Čo môžete zasiať a zasadiť v máji? Pozrite si video z kanálu YouTube Záhrada pre radosť:
Fazuľa a mladé struky
Odrody fazule určené na zber mladých zelených strukov, ktoré nemajú tvrdú pergamenovú vrstvu, slúžia ako chutná a zdravá príloha k letným jedlám. Môžete ich zbierať priebežne počas celého leta a jesene. Veľmi atraktívne sú odrody so žltými alebo fialovými strukmi. Môžete však pestovať aj odrody vyšľachtené na zber zrelej fazule rôznych farieb alebo odrody určené na zber fazule v mliečnej zrelosti, t. j. ešte mäkkých, ale už vyrastených semien, ktoré stačí krátko povariť.
Bez ohľadu na to, aký typ odrody si vyberiete z hľadiska zberu, musíte sa tiež rozhodnúť, či bude jej rast zakrpatený alebo bujný. Kučeravá fazuľa bude plodiť skôr, ale kratšie – približne po dvoch týždňoch ju treba znovu zasiať. Nevyžadujú oporu, ale zaberajú viac miesta. Popínavé odrody, známe ako tyčková fazuľa, rodia neskôr, ale ponúkajú nepretržitú úrodu čerstvých strukov až do jesene. Hoci si vyžadujú oporu, šetria miesto a môžu vyzerať veľmi pekne. Ovíjajú sa okolo jednoduchej tyče a môžu sa opierať o vigvam alebo dlhý stan v tvare písmena A. Väčšina odrôd je vyšľachtená z fazule obyčajnej (Phaseolus vulgaris), ale veľmi dekoratívna fazuľa šarlátová (P. coccineus) je tiež jedlá.
Pred výsevom počkajte, kým teplota pôdy nepresiahne 12 °C. Pred výsevom môžete fazuľu na niekoľko hodín namočiť do vlažnej vody alebo harmančekového čaju. Klíčiacu fazuľu vysaďte 4 až 6 kusov na každý stĺpik, pričom ponechajte len 2 alebo 3 najsilnejšie rastliny. Vzdialenosť medzi tyčinkami by mala byť približne 20 cm. Fazuľu kríčkovú vysejeme do sponu 30 až 40 cm, pričom do jamky umiestnime vždy 3 až 4 semená. Vždy sejte 3 až 5 cm hlboko. Fazuľa má prospech zo slnka a ľahšej, priepustnej pôdy.
Prospešný je pre ne prídavok kompostu, ale dusík si dokážu zabezpečiť samy spoluprácou s baktériami. Môžete im dokonca naočkovať symbiotické baktérie, aby ste urýchlili ich spoluprácu, hoci v zdravej pôde si nakoniec nájdu svoje vlastné. Neskôr vám ako očkovanie poslúži trochu pôdy z už vypestovanej a prosperujúcej fazule. Pôdu okolo sadeníc zabahnite, okopávanie im neprospieva. Pozor však na slimáky, ktoré milujú mladú fazuľu – pomôže suchý mulč, mulčovanie len kompostom, pivné pasce atď.
Cukety
Po skončení mrazov môžete vysadiť predpestované sadenice alebo zasiať semená priamo na záhon. Alebo ich predpestujte začiatkom mesiaca a vysádzajte v druhej polovici mesiaca. Pri teplotách nad 20 °C semená klíčia skoro a sadenice rastú tak rýchlo, že sú pripravené na presadenie za 2 až 3 týždne. Na výber je mnoho odrôd s tmavozelenými a svetlozelenými, žíhanými, žltými, klasickými podlhovastými alebo okrúhlymi plodmi. Pripravte im slnečné miesto a pri výsadbe nešetrite kompostom. Vhodné sú rozostupy aspoň 1 až 1,5 m. Ak vysievate semená priamo do záhonu, je bezpečnejšie vysiať 2 alebo 3 blízko seba a potom ponechať najsilnejšiu sadenicu.
Tekvice
Môžete ich vysievať a sadiť podobne ako cukety, až na niekoľko rozdielov. Obrovské plazivé tekvice je potrebné pestovať aspoň v dvojmetrových trsoch, a ak sa im darí, môžu pokryť aj viac metrov štvorcových. Ak im to dovolíte, ich dlhé úponky sa zakorenia aj z mnohých uzlov a ďalšie korene pomáhajú vyživovať plody.
