Moje prvé odporúčanie znie: vždy sa pokúste vyriešiť akýkoľvek spor najprv priateľsky. Ak to nie je naozaj nevyhnutné, nechoďte na políciu, štátny orgán ani na súd. Vo väčšine prípadov to povedie len k vyhroteniu zlých susedských vzťahov.
Ak však vzhľadom na závažnosť konania suseda nie je možné vec vyriešiť bez zásahu štátu, odporúčam najprv kontaktovať odborníka, najlepšie právnika, a poradiť sa s ním o ďalšom postupe.
Samozrejme, to neplatí v prípade, keď sa sused dopúšťa konania, ktoré je potrebné okamžite odvrátiť; takéto spory spravidla spadajú pod Trestný zákon. Väčšina bežných susedských sporov však spadá pod občianske právo.
Charakter susedských sporov sa prirodzene líši v závislosti od predmetu vlastníctva. V praxi sú častejšie spory medzi vlastníkmi susedných domov a ich pozemkov. Pozrime sa teda na niektoré špecifické situácie z právneho hľadiska.
Komu patrí plot medzi pozemkami a kto ho musí udržiavať?
Plot je spoločný, pokiaľ napríklad jeden zo susedov nepreukáže, že plot postavil sám. Zákon však vo všeobecnosti nevyžaduje, aby vlastníci pozemkov oplotili svoje pozemky. Existuje však výnimka.
Pozemok musí byť oplotený, ak by používanie neoploteného pozemku obťažovalo susedov alebo obmedzovalo ich právo na používanie ich pozemku, napríklad ak by hospodárske zvieratá prenikali z jedného pozemku na pozemok suseda.
Podľa občianskeho zákonníka musia spoločný plot udržiavať obaja vlastníci susedných pozemkov. Ak sa však plot pokazí, vlastníci nie sú povinní ho obnoviť.
Zákon vyžaduje obnovu plotu len vtedy, ak by sa hranice pozemkov nedali rozlíšiť inak, v takom prípade má každý sused právo požadovať opravu alebo obnovu plotu; samozrejme, náklady znášajú susedia spoločne.
A čo živé ploty? Ten nášho suseda je vysoký takmer štyri metre a tieni našu záhradu. Môžem požiadať suseda, aby ho znížil (alebo odstránil)?
Živý plot by mal byť minimálne 1,5 metra od hranice pozemku. Ak má byť vyšší ako tri metre, tak tri metre od hranice pozemku. Občiansky zákonník ukladá vlastníkom pozemkov povinnosť zdržať sa všetkého, čo spôsobuje vodu, dym, odpad, prach a napríklad tieň, ktorý vysoký živý plot často vrhá na susedný pozemok, v miere neprimeranej miestnym podmienkam a môže obmedzovať užívanie pozemku.
Celú situáciu treba vždy posudzovať podľa konkrétnych miestnych podmienok, napríklad podľa toho, či susedné domy majú živý plot, prípadne v akej výške. Ak nedôjde k dohode so susedom a strom je skutočne taký vysoký, že vám napr. tieni na celú záhradu, musíte sa obrátiť na príslušný súd, a to podať žalobu proti imisii.
Konáre susedovej jablone presahujú na môj pozemok, aké sú moje práva?
Podľa občianskeho zákonníka plody, ktoré padajú na cudzí pozemok, patria vlastníkovi tohto pozemku. Preto jablká, ktoré spadnú na váš pozemok, sú vaše, ale to platí aj pre spadnuté lístie. Nemáte však právo zbierať plody z previsnutých konárov, ktoré ešte neopadali.
Môžete požiadať suseda, aby skrátil konáre tak, aby nezasahovali do vášho pozemku. Ak tak neurobí, môžete konáre zo svojho pozemku orezávať sami. V zásade vám sused musí umožniť prístup na svoj pozemok len vtedy, ak súhlasíte so vstupom na jeho pozemok za účelom orezania presahujúcich konárov.
Sused neustále obťažuje susedov hlasnou hudbou, ako sa proti tomu brániť?
Ak nie je možné priateľské riešenie – dohoda o primeranom stlmení hudby -, potom by sa v takejto situácii mala kontaktovať polícia, ak hlasná hudba pokračuje medzi 22.00 a 6.00 hod.
Druhou, a zdôrazňujem, že poslednou možnosťou, je obrátiť sa na príslušný súd a podať susedskú žalobu proti imisiám (hluku), najlepšie spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.
Samozrejme, nárok v žalobe musí byť nielen opísaný, ale aj preukázaný dostatočnými dôkazmi. Ak hluk prekračuje zákonom stanovené hygienické limity, ide vždy o neprimeraný hluk a existuje veľká šanca na úspech.
Prekročenie limitov hluku je však samozrejme potrebné súdu preukázať, najlepšie znaleckým posudkom. Súd pri posudzovaní zohľadní dĺžku trvania hluku (či ide o celodenný hluk alebo napríklad len dve hodiny denne), frekvenčné zloženie hluku (vysoké impulzné tóny sú nepríjemnejšie ako hluk s konštantnou frekvenciou) a dennú dobu.
Posúdi sa tiež, či ide o pracovné dni alebo víkendy. Aj keď však budete v súdnom spore úspešní, nevyhráte. Ak sused aj po právoplatnom rozsudku naďalej prekračuje zákonom stanovené hygienické limity, je potrebné obrátiť sa na súdneho exekútora v danej veci, aby zabezpečil výkon rozsudku.
Je nedeľný pokoj stanovený obecným nariadením právne vymožiteľný?
Ak obec nariadením stanoví tzv. nedeľný pokoj, občania sú povinní ho dodržiavať (t. j. nepoužívať kosačku, elektrickú alebo benzínovú pílu či iné hlučné zariadenie a pod.) Jeho dodržiavanie zvyčajne zabezpečuje obec a polícia a je samozrejme vynútiteľné.
Tieto tiché časy zvyčajne neplatia po celý deň, ale len v ranných a večerných hodinách, napr. medzi 6. a 9. hodinou ráno a medzi 15. a 22. hodinou večer, takže obyvatelia obce majú vyhradený čas, keď môžu pracovať v záhrade.
A nakoniec jedna otázka, ktorá síce nesúvisí s chatou alebo chalupou, ale tiež patrí k tým susedským problémom.
Sused fajčí, na balkóne aj v dome, dá sa s tým niečo robiť?
Ak sused fajčí v priestoroch svojho bytu a na balkóne, možnosti riešenia sú obmedzené, v podstate žiadne. To však neplatí v prípade fajčenia v spoločných priestoroch domov. Spravidla je to zakázané v domovom poriadku, ktorého porušenie rieši bytové družstvo alebo spoločenstvo vlastníkov jednotiek.
Zhodou okolností, ak je v spoločných priestoroch domu neporiadok, vlastník budovy (to platí aj pre bytové družstvo alebo združenie vlastníkov bytov) by mal okamžite konať. Ak je preukázateľne známe, kto znečisťuje spoločné priestory, možno upratovanie týchto priestorov zveriť tejto osobe za úhradu, čo môže situáciu aspoň čiastočne kompenzovať.
Zdroj: časopis Receptár
