Site icon GMZion

Ako takéto videá ovplyvňujú civilistov?

Totálna invázia na Ukrajinu zmenila život každého Ukrajinca. Nielen fyzicky, ale aj duchovne: v priebehu tohto roka sme sa všetci stali menej zraniteľnými voči citlivým témam.

To sme si mysleli, kým sme nenatrafili na brutálne video popravy ukrajinského vojaka, ktoré natočili ruskí okupanti. Bohužiaľ sa to stalo virálnym na internete, čo opäť otriaslo spoločnosťou. Je to však psychologicky dobré pre nás všetkých?

Psychologička a psychoterapeutka hovorila o tom, ako na takéto video reagovať, či ho treba distribuovať a ako si zachovať zdravý rozum. Oleg Sled a praktický psychológ Anastasia Saska.

Aj teraz pozerám

Ako reagovať, ak ste náhodou videli video z popravy ukrajinských vojnových zajatcov alebo civilistov?

Sociálne siete teraz nepovoľujú fotografie ani videá násilného charakteru, čo značne sťažuje „náhodnú“ reprodukciu takýchto médií. Ak vám ale takéto video padne do oka, určite vyvolá emócie.

Psychológ a psychoterapeut Oleg Sled hovorí: stojí za to pochopiť, že aj keď uvažujeme o násilných činoch, sme traumatizovaní tým, čo vidíme. To nemôže ovplyvniť psycho-emocionálny stav človeka.

— Musíte pochopiť, že ak sa stane, že uvidíte šokujúce video alebo fotografiu, mali by ste vyhľadať pomoc od špecialistu alebo o podporu od tých, ktorí vám ju môžu poskytnúť.

S takýmto stresom sa človek dokáže vyrovnať aj sám. Praktická psychologička Anastasia Saska odporúča používať.

Najlepší spôsob, ako sa po sledovaní takýchto videí uvoľniť, je vykonávať rôzne stabilizačné a uzemňovacie techniky, hovorí Anastasia.

V takýchto prípadoch môže pomôcť technika Butterfly: musíte si položiť ruky na ramená a niekoľko minút zľahka poklepávať. Týmto spôsobom sa mozog „prepne“ na niečo iné.

Prečo masovo šírime násilné videá a ako reagovať, ak sú posielané v súkromných správach?

Najprv sa opýtajte, prečo vám ho daný človek poslal a čo ním chce dosiahnuť.

V takejto veci musí existovať vedomie: musíte sa opýtať sami seba, či sa niečo zmení, ak to budete šíriť. Krajina má príslušné služby a prezidenta, ktorí sú schopní predložiť tieto dôkazy Medzinárodnému súdu alebo iným orgánom dokumentujúcim ruské vojnové zločiny.

„Šírením takýchto záberov zraňujeme seba aj tých, ktorí to vidia. Ale ak bude traumatizovaná celá naša spoločnosť, kto prebuduje krajinu? Kto podporí ostatných? Kto bude s chladnou mysľou rozmýšľať nad riešením problémov a kto bude vychovávať deti? – hovorí Oleg Sled.

Odporúčam vám, ak je to možné, od takýchto videí sa dištancujte. Stačí si to vypočuť alebo prečítať, nie je potrebné vizualizovať také hrozné zábery ešte raz.

Iná vec je, ak sa človek začne stotožňovať s osobou, ktorú videl vo videu. Často sa nám v hlave môže objaviť myšlienka: „Ale mohol som to byť ja.“

Potom by ste podľa psychoterapeuta mali pochopiť dôvod takýchto myšlienok. Môže to byť spôsobené nedostatkom sebaúcty, traumatickým zážitkom z minulosti, keď ste zaujali pozíciu obete, alebo nenaplnenou potrebou poľutovania a podpory.

Ako video vojenských popráv ovplyvňuje civilistov?

Psychológ a psychoterapeut sú presvedčení, že takéto obrazy ovplyvňujú ľudí so slabou psychikou a tých, ktorí sa považujú za stabilných.

Spánok sa môže zhoršiť a môžu sa objaviť nočné mory. Môže zmiznúť aj chuť do jedla, objaviť sa podráždenie a nekontrolovateľný hnev.

Je to práve hnev, ktorý sa pre Ukrajincov, ktorých sa okupanti snažia zastrašiť, mení na každú takúto stratu.

„Všetky tieto skúsenosti, ktoré nás sprevádzajú počas vojny, len tak ľahko neprejdú,“ presviedča psychoterapeut. – Prejavia sa ak nie vedome, tak podvedome. A ak nie dnes, pri pozeraní takéhoto videa sa môže neskôr stihnúť reakcia.

Môžete vyhodiť svoje city na rodinu či dieťa, kričať alebo sa jednoducho hnevať kvôli maličkosti.