Ak sa ich chystáte predpestovať, pri mohutných plazivých tekviciach to musíte urobiť včas a veľmi opatrne. Majú mohutné koreňové nábehy, a kým sa prvé listy sadenice ešte len objavujú, koreňový nábeh už môže prerásť až na dno kvetináča. Chuť tekvice závisí od odrody, ktorých je na výber veľké množstvo, a od toho, či necháte plody dobre dozrieť. Mnohým z nich, vrátane obľúbenej hokkaido, prospieva aj dozrievanie po zbere v teplých a suchých podmienkach, po ktorom plody zmäknú a zmäknú.
Čakanka
Môžete vysievať a sadiť nielen čakanku, ktorej korene zberáte na jeseň pre zimné belavé púčiky, ale aj šalátovú čakanku nazývanú radicchio. V závislosti od odrody tvoria jemné zelené, červené alebo bordové hlávky, okrúhle alebo štíhle. Ich horká chuť a chrumkavá štruktúra oživí šaláty a iné letné jedlá. Čakanka upravuje trávenie, prospieva pečeni a regeneruje celý organizmus.
Rastliny sa pestujú v 10 až 20 cm veľkom trse. Záhon môže ležať aj v ľahkom polotieni, plné slnko nie je potrebné. Pôda by mala byť priepustná a obohatená kompostom, ktorý poslúži ako dlhodobé hnojivo a pomôže udržať vlhkosť. Čakanka si ho vyžaduje dostatok, ak má byť jemná a krehká. Pôdu okolo rastúcich sadeníc mulčujte slamou, sušenou trávou alebo lístím. Podstielka zníži odparovanie vody, potlačí rast burín a podporí tvorbu humusu, ktorý opäť pomáha udržať vlhkosť v pôde. Čakanka má rada mierne vlhkú pôdu, ale časté zalievanie jej neprospieva – môže viesť k hnitiu kmienkov.
Kukurica
Vysoké rastliny môžu byť veľmi atraktívnou súčasťou zeleninovej záhrady a slúžiť aj ako vetrolamy alebo dokonca ako opora pre popínavú fazuľu alebo hrach. Môžete si vybrať z rôznych druhov kukurice cukrovej na zber mäkkých zŕn (Zea mays saccharata) alebo popcornu (Zea mays everta), ktorej zrelé zrná sú vhodné na výrobu popcornu. V súčasnosti sú k dispozícii aj krásne farebné odrody, ktoré zvyčajne patria k múčnej kukurici (Zea mays amylacea), ktorej zrelé sušené zrná sú vhodné na výrobu múky a následne polenty a tortilly.
Zrná zozbierané z poľa kŕmnej kukurice konského zubu (Zea mays dentiformis) nevozte so sebou, veľmi si na nich nepochutnáte. Vysievajte v druhej polovici mesiaca do už zohriatej pôdy, semená môžete pred výsevom nechať napučať vo vlažnej vode. Ideálna je výsadba do dvojradov, aby sa kukurica navzájom opeľovala. Vysievajte do riadkov vo vzdialenostiach približne 10 cm a potom rastliny vysaďte na 20 cm. Kukurica nepotrebuje oporu, ale rastúcim sadeniciam prospeje kompostová kopa, ktorá zvýši ich stabilitu a postupne uvoľní živiny, na ktoré je kukurica dosť náročná. Darí sa jej v pôde, ktorá je výživná, ale priepustná.
Uhorky
Hneď ako pominú mrazy, môžete ich rovno vysiať. Pripravte si slnečné miesto a záhon s 5 až 10 cm hrubou vrstvou kvalitného vyzretého kompostu. Vysejte do hĺbky 1 až 2 cm, najlepšie ostrou stranou semien smerom nahor. Alebo ich môžete, podobne ako cukety, predpestovať začiatkom mesiaca, najlepšie v kvetináči širokom asi 10 cm. Pri teplote 25 až 30 °C semená vyklíčia za niekoľko dní. Dávajte si pozor na premokrenie sadeníc, ktoré môže ľahko viesť k hnilobe, a na poškodenie koreňov pri sadení.
Hoci sa uhorky môžu plaziť po zemi, pri pestovaní na oporách sú menej náchylné na hubové ochorenia, plody sa nezašpinia a v neposlednom rade ušetríte miesto. Ak necháte rastliny na zemi, vysaďte alebo zasaďte ich v trsoch 40×40 cm alebo šesť semien v metrovom trse, pričom v každom trse ponechajte 2 až 3 rastliny. Ak ich vediete k opore, zasejte do riadku pod ňou v 30 až 60 cm odstupoch. Hustejší porast bude na začiatku sezóny plodiť hojnejšie a rastlinám vzdialeným od seba sa bude dariť dlhšie. Ako oporu možno použiť špeciálnu sieť, plot, mriežku alebo konštrukciu z tyčí a špagátov. Uhorky sa k opore prichytia úponkami a vy ich môžete spočiatku viesť správnym smerom.
