Moderný svet, v ktorom dominujú doktríny megaproduktivity a úspechu, nepozná zľutovanie. Vrhá na vás očakávania, porovnávanie a tlak, diktuje vám, čo by ste mali dosiahnuť do veku 20, 25, 30 atď.
Jednou z oblastí, kde môžete cítiť tlak, je odsťahovať sa od rodičov a žiť svoj vlastný život. Je to však pre nás skutočne dôležité?
Rodinný psychológ a psychoterapeut hovoril o tom, kedy je najlepší čas odsťahovať sa od rodičov, ako život s rodičmi ovplyvňuje dospelého a ako sa rozhodnúť odsťahovať Roman Melničenko.
Aj teraz pozerám
Do akého veku je normálne žiť s rodičmi a kedy je čas sa odsťahovať?
V mnohých krajinách sveta je dlhodobý život s rodičmi normálny. Napríklad v Španielsku, Švédsku atď. začínajú samostatný život dosť neskoro.
To je ovplyvnené všeobecnými kultúrnymi charakteristikami a životnou úrovňou. Tam si ľudia môžu dovoliť bývať so svojimi rodičmi a skúmať, čo chcú robiť.
Aký obraz je na Ukrajine? Psychológ Roman Melničenko nám povedal, v akom bode je najlepšie začať samostatný život a čo to spôsobuje.
Vo všeobecnosti, poznamenal Roman, deti v modernom svete žijú so svojimi rodičmi dlhšie ako predtým. Existuje tendencia, že môžu zostať pod krídlami rodiča až do veku 25, 30 a dokonca 35 rokov.
To je ovplyvnené rôznymi dôvodmi. Najmä materiálne faktory a celková miera infantilnosti detí.
Ak bolo predtým nepríjemné žiť s rodičmi, pretože máte partnera, žijete spolu a máte deti, teraz môžu ľudia slobodne randiť a stále žiť s rodičmi.
Vek, keď sú ľudia pripravení založiť si rodinu a nadviazať vážny vzťah so spoločným životom, sa totiž výrazne posunul.
To je podľa psychológa znakom toho, že dospievanie je pomalšie. Preto dnes neexistuje jediný dátum, kedy si môžete povedať, že sa musíte odsťahovať.
Optimálny ukazovateľ, hovorí psychoterapeut, sa pohybuje od 18 do 25 rokov. Aby ste si určili pohodlný čas pre seba, mali by ste sa pozrieť na všeobecné kritériá, ktoré môžu viesť k vášmu rozhodnutiu odsťahovať sa.
„Ak napríklad začnete študovať, je najlepšie okamžite sa presťahovať,“ hovorí Roman.
Kritériá, ktoré môžu ovplyvniť toto rozhodnutie, sú aj: prítomnosť seriózneho vzťahu, deti, finančná situácia, stabilná práca, veľké finančné ciele, napríklad kúpa vlastného bývania.
Ako ovplyvňuje dlhodobý pobyt s rodičmi váš psychický stav?
Oddelený život od rodičov je jedným z nevyhnutných impulzov k odlúčeniu. V opačnom prípade bude pre človeka ťažké cítiť svoju dospelosť.
No dlhodobý život s rodičmi ovplyvňuje nielen mieru odlúčenia, ale aj úpadok vo všetkých oblastiach života: od zárobkov až po vzťahy.
Výskum to ukázal,“ povedal Roman Melničenko. — Podľa výsledkov, ak dieťa zostane s rodičmi dlhší čas, potom je preňho odchod čoraz ťažšie.
Keď bývaš s rodičmi, tak tak či onak sú niektoré tvoje hmotné núdze zabezpečené: máš napríklad kde bývať, nemusíš platiť energie, a teda nepotrebuješ Zarobiť viac. Rast potrebný pre samotného človeka teda nenastáva.
Roman Melnichenko povedal, že spolužitie s rodičmi po dlhú dobu rozvíja infantilizmus. Pod infantilizmom psychológ myslí, že dnes deti dospievajú pomalšie.
To má vplyv na to, že ľudia neskôr nadväzujú vzťahy a zakladajú si vlastné rodiny, preberajú zodpovednosť za svoj život a začínajú sa rozvíjať v profesionálnej činnosti.
Jedným z dôležitých dôsledkov života s rodičmi je obmedzená interakcia s priateľmi a potenciálnymi sexuálnymi partnermi.
Podľa toho aj v tejto oblasti človek začína upadať. Ukazuje sa, že čím dlhšie človek žije so svojimi rodičmi, tým ťažšie bude nájsť dobrú partiu.
Ak je takéto dieťa jediné s rodičmi, tak vzniká nielen infantilnosť, ale aj isté sebectvo.
