Známa je aj ako „rastlina fénix“, ktorá vďaka svojej vzácnej rehydratačnej schopnosti dokáže doslova opäť ožiť. Práve túto zvláštnosť využívajú srbskí vedci, aby ovplyvnili mechanizmus výskytu závažných neurodegeneratívnych ochorení
Ramonda (Ramonda Srbica), rastlina známa aj ako srbská a Natalija ramonda, je v skutočnosti vždyzelený ker. Ramonda sa používa ako okrasná rastlina, no existujú aj záznamy o jej využití v ľudovom liečiteľstve. Jeho potenciálnym prínosom pre zdravie sa zaoberá aj nedávny výskum, z ktorých jeden projekt srbských vedcov by mohol prívlastok revolučný v budúcnosti ospravedlniť.
Srbská Ramonda: Charakteristika rastliny
Ramonda má kratšiu, drevnatú hnedú stonku s listami pri zemi a fialovým kvetom so žltou korunou v „srdci“. Jeho biotopom sú kopcovité alebo skalnaté oblasti, kríky a húštiny. Je mimoriadne atraktívna vďaka svojej nežnej, no zároveň výraznej farbe, preto sa často používa ako okrasná rastlina v parkoch, záhradách a na balkónoch. Ramonda srbská používa sa ako okrasná rastlina v záhradách a parkoch. Existujú záznamy, ako aj klinický výskum, ktorý študoval potenciálne liečivé účinky na ľudské zdravie.
Je známa aj ako „rastlina fénix“, ktorá . Rastie v Srbsku, Grécku a Macedónsku, je ohrozený a patrí medzi chránené druhy rastlín. Populárne je známy aj ako „veľkonočný kvet“ z dvoch dôvodov: kvitne počas Veľkej noci a ožíva po dlhom období sucha.
Jedno z mien dostalo po kráľovnej Natalii a Josif Pančić ho ako prvý zaradil do botaniky a literatúry.
Ramonda a nedávny výskum: Od prastarej endemickej rastliny k účinnému lieku
Podľa skorších záznamov bylinkárov a tradičných liečiteľov sa Ramonda používala na pomoc pri horúčke, bolestiach hlavy a kožných ochoreniach. Dnes však medicína zašla v skúmaní potenciálnych zdravotných benefitov ramondy neporovnateľne ďalej, na čom sa obetavo podieľajú aj srbskí vedci. V projekte sa totiž zišiel odborný výskumný tím našich vedcov LEAPSyn-SCImá za cieľ znížiť agregáciu synukleínu pomocou proteínov LEA nahromadených v listoch ramondy počas obdobia sucha.
Tento proces sa považuje za jeden z počiatočných krokov vo vývoji niektorých závažných neurodegeneratívnych ochorení. Prakticky vo výskume v rámci programu „Promis“ financovaného Vedeckým fondom boli proteíny LEA prvýkrát vyrobené zo srbskej ramondy.
Srbská ramonda a nádej pre ľudí trpiacich Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou
Základom Alzheimerovej choroby a Parkinsonovej choroby, najrozšírenejších závažných neurodegeneratívnych chorôb, je mechanizmus agregácie alfa-synukleínu vo forme nerozpustných amyloidných vlákien. Hoci existujú početné štúdie zamerané na identifikáciu malých molekúl, ktoré by zabránili agregácii alfa-synukleínu v procese imunoterapie amyloidových vlákien, zatiaľ sa nenašla adekvátna medikácia. Vedci sa zhodujú, že objavenie účinnej terapie, ktorá by tento mechanizmus ovplyvnilo, znamená lepšie pochopenie agregačných dráh alfa-synukleínu, jeho základných a zmenených biologických funkcií.
V predchádzajúcich vyjadreniach pre médiá Dr Marija Vidović z Ústavu molekulárnej genetiky a genetického inžinierstva Univerzity v Belehrade a vedúci projektovej štúdie povedal, že , ktoré majú schopnosť prežiť dlhé obdobia bez vody, ktorá po rehydratácii opäť ožije.
Vedec vysvetlil, že je to práve nedostatok vody, teda dehydratácia, ktorá poškodzuje štruktúru bielkovín a lipidov, a to vedie k strate integrity a bunkovej funkcie. Takzvané LEA proteíny sa podľa nej vyrábajú presnejšie v listoch vzkriesených rastlín, ako je napríklad ramonda srbská. Tým sa zabráni agregácii dôležitých bielkovín a strate ich funkcie.
Aká je možná revolučnosť tohto projektu
Keďže napriek sústavnému úsiliu vedeckej odbornej komunity nebola stanovená presná príčina a liečba Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, súčasné terapeutické možnosti slúžia na zmiernenie následkov, zníženie symptómov a predĺženie funkčnosti postihnutých.
– Prístup použitý v projekte LEAPSyn-Sci je inovatívny a predstavuje možnosť otvorenia novej dimenzie vývoja terapeutických prístupov terapií proti Parkinsonovej chorobe. Potenciál LEA proteínu zabrániť agregácii alfa synukleínu je úplne nepreskúmaný a bol prvýkrát navrhnutý týmto projektom srbských vedcov. V prvom rade sa bude skúmať interakcia týchto dvoch proteínov za daných experimentálnych podmienok a potom sa otvorí možnosť testovania na umelých systémoch a bunkových kultúrach – povedal Dr. Vidović.
Vedec tiež poukázal na to, že srbský tím lekárov definoval sekvencie génov, ktoré kódujú proteíny LEA zo srbskej ramondy.