Vianočné sviatky sú obľúbeným obdobím roka a jedná sa o dni, ktoré by mali byť plné pokoja a rodinnej pohody. V priebehu času sa niekedy zabúda na tradičné zvyky, ktoré je škoda si práve v túto slávnostnú dobu nepripomenúť. Prvé zmienky o kresťanskom slávení Vianoc pochádzajú z 2. storočia, pevný dátum 25. decembra je doložený zo 4. storočia z Ríma. Štedrý deň, ktorý je posledným dňom adventu, spadá na 24.prosince a jedná sa predvečer slávnosti Narodenia Pána. Nasleduje doba vianočná, tá trvá v rímskokatolíckej cirkvi až do nedele po 6. januári nasledujúceho roku. Bez ktorých tradičných zvykov by sa Vianoce nezaobišli a je škoda na ne zabúdať?
Zdroj: Youtube
Vianočné pečivo
Bez tejto tradičnej súčasti Vianoc, ktorá navyše skvele chutí, by sa toto obdobie určite nezaobišlo. Vždy sa však odlišovalo, a to aj v súčasnosti, podľa množstva národných a regionálnych zvláštností. U nás sa väčšina druhov cukroviniek pečie z múky, masla, vajec, kakaa, čokolády a rôznych druhov orechov. Niektoré osvedčené domáce recepty sa medzi gazdinkami odovzdávajú dokonca z generácie na generáciu. Spravidla sa to týka obľúbeného lineckého, perníčkov a vanilkových rožkov. A prečo sa vlastne vianočné pečivo pripravuje? Jeho pečenie totiž domácnosť ochráni pred nešťastím a zlými silami.
Zaveste si doma imelo
K vianočným sviatkom patrí aj podľa tradícií imelo. Nielenže táto rastlina bola vždy oslavovaná pre svoje kúzelné a magické účinky, ale fungovala aj ako ochrana proti ohňu aj ako zábrana pred čarodejnicami a zlými duchmi. Podľa legendy bolo imelo údajne predtým stromom, z ktorého dreva pochádzal Kristov kríž. Neskôr hanbou uschol a premenil sa na rastlinu, ktorá má vykúpiť umučenie Krista a priniesť dobro a lásku všetkým, ktorí pod ňou prejdú. Má to však háčik, imelo prináša šťastie len tým, ktorí ho dostanú darom. Príjemný je zvyk bozkávania pod zaveseným imelom. Pôvod má zrejme už pri starých Keltoch. Bozk má dvojicu priniesť lásku a plodnosť po celý ďalší rok.
Štedrovečerná večera bola tichá, noc však bujará
Štedrovečerná večera mala vždy slávnostnú atmosféru a spravidla prebiehala v pokoji, tichosti a úcte k danému dňu. Vždy sa jednalo o spoločný zážitok a isté rozjímanie. Neskôr večer sa však situácia zmenila a začalo sa vždy oslavovať. Nielen v rámci rodiny a príbuzných, ale chodilo sa v uliciach, kde mladíci praskali biči, ponocní a pastieri vytrubovali, a dokonca sa mnohokrát strieľalo aj z pušiek a búchalo sa dynamitom.
Rybia šupina pod tanierom
Ďalšou tradíciou bolo kedysi umiestnenie šupín z kapra pod taniere. Mali priniesť v nadchádzajúcom roku celkovú hojnosť a tiež dostatok peňazí. Niekedy sa na tento zvyk využívali mince, alebo kombinácia oboch.
Voľné miesto pri stole
Pri prestieraní stola sa vždy pripravovalo aj miesto pre možného pocestného, ktorý by mohol prísť a požiadať o príbytok a jedlo. V súčasnej dobe sa táto tradícia v niektorých rodinách stále dodržiava.
Veštenie počasia
Kedysi si každý hospodár robil pravidelne veštbu, aké bude počasie. Bolo to dôležité pre ďalšiu úrodu. Dnes sa jedná o zaujímavú zábavu a spoločnú chvíľu príjemne strávenú s rodinou. Stačí si rozkrájať jednu veľkú cibuľu na 12 plátkov a každý kúsok potom rovnomerne posoliť. Podľa toho, ako ktorý plátok zvlhol sa poznalo, ktorý mesiac bude daždivý a ktorý naopak suchý.
www.byvanie.sk, www.nabytok-forliving.cz, wwwnarodnikronika.cz