V januárovom Receptári sme podrobne prebrali, čo všetko si musíte pripraviť a aké spôsoby si môžete predpestovať. Vo februári ich konečne môže využiť každý – je čas vysievať nielen skleníkové odrody, ale aj tie, ktoré sú určené na pestovanie vonku.
Teplomilné papriky spoľahlivo klíčia pri teplote 25 °C, hoci najbežnejšia paprika siata, z ktorej pochádza väčšina odrôd, si vystačí s teplotou 22 °C. Teplota môže klesnúť, keď sadenice rastú, ale mala by zostať okolo 20 °C. Rovnakým spôsobom môžete pestovať aj predpestované a jedlé papriky – tie sú ešte náročnejšie na teplotu klíčenia, ideálne nad 30 °C, ale nemala by presiahnuť 35 °C.
Ak ich vysejete v prvej polovici februára, budete tento rok zbierať sladko voňajúce plody. Môžete ich pestovať ako pôdopokryvné rastliny, vhodné sú aj do nádob. Drobné semená stačí vtlačiť do substrátu, nezakopávajte ich. Najrýchlejšie klíčia pri teplote 20 až 25 °C, ale neskorším semenáčikom bude vyhovovať teplota okolo 15 °C.
Skoré semenáčiky budú vhodné nielen do skleníka alebo pareniska, ale aj do exteriéru pod fóliu alebo netkanú textíliu. Šalát je mrazuvzdorná zelenina a odrody určené na listový rez možno v ideálnych podmienkach rezať už mesiac po výseve. Listy poľného šalátu rastú dva mesiace a tri mesiace trvá, kým sa šalát zabalí. Pri teplote 25 °C vyklíčia semená za dva dni (pozor však, s každým ďalším stupňom klíčivosť výrazne klesá). Teplota 20 °C je spoľahlivejšia a výdatnejšia, dokonca vhodnejšia pre skoré odrody. Teplota 10 až 15 °C je potom vhodná na pestovanie sadeníc a semenáčikov.
Najrýchlejšie klíčia pri teplote nad 20 °C, ale po vyklíčení pestujte sadenice pri teplote 10 až 16 °C. V marci a apríli ich budete môcť vysádzať v skleníku a pařenisku a v apríli v teplejších oblastiach vonku. Podobne je to trochu náročnejšie .
Vysejte skoré odrody vhodné na výsadbu v skleníku, pařenisku alebo pod plastové kryty. Semená ľahko klíčia pri teplote 18 až 20 °C, zatiaľ čo neskoršie sadenice môžu rásť pri teplote 12 až 16 °C.
Pri teplote 20 °C vyklíčia do týždňa, neskôr pri 10 až 16 °C sa pestujú sadenice.
Prečo znížiť teplotu?
Zníženie teploty po tom, čo sa vytvorili pravé listy a sadenice začali rásť, trochu spomalí vývoj, ale stále je žiaduce. Budú zdravšie a životaschopnejšie – nižšia teplota brzdí príliš rýchly rast do výšky a podporuje ich silnejší rast. Iba klíčiace semená potrebujú teplo nad 20 °C, aby sa rýchlejšie prebudili k životu (pre tie najvýkonnejšie aspoň 22 °C). Pre väčšinu sadeníc je však vhodnejšie rozmedzie 15 až 18 °C. Ideálna je preto chladnejšia miestnosť (ak máte zimnú záhradu alebo zasklenú lodžiu, tým lepšie). Hneď ako to počasie dovolí, sadeniciam bude dobre v skleníku alebo parenisku. Tu im môžete poskytnúť aj dočasné teplo, napríklad pomocou vyhrievacích podložiek.
Nechajte sadenice zemiakov vyklíčiť
Či už pestujete zemiaky na klasickom záhone alebo v pokosenej tráve, nechajte ich vyklíčiť koncom februára, aby ste získali skorú úrodu. Naklíčené zemiaky majú ľahší a rýchlejší štart pri sadení.
- Umiestnite ich do vzdušných debničiek alebo podnosov s čo najväčším počtom očiek smerujúcich nahor.
- Umiestnite ich na svetlé miesto s teplotou 5 až 15 °C. Svetlo je nevyhnutné, pretože zabezpečí silné, krátke, zelenkavé výhonky. Tenké, svetlé klíčky, ktoré sa tvoria napríklad v tme, nepomôžu zemiakom rásť a pri sadení sa zlomia.
V bežnej záhrade sa oplatí pestovať skoré odrody, ktoré nie sú tak ľahko náchylné na škvrnitosť zemiakov (napr. Rosara s červenou šupkou, výnimočne chutná Princess atď.).
Strihanie ríbezľových kríkov
Ak budete pravidelne strihať a odľahčovať malé ovocné kríky, budete mať väčšiu úrodu a stromy budú zdravšie. Pre mnohé druhy je ideálny čas koncom zimy, keď ešte spia. Je však dôležité vybrať si dni bez mrazov alebo aspoň dni, keď teplota neklesne pod -5 °C.
Najplodnejšie sú na dvoj- až trojročných výhonkoch a na dvoj- až päťročných výhonkoch. Staršie výhonky sa preto môžu odstraňovať tesne pri zemi. Ak ste v lete mladé výhonky neoznačili, zvyčajne to spoznáte podľa svetlejšej kôry. Odstráňte aj všetky poškodené konáre. Pracujte s ostrými nožnicami a rezy ošetrite balzamom na stromy. Na mnohých miestach je potrebné chrániť kríky aj pred ohlodávaním divou zverou – rezy spôsobené srnkami, jeleňmi a zajacmi nie sú najprínosnejšie.
Orezávanie ovocných stromov
Jablone a hrušky, t. j. jadrové stromy, znášajú rez skoro na jar. Na druhej strane marhule, broskyne, slivky, čerešne a višne by sa ešte nemali rezať – sú náchylnejšie na hubové ochorenia, pre ktoré sú rany po reze vstupnou bránou.
Mladé stromy si vyžadujú ošetrovací rez, ktorý je veľmi dôležitý pre vytvorenie silnej koruny a budúcu dlhovekosť, plodnosť a zdravie stromu. Staršie stromy potrebujú udržiavací rez – v prípade stromov s dobre založenou korunou však ide len o drobný zásah. Prestarnutým stromom môže prospieť zmladzovací rez, ale musí sa vykonávať citlivo a postupne počas niekoľkých rokov.
Spôsob rezu závisí aj od typu podpníka, druhu odrody a zvoleného tvaru koruny. Na túto tému existujú celé knihy, k dispozícii sú aj kurzy alebo si môžete prizvať na pomoc odborníka. Bezmyšlienkovitý rez spôsobí viac škody ako úžitku.
Zdroj: Časopis Receptacle
