Ak sa pozriete späť do komunistickej éry, stretnete sa s veľmi prísnymi normami, ktoré sa presadzovali v mene „spoločného dobra“. Často však slúžili skôr na upevnenie moci režimu a potlačenie akéhokoľvek odporu. V akých, dnes už celkom bežných, každodenných činnostiach boli ľudia predtým obmedzovaní?
Zákaz zobrazovania každodenného života
Jedným z mnohých bizarných zákazov bolo fotografovanie v metre, ktoré nebolo za komunizmu povolené. Tento zákaz nebol odôvodnený ani bezpečnostnými hľadiskami, ani ochranou súkromia.
Väčšinou však slúžil na udržanie kontroly nad verejným priestorom a na potlačenie akéhokoľvek neželaného záznamu života v režime. Občania tak boli pod hrozbou prísnych trestov nútení dodržiavať túto absurdnú normu.
Tresty za hanobenie režimu
Ďalším prísne kontrolovaným aspektom bola akákoľvek kritika alebo hanobenie režimu. Ľudia museli sledovať oficiálnu propagandu a chváliť politických vodcov. Kritika alebo odhalenie skutočnej povahy komunistického režimu mohlo mať vážne následky vrátane uväznenia alebo vyhnanstva. To vytvorilo atmosféru strachu a nedôvery, ktorá pretrvávala celé desaťročia.
Definované módne pravidlá
Čo sa týka obliekania, aj tu platili určité pravidlá. Ľudia tak boli často odsudzovaní za nosenie nevhodného oblečenia, ktoré nezodpovedalo ideálom režimu. Ženy boli nútené nosiť skromné a jednoduché oblečenie, zatiaľ čo od mužov sa očakávalo, že sa budú obliekať v praktickom a nenápadnom štýle. Akákoľvek odchýlka od týchto pravidiel mohla mať negatívne dôsledky vrátane obťažovania zo strany úradov.
Obmedzenia pohybu v zahraničí
Všeobecne známym bizarným zákazom z čias komunizmu boli veľmi nízke možnosti cestovania do zahraničia, najmä kvôli obmedzenému prístupu k pasom a vízam. Toto obmedzenie znemožňovalo spoznávanie iných kultúr a krajín, načo slúžilo aj na udržiavanie kontroly nad informáciami.
Režim sa totiž obával, že ľudia, ktorí by mali možnosť vidieť život v iných krajinách, by začali pochybovať o vlastnom systéme a rozhodli by sa hľadať iné alternatívy.
Cenzúra a kontrola myslenia
Za režimu sa kládol veľký dôraz aj na obmedzovanie vlastníctva zahraničných kníh a publikácií. Ľudia boli preto nútení spoliehať sa len na oficiálnu propagandu a české literárne diela, ktoré podporovali ideály režimu.
Akékoľvek pokusy o získanie nezávislých informácií zvonka mohli viesť k prenasledovaniu a šikanovaniu zo strany úradov. Zákaz obmedzoval aj intelektuálnu a kultúrnu výmenu medzi ľuďmi v rôznych častiach sveta.
Zdroje: extrafit.cz, abicko.cz, denik.cz