To znamená, že keď človek vstupuje do vzťahov s inými ľuďmi, je náchylnejší k egocentrizmu a individualizmu ako ostatní a tiež len zriedka ustupuje svojim túžbam.
– Jednoducho povedané, takýto človek je presvedčený, že všetci naokolo by mali uspokojovať jeho rozmary. Rovnaký trend sa pozoruje vo vzťahoch s ostatnými. Preto je pre nich ťažké s niekým vychádzať a žiť,“ dodal Roman.
Výhody samostatného bývania
Tu môžeme zdôrazniť hlavné body, prečo by dospelí mali stále žiť oddelene od svojich rodičov.
- To dáva človeku výhodu v psychologickom aspekte odlúčenia.
- Tí, ktorí odídu od rodičov hneď po vysokej škole alebo inštitúte, majú vo všeobecnosti lepšiu kariéru a lepší rast príjmov. Deje sa to preto, lebo takíto ľudia sa úplne spoliehajú len na seba.
- Zvyšuje sa miera zodpovednosti, ktorú človek preberá za svoj život, budúcnosť, rozvoj a kariéru atď.
Oddelený život rozhodne zvyšuje mieru zodpovednosti. No život s rodičmi prispieva k infantilnosti a nezrelosti, uzatvára odborník.
Sociálny tlak
Možno si myslíte, že ďalšou nevýhodou bývania s rodičmi by bol tlak a zanedbávanie zo strany spoločnosti. Odborník Roman Melničenko má však iný názor.
Najmä neverí, že so vzťahmi v spoločnosti môžu vzniknúť zvláštne problémy, pretože ostatní sú vo všeobecnosti ľahostajní.
Kto tomu môže venovať pozornosť – potenciálni partneri. Ak niekoho stretneme, ale žijeme s rodičmi, môže to znížiť našu hodnotu na trhu vzťahov.
Bývam v rodičovskom dome, pretože si chcem kúpiť vlastný dom: kedy je vhodné bývať s rodičmi?
Ak človek pracuje a šetrí peniaze na kúpu vlastného bývania, potom je bývanie s rodičmi opodstatnené. Vďaka tomu sa bude môcť v pomerne mladom veku presťahovať do vlastného domova.
Ak však človek utráca len za svoje potešenie, naznačuje to vyhýbanie sa zodpovednosti.
Či človek preberá zodpovednosť alebo nie, zistíte jednoduchou otázkou, hovorí psychologička. „Stačí počuť dôvod, prečo to robí.“
Ale to nie je jediný prípad, kedy je bývanie s rodičmi vhodné a opodstatnené. Medzi ďalšie môžu patriť: strata zamestnania, zdravotné problémy človeka alebo jeho rodiny.
Tiež potreba podpory rodičov, napríklad úmrtie jedného z nich alebo choroba, kvôli ktorej človek potrebuje starostlivosť.
Okrem toho je opodstatnené prísť za rodičmi na návštevu a byť s nimi niekoľko týždňov, ak to každému vyhovuje. Je normálne prísť so svojimi deťmi a zostať niekoľko dní.
Rada pre tých, ktorí sa nevedia rozhodnúť odsťahovať
Ako sme už poznamenali, čím dlhšie človek žije so svojimi rodičmi, tým ťažšie je preňho opustiť dom svojich rodičov. Preto Roman Melnichenko vo svojich radách venuje pozornosť veku osoby.
Ak sa osoba vo veku 25 až 30 rokov zamýšľa presťahovať, môže cítiť riziko. Je to desivé, pretože to naznačuje oddelenie, oddelenie a prevzatie zodpovednosti.
V tomto prípade si treba uvedomiť: len sa bojím prevziať plnú zodpovednosť za svoj život, ale budem to musieť urobiť,“ radí psychoterapeutka.
Ak má človek 30 rokov a viac, mal by pred presťahovaním zájsť za psychológom a zistiť, prečo to ešte neurobil.
Pretože môžu nastať určité psychické problémy, kvôli ktorým nemôže ísť do samostatného života. Musíme nájsť dôvod týchto stavov, aby sme sa mohli pohnúť ďalej.
Ak hovoríme o ľuďoch nad 35 rokov, určite musíte kontaktovať psychológa a zistiť, čo sa stalo.
Počas takého dlhého obdobia života s rodičmi sa mohli vytvoriť spoluzávislé vzorce správania. Musíte na tom popracovať a potom bude ten človek schopný zmeniť situáciu. Veď samostatný, nezávislý život za to stojí.
„Keď človek napriek tomu prevezme zodpovednosť za svoj život, pociťuje veľký nával energie a potešenia,“ uzatvára Roman Melnichenko.
Ak ste sa konečne rozhodli pre samostatný život a už vás zaujímajú ceny nehnuteľností, tak čítajte.
Nenechajte si ujsť to najzaujímavejšie, prihláste sa na odber nášho