Je normálne, ak civilisti nechcú vidieť násilné zábery alebo ich masovo šíriť?

„Je úplne normálne, že ľudia nechcú pozerať takéto videá.“ Všetci sme teraz vo väčšej či menšej miere traumatizovaní a nechceme sa traumatizovať ešte viac. Dá sa to považovať za jeden zo spôsobov, ako sa naša psychika chráni pred takýmito traumatickými udalosťami,“ vysvetľuje praktizujúca psychologička Anastasia Saska.

Oleg Sled dodáva, že neochota vidieť videá z popráv či mučenia je väčšou zodpovednosťou ako bezmyšlienkovité a neopodstatnené šírenie krutého obsahu na sociálnych sieťach.

– Nie všetko, čo je našou realitou, by mal žiť každý človek. Nechodíme všetci spolu k pôrodu, ale aj také existujú,“ dáva príklad psychoterapeutka.

Teraz vyvstáva otázka: prečo sú takéto udalosti široko rozšírené na sociálnych sieťach?

Námestník ministra obrany Ukrajiny Anna Malyarová Ukrajinci vo svojom telegrame nešíria video z popravy ukrajinského vojnového zajatca.

Vyzývame vás, aby ste zastavili šírenie tohto videa, ako aj akýchkoľvek podobných videozáznamov. Teraz, keď už bolo všetko videné, by sa na to mali pozrieť prokurátori a Medzinárodný súd,“ zdôraznila.

Z psychologického hľadiska to Oleg Sled vysvetľuje tým, že každý Ukrajinec chce byť zapojený do udalostí, ktoré sa odohrávajú na Ukrajine. To nás na prvý pohľad spája a spája, no v skutočnosti to bolí každého z nás.

— Akútne stresujúce udalosti vyvolávajú prejavy psychopatie. Jeho šírením nielenže prežívame traumatickú udalosť sami, ale nútime aj iných, samozrejme, nie zámerne, aby takéto udalosti prežívali.

Zákaz šírenia videí tohto druhu je teda správnym rozhodnutím, keďže ide aj o starostlivosť a stav Ukrajincov ako celku.

Prečo Rusi zverejňujú a natáčajú tieto videá?

Odpoveď je zrejmá: Rusi sa snažia zastrašiť Ukrajincov, svet a svojich vlastných občanov.

„Čím viac rozptyľujeme strach a paniku, tým viac kŕmime psychopata,“ vysvetľuje Oleg Sled. „Rusi sa nás snažia zastrašiť a dokonca aj svojich občanov.

Ako v karikatúre Kapitoshka: aby sa všetci báli a nesmiali sa.

Nepriateľ teda zastrašuje, aby získal rešpekt a rozptýlil jednomyseľnosť súpera, čo vytvára nezhody medzi ľuďmi v komunite.

Anastasia Saska dodáva, že aj takéto videá sú zamerané na ďalšiu traumatizáciu obyvateľstva.

— Rôzni ľudia reagujú na stres rôzne: boj, útek alebo zmrazenie. Ale keď nás stresový faktor ovplyvňuje veľmi dlho, sme frustrovaní, apatickí, to znamená, že nechceme nič robiť, stávame sa ľahostajnými k okolitej realite.

To je podľa mňa hlavný cieľ takýchto videí – psychicky nás unaviť, a ak budeme frustrovaní a apatickí, ľahšie nás porazí a náš osud nám bude ľahostajný, hovorí psychologička.

Ako si zachovať rozum v takýchto chvíľach?

Psychológovia odporúčajú prejsť na zvyčajnú rutinu, ktorá bola prítomná vo vašom živote za posledný rok. Môže to byť buď starostlivosť o seba – osprchovať sa, jesť načas, ísť na prechádzku, robiť to, čo milujete – alebo sa starať o niekoho, kto potrebuje pomoc.

Tieto veci vám dodajú pocit istoty, kontroly nad vašim životom a bezpečného priestoru.

Je tiež užitočné venovať sa veciam, ktoré nám prinášajú alebo nám predtým poskytovali potešenie. Môže to byť pomerne jednoduchá a lacná vec, ktorú môžete robiť dôsledne niekoľkokrát týždenne.

Fyzická aktivita je tiež dôležitou súčasťou psychickej pohody. Aby ste to dosiahli, nemusíte bežať maratón ani chodiť do posilňovne. Môžete začať niečím jednoduchým: napríklad namiesto výťahu sa pred spaním poprechádzajte.

Ukrajina a svet už popravili ukrajinského vojnového zajatca. Poznamenáva sa, že vrahovia budú nájdení a definitívne potrestaní.

Prihláste sa na odber našich a sledujte najnovšie správy!

Exit mobile version