Stres v dôsledku vojny môže zmeniť celý váš život. Stav každého z nás bol preverený, mladšia generácia ho ešte nevidela. Častými boli aj záchvaty nepochopiteľnej úzkosti, a to aj počas relatívne pokojných udalostí.
Je však normálne, že sa stav úzkosti vlečie dlho a ako tento proces nespustiť do úzkostnej poruchy? Doktor psychológie Ľudmila Begeza povedal, čo je úzkostná porucha a ako sa líši od samotného fenoménu úzkosti.
Čo je to úzkostná porucha a aké sú jej príznaky?
— Malo by sa chápať, že fenomén úzkosti vzniká u človeka ako obranná reakcia na nebezpečné a nepochopiteľné, nepredvídateľné udalosti okolo. Úzkosť ako charakterová vlastnosť nás môže obaliť, keď premýšľame o niečom, čo nemôžeme ovplyvniť.
Aj teraz pozerám
Existuje však pomerne tenká hranica, kedy sa neustály stav úzkosti zmení na statický stav a potom sa môže vyvinúť úzkostná porucha.
Práve počas vojny k takémuto javu dochádza, možno ho nazvať aj posttraumatickou stresovou poruchou – keď emócie ešte neutíchajú, ale nedochádza k akútnej reakcii na stres.
Ak sa človek stretol s úzkostnou poruchou už počas vojny, mal by sa poradiť s psychológom: pomôže vyrovnať sa s akútnou reakciou na patogény. Ak bola porucha diagnostikovaná skôr, odvolanie treba poslať psychiatrovi.
Príznaky úzkostnej poruchy môžu zahŕňať:
- neustály strach a neistota;
- problémy so spánkom: človek často sníva alebo vidí hrozné udalosti, ktoré už zažil – flashbacky;
- strata chuti do jedla alebo naopak – stresové jedenie;
Zároveň si z vlastných pozorovaní viem vysvetliť dramatický rozdiel v prejavoch úzkostnej poruchy pred vojnou a po nej. Ak predtým človek veľa jedol a podľa toho pribral, teraz jeho „jedenie“ kilogramy nepridáva, ale naopak uberá.
- zvýšenie hlasu alebo krik v situácii, ktorá ho vôbec nevyvolala;
- zvýšená emočná nestabilita: slzy alebo smiech;
- zvýšená hmatová potreba: pre človeka je ťažké niekoho pustiť a neustále chce objatie;
- rýchly tlkot srdca a nedostatok kyslíka pri vdychovaní, pokles tlaku a bolesti hlavy;
závraty a mozgová hmla, chvenie a silné potenie.
U detí môže byť úzkostná porucha sprevádzaná aj vysokou horúčkou bez zjavnej príčiny, vracaním alebo nekontrolovateľným močením.
Kam ísť, ak máte úzkostnú poruchu
Je dôležité mať na pamäti, že ak pocítite akékoľvek fyzické alebo psychické nepohodlie, mali by ste sa okamžite poradiť s lekárom. Ak porucha môže spočiatku vyvolávať iba konfliktné situácie medzi ľuďmi a somatické symptómy, neskôr sa jej ignorovanie môže stať vážnejším problémom, ktorý bude potrebné liečiť liekmi.
Spolu s psychológmi a psychoterapeutmi prídu človeku pomôcť aj lekári z iných oblastí: napríklad neurológ.
Aby ste si zachovali zdravý rozum, môžete kontaktovať linky pomoci: 24-hodinové bezplatné linky pomoci sú voľne dostupné.
0 800 501 212;
(044) 456 17 02;
(044) 456 17 25.
Je možné vyliečiť úzkostnú poruchu?
Ako poznamenáva Lyudmila Begeza, liečba je vždy individuálna. Naša psychika má zároveň schopnosť ľahko sa prispôsobiť akýmkoľvek udalostiam a skúsenostiam, ktoré nám do života priniesli.
Preto pri kvalitnej terapii a liečbe môže úzkosť jednoducho prejsť do pasívnej fázy – keď spomienky nevyvolajú silnú reakciu v našej psychike. Traumatický zážitok sa vyvinie do menej bolestivého prejavu.
A ako sa „uzemniť“, sme vám povedali skôr.
Vikon má tiež v pohode a v pohode.
Prihláste sa na odber! Zverejňujeme pre vás dôležité informácie, exkluzívne a zaujímavé materiály.
