Stretol som sa s tvrdením, že škandály a hádky v rodine, najmä medzi partnermi, sú užitočné na „vypustenie pary“ a dokonca je to zdravé. Takto sa negatívna energia nehromadila a zdravie bolo prítomné. Zdalo sa mi zvláštne, aký krik u blízkeho človeka je dokonca žiadúce a preto som sa obrátila na psychológa Rumena Yankulova, ktorý sa skupinovej a individuálnej terapii venuje už 15 rokov.
Najčastejšie „vypúšťame paru“ kvôli predchádzajúcim situáciám
Škandály sú súčasťou nášho každodenného života a niekedy aj tých najpokojnejších ľudí dokáže vír emócií stočiť do klbka. „Veľmi dôležité pri „vypúšťaní pary“ je, či ten, kto sa háda a kričí, vidí toho druhého a dokonca počuje, čo mu hovorí. Niekedy tie výkriky súvisia s nejakou minulosťou, niečím z napätého každodenného života v práci alebo z ulice, ktorý bol momentálne vyprovokovaný a nemá nič spoločné so súčasnou situáciou,“ vysvetľuje psychológ Rumen Yankulov. Potom si to nie vlastnou vinou odnáša náš partner. Ten, kto kričí, je zbavený bremena, ale len na krátky čas. Kreslo si navyše uvedomí, že ten oproti nemu si jeho krik nezaslúži a začne sa cítiť vinný a nahnevaný sám na seba, že si ho dovolil ponížiť.
Ale sú situácie, v ktorých je vhodné prejaviť negatívne emócie. Napríklad pri obrane vlastných hraníc alebo na veci súvisiace s našimi skutočnými a hlbokými potrebami, ktoré zjavne nie sú videné a brané do úvahy. Najčastejšie kričíme a kričíme na svojich najbližších. Ukazuje sa, že keď na nás naši blízki kričia, takto nám dôverujú.
Máme právo kričať alebo je to všetko vec výchovy
„Ak náš partner prekračuje naše hranice, pretože je zvyknutý vnímať nás ako súčasť svojho prostredia, niekedy musíme kričať. Ide o akýsi signál: „Som tu“, „pozri sa na mňa“, „toto sú moje potreby“, „uvedomte sa“!“ hovorí psychologička. Ale sú ľudia, ktorí sa naučili kričať, a to je akýsi obranný mechanizmus a uzatváranie sa do seba. Najjednoduchšie je kričať, keď im niečo nevyhovuje. Zvyčajne sú príčinou tohto správania hlboké emócie spojené s bolesťou, s potrebou človeka byť videný, cítiť sa cenený, cítiť, že jeho priestor je chránený. „Často náš partner niečo povie a my začneme kričať, pretože si myslíme, že hovorí niečo iné, čo nie je pravda. Ak by sme počkali alebo sa spýtali s otázkou: „Čo tým myslíš?“, a bude nám vysvetlená, veľká časť rodinných hádok by neexistovala“, hovorí Jankulov.
Čo znamená krik „Nemiluješ ma“.
„Aby som utešil ženu vedľa mňa, môžem ju objať a ona cíti, že som s ňou. Ale ak ma odstrčí, pretože je príliš na ten svoj „film“, že ju nikto nemiluje, nemôžem sa k nej dostať. Potom chvíľu počkám, kým zostane medzera na rozhovor. Ak jej však poviem, že to, čo hovorí, sú nezmysly alebo sa ma opýtam, kto ma má rád, konflikt je na svete,“ vysvetľuje psychologička. A odporúča, aby sme, keď máme pocit, že sme „blázni“, namiesto toho, aby sme kričali na osobu oproti, išli sme do inej miestnosti a kričali do vankúša. „Veľa ľudí ochorie, pretože potláčajú svoje emócie. Hnev je silná energia, ktorá hľadá spôsob, ako sa dostať von a začne nás lámať zvnútra“, je presvedčený Jankulov.
Sú tí, ktorí vždy chcú situáciu zmierniť, lepší ľudia?
Podľa psychologičky neexistujú dobrí a zlí ľudia, pretože anjelskú aj diabolskú stránku v sebe nesie každý. Ale sú takí, ktorí stoja v pozícii: „Som najlepší“ alebo „Som najlepší ako ty“. Sú to ľudia, ktorí vo väčšine prípadov ničia partnerský vzťah a ťažko sa s nimi žije. Povyšujú sa nad ostatných a pozerajú sa dolu ako svätí. Súdia ostatných za to, že nie sú ako oni. Toto je zvláštny druh arogancie. „Nemôžeš byť len biely.“ Pre „dobrých ľudí“ je užitočné vstúpiť do hádok, aby videli a spoznali druhú stranu seba samých“, odporúča psychologička.
Majú vzdelaní otrockú mentalitu mlčať
Čo sa týka ľudí, ktorí sú vychovávaní k mlčanlivosti, stávajú sa závislými od hodnotenia rodičov, ktorí ich učia sa tak správať, alebo významných postáv v ich živote. Ale toto správanie im bráni rásť ako jednotlivci a pochopiť, kto sú a aké sú ich túžby. Zneužívajú svoju osobnú pravdu. A často, keď ľudia prídu do kontaktu s tým, čo sa skrýva za krotkým zovňajškom, uvidia – hnev, urážka. Pretože tie emócie tam boli a boli potlačené.
A aké sú najčastejšie dôvody škandálov v rodine? Nie je to domáce, ako si väčšina ľudí myslí, ide o to, že sa ľudia navzájom nevidia. Za domácimi škandálmi sa skrýva stratená rovnováha medzi dávaním a prijímaním. Väčšinou sa jeden cíti poškodený alebo si myslí, že ten druhý nedáva dosť – starostlivosti, peňazí…
Odpustenie je pre deti, dospelí sa musia napraviť
Keď sme sami so sebou a vidíme situáciu zboku, sami cítime, či sme mali v slovách pravdu a či sme nezasiahli človeka na druhej strane. Potom už prichádza len túžba po zmierení. „Keď už niekomu ublížiš, nemôžeš ho žiadať, aby ti odpustil. Je to detinské. Dospelému mužovi netreba odpúšťať. Je potrebné kompenzovať to, čo urobil, a obnoviť rovnováhu,“ hovorí Jankulov. „Odpusť mi“ znamená: „Nechcem prevziať zodpovednosť za to, čo som urobil, a urobím to znova.“ Tí, ktorí odpúšťajú, robia práve to – pomáhajú previnilcom robiť znova a znova to, čo urobili, aby im ublížili.
