Slnovratová brokolica
Brokolica by sa mala zbierať skôr, ako sa začnú otvárať púčiky. V dlhých letných dňoch má však tendenciu rýchlo kvitnúť, preto sú ideálne skoré jarné výsevy a potom letné výsevy. Brokolica zasiata po slnovrate vzíde počas postupne sa skracujúcich dní, čo je veľkou výhodou.
Pri teplotách nad 20 °C semená klíčia rýchlo, ale ak teplota stúpne na 30 °C, môže dôjsť k ich zabrzdeniu. Pomôže zatienenie, prípadne si semenáčiky predpestujte na mieste chránenom pred slnečným žiarením. Pôda by mala byť priepustná, obohatená kompostom a s dostatkom vápnika, napríklad z dolomitického vápenca alebo dreveného popola. Konečný spon rastliny by mal byť približne 45 cm, ale pri priamom výseve vysievajte hustejšie alebo vždy vysaďte 2 alebo 3 semená blízko seba, pričom nechajte rásť len jednu sadenicu. Semená prikryte asi 0,5 cm hrubou vrstvou zeminy a zľahka pritlačte. Vysiate plochy dôkladne zalievajte jemným postrekovačom – v horúcich dňoch pôda veľmi rýchlo vysychá a klíčiace semená nesmú vyschnúť.
Ak odrežete rozety púčikov a ponecháte metlu, rastlina sa znovu opelí. Zvlášť dobre sa to darí brokolici výhonkovej a skromnejšie sa darí brokolici karfiolovej s hlavnou centrálnou ružicou.
Chrumkavá kapusta
V prvej polovici mesiaca môžete ešte zasiať zimné odrody kapusty. Semená zasejte a ošetrujte rovnakým spôsobom ako brokolicu. Výsledné rastliny z priameho výsevu by mali byť od seba vzdialené 15 až 40 cm v závislosti od budúcej veľkosti odrody. Pôda by mala byť kyprá a výživná, s veľkou vrstvou kompostu. Kapusta si vyžaduje častú, miernu a rovnomernú zálievku – v prípade veľmi suchého počasia dodajte každej rastúcej hlávke až jeden liter vody denne, najlepšie dažďovej. Veľmi užitočné je aj mulčovanie pôdy okolo hlávok, ktoré udržiava stálu vlhkosť a znižuje odparovanie. Mulčovanie tiež podporuje tvorbu humusu, a tým aj výživu zeleniny. Najmä v čase, keď kapusta tvorí hlávky, je dôležitý stály prísun vlahy – ak pôda vyschne a potom príde silný dážď, smädné hlávky prasknú. V pôde bohatej na humus, ktorá zadržiava vlhkosť, a v dobre mulčovanej pôde však k výkyvom tak ľahko nedochádza.
Mrkva na chrumkanie, mrkva na zimu
Zatiaľ čo väčšinu plodín možno predpestovať a presadiť, pre koreňovú zeleninu, ako je mrkva, je vhodný len priamy výsev. Skoré odrody mrkvy, tzv. mrkvičky, zasiate začiatkom mesiaca poskytnú úrodu v septembri, a ak budete zbierať mladú mrkvu, tak aj skôr. Mrkva zasiata počas mesiaca a ku koncu mesiaca je tiež ideálna na skladovanie.
Aby boli korene rovné a dlhé, pripravte kyprú pôdu bez kameňov do hĺbky 15 až 25 cm. Keď koreň narazí na prekážku, rozvetví sa a skrúti. Odrody s okrúhlymi, krátkymi koreňmi alebo mrkva zbieraná ešte mladá sú z tohto hľadiska menej náročné. V každom prípade by mala byť pôda ľahká a priepustná.
Letné výsevy mrkvy aj mrkvičky sústreďte do riadkov vzdialených od seba približne 15 cm. V budúcom riadku pripravte brázdu hlbokú približne jeden až dva centimetre – priehlbina pomôže udržať vlahu a môžete ju len zalievať. Semená vysievajte v jedno- až dvojcentimetrových odstupoch – ušetríte si tak neskoršie vytrhávanie. Potom ich prikryte asi polcentimetrovou vrstvou jemného kompostu alebo substrátu a pokropte jemným postrekovačom. Semená mrkvy sa prebúdzajú pomaly, často im to trvá až tri týždne – a počas tejto doby nesmú vyschnúť. Počas veľmi horúcich dní pomôže zatienenie a priestory medzi riadkami by sa mali ľahko mulčovať. Keď sú sadenice vysoké približne 5 cm, opatrne ich preriedite – na zber mladej mrkvy postačujú vzdialenosti približne 2 až 3 cm, ale rastliny potrebujú na rast silných koreňov priestor aspoň 5 cm z každej strany.
Jablko zemné (Smallanthus sonchifolius)
Pekný jakon je prezývaný peruánske mleté jablko kvôli sladkej chuti jemných hľúz. Hľuzy neobsahujú cukry, ale fruktooligosacharidy, ktoré nezvyšujú hladinu cukru v krvi. Môžete ich používať podobne ako zemiaky, ale sú vynikajúce aj surové alebo ľahko vyprážané.
Sadenice alebo stonkové hľuzy sa vysádzajú po uplynutí posledných mrazov a podarí sa im to začiatkom júna. Rastliny sú vysoké až jeden a pol metra a každá z nich potrebuje priestor aspoň pol metra. Vyhovuje im kyprá pôda bohatá na kompost a dostatok slnka.
Hľuzy rastú až na jeseň, preto ich nechajte v pôde čo najdlhšie. Nevadia im prvé slabé mrazy, ktoré spália nadzemnú časť rastliny. Vyklíčte ich pred príchodom silnejších mrazov a najlepšie je nechať ich niekoľko týždňov na svetlom, bezmrazom mieste. Ich chuť sa zjemní a zmäkne. Ak sa uchovávajú na chladnom a vzdušnom mieste, môžu dobre vydržať niekoľko mesiacov. Na rozdiel od zemiakov však nie sú vhodné na ďalšie pestovanie. Na rozmnožovanie sa používajú menšie stonkové hľuzy, ktoré sa na jeseň odrežú od základne stonky a až do jari sa uchovávajú v mierne vlhkom substráte na chladnom mieste bez mrazu.
Na poslednú chvíľu
Sadenice paradajok, papriky a baklažánu môžete vysádzať ešte začiatkom mesiaca. Môžete zasadiť a vysiať uhorky, cukety a tekvice. Najmä uhorky a cukety rastú rýchlo a úrodu budete zbierať skoro, pretože netreba čakať, kým plody dozrejú – naopak, najlepšie sú mladé plody. Toto je tiež posledný vhodný čas na výsev a predpestovanie sadeníc zeleniny, ktorá poskytne úrodu počas zimy alebo skoro na jar budúceho roka – ríbezle, pór, ružičkový kel atď. Začiatkom mesiaca môžete ešte vysievať bežnú fazuľu, ale neskôr sa oplatí vysievať už len kríčkové druhy.
Špenát, rukola, červená repa, červená repa, čierna reďkovka, repa, mokoľa a cukrový hrášok a skorý kaleráb vyrastú zo semien zasiatych kedykoľvek v priebehu mesiaca. Vysejte letné šaláty, ktoré sú odolnejšie voči kvitnutiu, alebo listové šaláty na rezanie. Kučeravé a pestrofarebné odrody sú chutné a vyzerajú pekne na záhone aj na tanieri.
Zdroj.
