Aby sme mohli účinne bojovať proti burinám, mali by sme svojich protivníkov dobre poznať a vedieť ich identifikovať už v zárodku. Nebude to až také ťažké, pretože tie isté druhy sa v našich záhradách objavujú stále znova a znova. Ak sa naučíme identifikovať desať až dvadsať z nich, máme prakticky vyhraté. Niektoré sú také notoricky známe, že ich dokáže rozpoznať aj malé dieťa. O ktorých z nich hovoríme?
Neexistuje nič také ako burina
Každý, kto sa aspoň raz v živote „hrabal v zemi“, vie, že burina v záhrade môže byť jednoklíčnolistová alebo dvojklíčnolistová. Ide o delenie najmä podľa formy semien, ale aj po vyklíčení vieme rozoznať, čo nám na záhone vyrástlo. Trávy sa vo všeobecnosti zaraďujú medzi jednoklíčnolistové rastliny (pre predstavu, obilné zrno ako semeno sa jednoducho nerozdelí na dve polovice, takže je len jedno semenné lono) a ostatné rastliny, zvyčajne so širšími listami, sa zaraďujú medzi dvojklíčnolistové. Toto delenie je často aj základom pre ich likvidáciu a riadi sa ním aj nákup herbicídov.
Púpava zákerná
Medzi burinnými rastlinami, ktoré by sme mali vedieť identifikovať hneď, ako sa objavia ich prvé listy alebo sú nad zemou, aby sme dosiahli čo najväčší úspech v boji proti nim, je púpava lekárska. Tá je okrem iného zákerná v tom, že ak sa nechá rásť dlhšie, rýchlo začne rozširovať korene pod zemou, z ktorých potom vyrastajú ďalšie jedince v rôznych (a značných) vzdialenostiach. Zničiť prerastenú púpavu je skutočne hrdinský čin. Ale aj dieťa v predškolskom veku dokáže pri troche opatrnosti vytiahnuť malú rastlinku zo zeme.
Liečivý, ale otravný skorocel
Ďalšou burinou, ktorú je ľahké rozpoznať, je skorocel. Na rozdiel od púpavy má jednoduchý, kôstkovitý koreň, takže nehrozí jeho podzemné šírenie. Na druhej strane, jedna rastlina môže vyprodukovať až tisíc odolných semien, preto ju nikdy nenechajte kvitnúť a hlavne dozrieť. V nasledujúcich rokoch to budeme ľutovať. Najjednoduchší spôsob, ako sa zbaviť ranostajov, ak nimi nemáme pokrytú celú záhradu, je, podobne ako pri púpavách, opatrne ich vytrhnúť s celým koreňom.
Štvorlístok pre šťastie, ďatelina pre hnev
Takmer každý z nás už niekedy hľadal štvorlístok, takže nebudeme mať problém rozpoznať ďatelinu. Ďatelina sa tiež dokáže šíriť po záhrade rýchlosťou blesku, preto ju vyťahujeme zo zeme vždy, keď prechádzame medzi záhonmi alebo po trávniku.
Ak sa rozšírila bez nášho povšimnutia, môžeme sa pokúsiť využiť jej slabinu: rastie väčšinou v pôde chudobnej na dusík. Takže hoci dusíkaté hnojivá môžu pomôcť iným rastlinám, ďatelinu nepotešia. Rovnako môžeme výskyt ďateliny a iných burín znížiť znížením pH pôdy, napríklad hnojením organickou hmotou.
Sedmokrásky uprednostňujú lúku
Sú krásne, jemné a milujeme ich na prírodnej lúke. Doma ich však na našom udržiavanom trávniku nechceme ani vidieť. Hovoríme o sedmokráskach, ktoré kosenie trávnika nezničí – naopak, časté strihanie len podporuje ich rast.
Jedným z riešení môže byť dočasné vynechanie kosenia trávnika. Sedmokrásky majú rady dostatok slnečného svetla a v hustom, vysokom poraste sa im nebude dariť. Mechanické odstránenie je samozrejme možnosťou, ale vzhľadom na to, ako rýchlo sa množia a koľko ich môže byť v trávniku, je často potrebný chemický zásah. V záhonoch ich vytrhávame.
