som zaželal všetkým mojim najbližším, aby boli vďační. Pretože ak ste vďační, znamená to, že ste živí a zdraví, vaši ľudia sú živí a zdraví a všetko ostatné je dostatočne úspešne usporiadané na to, aby ste boli v harmónii a vážili si to, čo ste dostali.
Slovo „ďakujem“ je spôsob myslenia. Je to slovo, ktoré zmenilo môj spôsob myslenia a s ním aj moje miesto pod slnkom. Mal som asi 35 rokov, keď mi môj 50-ročný priateľ poradil, aby som sa prestal trápiť tým, čo nemám a bol vďačný za to, čo mám. Zdalo sa mi to ako prázdne reči. Ako neúspešný pokus utešiť sa z nedostatkov, z problémov a zo strachu. Áno, ale zo dňa na deň mi jej rada utkvela v hlave a jej význam začal naberať jasnejšie obrysy. Postupne som cítil, že toto je filozofia, s ktorou človek vyrastá a nedá sa prijať naraz. Nie je to tabletka, ktorá vám uľaví od hlavy, ale skôr vitamín, s pomocou ktorého sa bolesť hlavy jedného dňa prestane objavovať.
Slovo „ďakujem“ je múdrosť. No, niektoré dni a niektoré situácie je pre mňa ťažké byť múdrym. Keď som osamelý, keď som zranený, sklamaný, úzkostný, toto „ďakujem“ vo mne zamrzne ako voda, ako urážka, ako nemožnosť. Potom si to nanútim a kričím to ešte hlasnejšie. A viem, že keď smútok pominie, tento plač vyšle svoju ozvenu a dá mi silu na nový začiatok a na novú vieru.
Slovo „ďakujem“ je požehnaním. A požehnanie je mágia. Ukazuje sa, že čím častejšie ďakujem, tým častejšie mám na to príležitosť.
Viete, celá táto hystéria okolo pozitívneho myslenia sa mi zdá prehnaná. Niekedy si jednoducho potrebuješ poplakať. Naozaj musíme predstierať, že máme svetlo pred očami, keď sú celé zreničky ponorené do tmy? Myslím, že nie. V týchto situáciách mi však pomáha poďakovať. Ale ďakujem vedome. Pre tmu, pre slzy, pre chvíľu slabosti. Pretože viem, že bez nich sa mi zajtra slnko nebude zdať také úžasné.
Tu je zima, hlboká, ťažká, vytvára prekážky, úzkosť. V dnešnej dobe sa žije ťažko – aj pod vrstvami oblečenia sa človek cíti obťažkaný zimou. Jedna babička mi však povedala: „Po najkrutejšej zime prichádza najteplejšia jar.“ Neboj sa, dieťa moje!“
Ďakujem ti, zima, za všetko teplé a šťastné, čo predpovedáš!