Tradícia Veľkej noci je zmesou vplyvov
Určite ste už mnohokrát čítali o tom, prečo sú Vianoce Vianocami a čo to má spoločné s narodením Krista, tradíciou spojenou s Mikulášom alebo možno so slnovratom. Podobný zmätok vás čaká, ak chcete pochopiť Veľkú noc.
Veď Veľká noc, či skôr udalosti, ktoré si počas tohto sviatku pripomíname, sú nielen univerzálne pre všetkých kvôli rovnodennosti, ale sú spojené aj s rôznymi náboženstvami a ich sviatkami, ktoré nesúvisia ani s jarou, ani s Kristom.
Veľká noc sa neslávi všade na svete rovnakým spôsobom
Skrátená verzia veľmi pestrého príbehu je, že počas židovského sviatku Paschy bol v Jeruzaleme zabitý a vzkriesený Ježiš Kristus. Tento sviatok má pohyblivý dátum, pretože najmä Pesach má pohyblivý dátum a súvisí s prvým splnom mesiaca. Ježišovo vzkriesenie, ktoré oslavujú kresťania, teda pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne.
Pravoslávni kresťania alebo pravoslávni napríklad v Grécku, Rumunsku a na Ukrajine, ako aj staroveké východné cirkvi, napríklad egyptskí kopti, však slávia Veľkú noc, ale podľa juliánskeho kalendára. V praxi to znamená o dva týždne neskôr. A aby toho nebolo málo, všetky tieto sviatky rozhodne spadajú do obdobia osláv jari okolo prvého jarného dňa, teda rovnodennosti.
Odkiaľ sa vzali veľkonočné vajíčka a Kvetná nedeľa?
Hoci si často predstavujeme, že farebné a inak zdobené vajíčka pochádzajú odniekiaľ z Európy, v skutočnosti tomu nič nenasvedčuje. Farbenie vajíčok bolo oslavou jari v starovekom Egypte.
A ešte aj dnes sa tam oslavuje jarný sviatok s názvom Šam el Nesim, ktorého názov odkazuje na jarný vánok alebo vietor, ktorý každú jar prechádza Egyptom. Namiesto rovnodennosti sa však tento sviatok priradil k protestantskej Veľkej noci, a tak sa často oslavuje v apríli alebo začiatkom mája.
Pletenie pomlázok je umenie, v ktorom je len málokto naozaj dobrý, ale nenechajte sa oklamať. Upliesť sa dá všeličo. V južnejších krajinách sa z palmových listov pletú špeciálne veľkonočné dekorácie. Kvetná nedeľa je v iných jazykoch „Palmová nedeľa“, pretože sa hovorí, že Ježišova cesta bola vydláždená rohožami upletenými z palmových listov, hoci mu pod nohy určite mohli hádzať kvety.
Dnes na Kvetnú nedeľu egyptskí Kopti a kresťania v iných južných krajinách z palmových listov tkajú kríže a mnohé iné veľmi komplikované ozdoby.
Pompédo je naše!
Avšak ani Egypťania, ani mnohé európske národy nepoznajú pom pom. A tí, ktorým to poviete, sa tomu budú zdráhať uveriť. Pom pom, alebo mrskut, je naozaj len náš. Okrem takmer celého územia dnešnej Českej republiky je šľahanie dievčat spletenými vŕbovými prútikmi známe a tradičné aj v niektorých častiach Slovenska a Poľska, ale zdá sa, že centrom tejto tradície je oblasť severovýchodnej Moravy a Sliezska.
Samotné slovo pomlázka súvisí s pojmom „omlad“ alebo dodnes používaným „mlází“ a to je zasa mladý prútik. V súčasnosti sa hovorí, že týmto mladým prútikom muž omladí ženu, pričom mohlo ísť o prastarú tradíciu z pohanských čias.
Aký bol vývoj pomlázky u nás? Na dedinách bolo šibanie jednoducho odovzdávaním mladosti, pružnosti a plodnosti prútika. Preto sa šľahali nielen ženy, ale aj hlava zeme alebo dobytok, aby z toho niečo bolo, najlepšie teľa alebo prasiatko.
V historických prameňoch je však pomlázka v podstate vytrhnutá z kontextu, pretože takto sa vlastne žehnalo všetko živé. V 14. storočí, keď sa u nás zachovali prvé písomné správy o pomlázke, sa uvádza, že ženy najprv v pondelok plieskali mužov, aby ich odradili od intímneho styku, a na druhý deň ich plieskali muži.
V 15. storočí sa už všetci navzájom plieskali prútikom aj rukami a v 17. storočí sa tento zvyk rozšíril z vidieka do miest. Prachári vtedy kupovali farebné stuhy, ktorými šľahali dievčatá a ženy. Stužkami ich potom šľahali po pleciach, čím sa dožadovali intimity alebo aspoň toho farebného vajíčka. Zdá sa teda, že za pomlázkou sa vždy skrývala jar, mladosť a dokonca aj trochu chtíča.
Zdroj: culinabotanica.cz, milujivelikonoce.cz