Pre postupné získavanie úrody môžete pokračovať vo výseve:
ďalšie dávky hrachu, letné odrody šalátu, ázijské listové zeleniny, kôpor, rukolu a iné bylinky, červenú repu, mrkvu a mrkvičku, neskoré odrody karfiolu, brokolice a kalerábu.
Pre jesennú a zimnú úrodu je čas vysiať ružičkový kel, kapustu, pór a kučeravú kapustu. Môžete ich vysievať priamo na záhon, ale ak si sadenice predpestujete, nebudú na záhone zbytočne zaberať miesto. A nahradia napríklad šaláty zbierané v lete.
Tip
Ak sadenice prikryjete bielou netkanou textíliou, zmiernite nočný chlad a zabezpečíte príjemnú vlhkú mikroklímu.
VÝSADBA SADENÍC TEPLOMILNEJ ZELENINY
Zatiaľ čo v máji môžete vysievať a sadiť rýchlo rastúce uhorky, cukety alebo tekvice, na výsev paradajok, papriky alebo baklažánov je už neskoro. Keď však pominú mrazy, je čas na výsadbu ich sadeníc, či už vopred vypestovaných doma alebo kúpených.
Paradajky
Ak paradajkám poskytnete slnečné miesto pri stene s prístreškom pred dažďom, budete mať oveľa menej starostí s hubovými chorobami a praskaním plodov. Prístrešok v dome alebo v kôlni môžete nahradiť aj fóliou, ktorá ich ochráni pred dažďom, ale musí tiež umožniť voľné prúdenie vzduchu. Pripravte priestranné a hlboké jamy pre sadenice. Zeminou by ste mali pokryť nielen korene, ale aj časť stonky až po spodné listy. A ak sú sadenice vysoké, pokojne odtrhnite najnižší list a zasaďte ich ešte hlbšie. Korene paradajok budú vyrastať zo stonky a čím bohatší koreňový systém, tým väčšia úroda. Vďaka silným koreňom rastlina čoskoro dobehne výšku. Ak pôda nie je dostatočne teplá, zasaďte paradajky pod miernym uhlom. Do jamiek pridajte kvalitný kompost a prospešná je aj kopček dreveného popola, pretože paradajky potrebujú na zdravý vývoj dostatok vápnika. Dieru naplňte len do polovice a potom výdatne zalejte. Až keď sa voda vsiakne, primiešajte zvyšok pôdy. Súčasne s výsadbou pripevnite vedľa rastliny oporu, ku ktorej ju potom priviažete. Je to nevyhnutné pre tyčové odrody, ale aj väčšie kríčkové paradajky môžu mať prospech z nižších podpier.
Melóny
Ak vaša záhrada nie je priamo na horách, môžete dozrievať červené melóny aj žlté cukrové melóny. Musíte však pre ne vybrať čo najslnečnejšie miesto. Keď pominie nebezpečenstvo mrazov, je čas zasadiť sadenice, ktoré ste vypestovali v apríli. Pôda by mala byť obohatená kompostom, a teda bohatá na humus. Výhodnejšie je sadiť na mierne vyvýšené kopčeky pôdy – zabezpečuje to dobrý odtok vody od rastliny, ktorá je náchylná na hnilobu krčka, a pôda sa ľahšie zahreje. Vrstva mulča rozprestretá okolo sadeníc potom udrží teplo a vlhkosť v pôde. Melóny potrebujú dostatok priestoru – sadenice vysádzajte v metrovom odstupe, ak výhonky vediete na oporách. Ak ich necháte plaziť sa po zemi, lepšie sú dvojmetrové rozostupy.
Papriky a baklažány
Sadenice vysádzajte približne 40 až 60 cm od seba, v závislosti od mohutnosti odrody. Čím viac tepla rastlinám poskytnete, tým lepšie budú prosperovať. Do každej jamky pridajte kopček kompostu a do polovice naplnené sadenice dôkladne zalejte. Potom doplňte zvyšok pôdy. Výživná pôda a pravidelné hnojenie tiež pomôžu zabezpečiť bohatú úrodu. Papriky pomerne často trpia nedostatkom vápnika, čo sa prejavuje hnedými škvrnami na plodoch. Pri výsadbe môžete do pôdy pridať hrsť dolomitického vápenca alebo dreveného popola. Papriky, s výnimkou malých kríčkových odrôd, potrebujú oporu. Plody, najmä veľké a mäsité, sú veľmi ťažké a rastliny by sa mohli pod ich váhou zlomiť. Každú rastlinu môžete zakôlkovať alebo ich v rade podoprieť vodorovnými povrazmi. Baklažány sa nelámu ľahko, ale váha plodov môže rastliny ohnúť – opäť pomôže opora.
