Možno ste už od svojich starých mám počuli, že prať bielizeň (alebo vôbec robiť nejaké domáce práce) je počas niektorých sviatkov hriech. Naši predkovia ako hlboko veriaci ľudia prísne dodržiavali tieto zákazy a verili, že by sa tým dopustili hriechu alebo by ich postihla ťažká choroba.
V prvom rade si musíme ujasniť, že pôvod tohto zákazu prania nie je kresťanský, t.j.
Taký čas sa napríklad začína Vianocami a končí svätojánskou slávou, nazývaný aj „Špinavé noci“ alebo „Nekrstené noci“, „Nekrstené dni“. Vtedy ženy nešijú, nenavíjajú priadzu, nepradia. Taktiež nie je umývateľný. Človek by si nemal umývať hlavu – to je dôležité najmä pre mladé ženy, ktoré nerodili, ako aj pre tehotné ženy. Ľudia by nemali vychádzať v noci, aby nenatrafili na karakonjol (ak karakonjol nevidel, pozrite si masku kukera – ten nepríjemný tvor má byť niečo také). V takom čase sa treba vyhnúť pohlavnému styku, pretože z počatého dieťaťa sa môže stať karakonjol, opilec alebo zhýralec; alebo keď vyrastie, zaľúbi sa do draka, respektíve do chlapca – do hada.
Taktiež sa na Zelený štvrtok počas Veľkého týždňa neumýva (a na Veľký piatok sa, ako je známe, nepracuje) – ale opäť ide o zvyk, nie prísny cirkevný zákaz. V tomto zmysle je veľmi príznačná odpoveď kňaza, keď sa ho nejaká žena opýtala, či je hriech v takýchto dňoch niečo robiť s jeho domom: „Žena, možno sa Boh nahnevá, ak budeš robiť svoju prácu!“
Na Spasovden alebo Nanebovstúpenie Pána sa ešte neumýva – sviatok sa oslavuje 40 dní po Veľkej noci. Potom by ženy nemali robiť žiadne domáce práce a krajčíri by nemali šiť. V tento deň sa neumýva, aby bol vinič úrodný. Niektorí etnografi zastávajú názor, že tu ľudový zvyk spája vodu s hroznovou šťavou – umývaním sa predsa voda znečisťuje, preto sa znečistí aj šťava z hrozna a zníži sa jej úrodnosť.
S niektorými sviatkami nesúvisí ďalšia pomerne rozšírená viera: že mužské šaty by sa nemali prať v utorok zo strachu z impotencie u dotyčného muža – a v piatok by sa už vôbec nemalo prať, pretože sa do úst mŕtvych ľudí dostali mydlové nečistoty.
Malo by byť známe, že takéto zvyky boli rozšírené vo všetkých krajinách, regiónoch a územiach obývaných Bulharmi a majú svoje variácie, špecifické názvy a „úpravy“, ktoré je jednoducho nemožné vymenovať.