Útočníkov je oveľa viac
Medzi ďalšie bežné buriny v našich záhradách patria nežiaduce rastliny, ktoré síce môžu byť na lúke dekoratívne, ale na záhone by boli na obtiaž. Samozrejme, aj pri nich najlepšie funguje ručný spôsob likvidácie, ale ak si s nimi nevieme poradiť, nezostáva nám nič iné, ako použiť herbicíd.
Veľmi životaschopné sú , ktoré sa rozmnožujú semenami aj podzemnými odnožami. Osobitnú pozornosť by mali venovať majitelia pozemkov bohatých na dusík. Výhodou žihľavy je aspoň to, že ide o liečivú rastlinu, ktorú možno po vytrhnutí usušiť (ak sa nechá rásť) a používať napríklad pri infekciách močových ciest, na zníženie hladiny cukru v krvi, ale aj pri kožných problémoch.
Sú ďalšou bežnou burinou, ktorá tiež ťaží z dávnej histórie svojho rodu. Ich vysoký obsah kremíka sa dá využiť na hnojenie iných rastlín, a to tak, že sa konáriky zalejú vodou a nechajú sa skvasiť. Precedený roztok po zriedení poslúži viac než dobre.
V záhradách sú nepríjemné aj ploštičníky alebo ploštice. Ide o invázny druh, ktorý naozaj nesmieme nechať vysemeniť. Nájdeme ho hlavne v širších riadkoch medzi okopaninami, kde sa im najlepšie darí. Na väčších pozemkoch nám nezostáva nič iné, ako pri ich výskyte použiť herbicíd. Ak sa objavia pred plodinou, láskavce dokážu uberať priestor a svetlo.
Poznáme ich z detstva a možno na ne aj radi spomíname. často sme si ich vyčesávali z vlasov alebo vyťahovali zo svetrov a museli sme ich zo záhrady veľmi rýchlo odstrániť. V každom zabudnutom kvete, ktorý dostane šancu dozrieť, sa skrývajú desiatky semien, ktoré svetlo a vietor okamžite ovládnu aj tie najzapadlejšie kúty záhrady. Najlepšie je v takomto prípade použiť selektívny herbicíd (v trávniku) a na účet si priložiť trochu ľudského úsilia.
Veľký pozor si musíme dávať aj na ďalšiu burinu, ktorú poznáme odmalička. Je to burina s krásnymi kvetmi, ktorá je vo svojej pestovanej podobe ozdobou záhrad, pergol a iných oddychových miest. Zároveň však svojimi dlhými, vinúcimi sa výhonkami zahltí záhradu na dlhé roky, a to aj preto, že jej semená dokážu v zemi prežiť desiatky rokov. Základné pravidlo v tomto prípade teda znie: likvidovať včas, pravidelne a vytrvalo. Použitie chemických prostriedkov sa v tomto prípade neodporúča, už len preto, že ide o veľmi odolnú rastlinu a hrozí riziko poškodenia okolitej vegetácie. Dôležité je po skončení sezóny záhon pokosiť a čo najdôkladnejšie odstrániť hlboké korene, ktoré pravdepodobne doslova zamotajú pozemok.
Dôležitá je prevencia
Aby ste burinu v záhrade obmedzili na minimum, mali by ste sa snažiť zabrániť jej klíčeniu. Burina rada obsadzuje otvorené priestory, kde má pre seba dostatok slnka a vlahy. Jedným zo spôsobov boja proti nim je nevytvárať im vhodné podmienky na život. Zberaný záhon môžete kvôli bezpečnosti pokryť mulčovaním (napr. pokosenou trávou) alebo čiernou plastovou fóliou. Nedostatok svetla odradí burinu od rastu.
Výsev rastlín na zelené hnojenie je tiež vhodnou alternatívou k mulčovaniu. Môžu to byť napríklad bôb, nechtík a iné vhodné rastliny, ktoré nielenže nenechajú miesto pre burinu, ale po zakorenení dodajú do pôdy nové živiny.
Starostlivosť o záhradu je nikdy nekončiaca práca a boj s prírodou je pre nás ako ľudstvo prehratý. Môžeme sa len snažiť nevzdávať boj a brániť svoj malý kúsok od plota k plotu, ako najlepšie vieme. Ale pohľad na čisté a upravené záhony nám bude veľkou odmenou.
Zdroje: , ,