Záhradné zaujímavosti: sladké zemiaky
Sladké zemiaky, hľuzy rastliny batát (Ipomoea batatas), sú čoraz obľúbenejšou zdravou pochúťkou. Hoci ide o teplomilnú rastlinu, môžete ju tu pestovať ako jednoročnú a zbierať vlastné sladké zemiaky, ktoré sa dajú použiť rovnako ako bežné zemiaky. Ich vyšší obsah cukru im dodáva sladšiu a jemnejšiu chuť. V našich podmienkach nemôžete očakávať veľkú úrodu, ale batát je krásna a zaujímavá rastlina. Pekne tvarované listy sú pri okrasných odrodách sfarbené aj do žltozelenej, fialovej alebo purpurovej farby. Kvety sú veľké a farby hľúz sú tiež rôzne v závislosti od odrody. Poloplané, rozvetvené stonky môžu dorásť do značnej dĺžky a podobne ako tekvice sa zakoreňujú ďalšími koreňmi. Môžete ich však nechať vyliezť aj na oporu alebo zliezť z vyvýšeného záhonu alebo priestrannej nádoby.
Musíte im vybrať čo najteplejšie miesto a poskytnúť kyprú, výživnú pôdu – podobne ako melónom alebo tekviciam.
Môžete si kúpiť buď hľuzy, alebo sadenice. Oboje by sa malo vysádzať po uplynutí posledných mrazov. Rast môžete urýchliť tak, že necháte hľuzy predklíčiť – na teplom a svetlom mieste ich vložte do nádoby s vodou tak, aby z nej trčali dve tretiny až polovica hľuzy.
Rastliny pestujte v trsoch s rozmermi približne 40×40 cm. Výnos zvýšte výdatným zalievaním a rozptyľovaním. Čas zberu nastane na jeseň, keď sa objem hľúz pri poklese teplôt zväčší. Bohužiaľ, v tomto období si na nich radi pochutnávajú hlodavce – skontrolujte preto jednu rastlinu, či hľuzy nie sú ohlodané, a ak áno, vyberajte radšej malé hľuzy ako žiadne.
OCHRANA KVETOV PRED MRAZOM
Dreviny, ktoré už odkvitli, môžu prízemné mrazy pripraviť o úrodu. Existuje niekoľko spôsobov ich ochrany.
Kríky alebo veľmi malé stromy môžete zabaliť do netkanej bielej textílie. Záhradkári majú v tomto ohľade veľkú výhodu oproti veľkopestovateľom – je ľahké zabaliť niekoľko kríkov, ale je ťažké rovnakým spôsobom zabaliť celý vinohrad.
Vhodnou metódou je zapálenie veľkých mrazuvzdorných sviečok, ktoré umiestnite pod koruny stromov.
Ak nemáte k dispozícii sviečky alebo sú stromy príliš početné a vysoké, môžete vyskúšať osvedčené orosenie. Akonáhle teplota klesne pod bod mrazu, nastavte hadicový nadstavec tak, aby sa vytvorila čo najjemnejšia hmla, a tú rozptýľte do korún stromov. Keď pokryje kvety a púčiky, vzniknutá vrstva ľadu ich ochráni pred skutočným zamrznutím. Sviečky a rosa úspešne nahradili tradičný dym z ohňov, ktorý síce chránil kvety, ale zamoril celú plochu a bolo ho potrebné strážiť celú noc.
Je oveľa jednoduchšie ochrániť záhon kvitnúcich jahôd pred nočnými mrazmi ako chrániť kvety v korunách stromov. Pomôže obyčajná netkaná biela textília. Ak ju prehodíte cez záhon a na okrajoch ju dobre ukotvíte a utesníte, napríklad navŕšením zeminy, kameňov alebo dreva, dokáže udržať teplotu o niekoľko stupňov vyššiu. Keď mráz vytvorí na povrchu tenkú ľadovú kôru, je to len ďalšia ochranná vrstva. Tkanina je taká ľahká, že kvety nezničí. Podobne ju môžete použiť na ochranu mladých sadeníc zeleniny. Môžete ju na nich nechať cez deň a polievať cez ňu. Z rastlín jahôd ju však počas dňa odstráňte, ak už nemrzne. Ak kvety nie sú opelené hmyzom, úrodu nezískate. Viac informácií o opeľovačoch a opeľovaní nájdete na strane xx.
Zdroj: Mária Štefániková, PhD: Časopis Recepty
