Mnohí ľudia si ich mýlia s ľaliami. Sú im naozaj podobné, preto sa v angličtine nazývajú „daylilies“, v nemčine „taglilies“ alebo v poľštine „liliowce“. Skutočnosť, že kvitnú len jeden deň, mnohonásobne vynahradzuje fakt, že moderné odrody vytvárajú mnoho stoniek a niekedy až niekoľko desiatok kvetov na jednej stonke.
Krásky s tisícročnou tradíciou
Pôvodné botanické druhy denných ľalií pochádzajú z Ázie. V Číne sa tieto kvety pestujú už niekoľko tisíc rokov. V Európe sa prvá zmienka o nich objavuje v 16. storočí. V informáciách z Číny aj Európy sa najčastejšie spomína denivka žltá (Hemerocallis lilioasphodelus) a denivka oranžovokvetá (Hemerocallis fulva). U nás ich ešte stále možno vidieť v niektorých starých záhradách a často aj vo voľnej prírode, rastúce divoko v blízkosti ľudských sídiel.
Stotisíc odrôd
Šľachtenie jednodňových ľalií sa začalo pravdepodobne na prelome 19. a 20. storočia. V Európe začali ako prví Briti, neskôr sa k nim pridali šľachtitelia v USA. Išlo najmä o kríženie žltých deniviek alebo plavých deniviek s inými ázijskými botanickými druhmi. Šľachtenie teda prebiehalo približne sto rokov. Za ten čas sa značne rozšírilo, takže v súčasnosti existuje viac ako 90 000 registrovaných kultivarov. A ak vezmeme do úvahy, že sa pestuje aj mnoho ďalších neregistrovaných kultivarov, ich počet určite presiahol sto tisíc.
Spočiatku sa pestovali klasické diploidné odrody, ktoré nesú v bunkovom jadre dve sady jedenástich chromozómov. Chromozómy nesú vlastnosti potomstva. A spojením pohlavných buniek rodičovských rastlín vzniká potomstvo s novými vlastnosťami. Vznikajú tak odrody v rôznych farbách a viacfarebné odrody s rôznou farebnou kresbou, rôznymi tvarmi a veľkosťami kvetov.
V polovici 20. storočia sa začalo experimentovať s možnosťou zdvojnásobenia počtu chromozómov pri šľachtení rôznych skupín kvetov, ktoré sa vykonáva pomocou alkaloidu kolchicínu. To bol aj prípad jednodňových ľalií. Tetraploidné rastliny bývajú robustnejšie, majú mohutnejšie, väčšie a intenzívnejšie sfarbené kvety. Kríženie tetraploidných hybridov umožnilo veľký pokrok pri vytváraní nových, predtým neznámych farebných vzorov, kombinácií a nových tvarov kvetov. Patria k nim rôzne okraje, viacfarebné očká s rôzne tvarovanými okrajmi, prstence, halo – farebný kruh, vodoznaky žilkovania, prekrývanie farieb, zvlnené alebo čipkované okraje atď. Nové odrody sú veľmi atraktívne, ale nie sú najlacnejšie.
Za ťažisko šľachtenia sa v súčasnosti považujú Spojené štáty. Mnoho šľachtiteľov, z ktorých väčšina nie je oficiálne registrovaná, však pochádza okrem iného z Českej republiky, Poľska a ďalších európskych krajín.
Ako sa dozvedieť o odrodách?
Už sme spomenuli rozdelenie jednodňových ľalií na diploidné a tetraploidné odrody. Azda najdôležitejším delením odrôd daylií z pestovateľského hľadiska je ich správanie v zime:
Niektoré na jeseň zatiahnu listy, prezimujú bez listov a na jar sa z púčikov na hľuzovitých koreňoch objavia nové. Ide o spiace denivky (Dor).
Ďalšia skupina jednodňových ľalií si zachováva listy aj počas zimy. Ide o vždyzelené denivky (Ev). Tieto odrody majú gény odrôd daylií z teplejších oblastí. Prvé odrody tejto skupiny mali v zime problémy s mrazom. To sa vyskytuje aj dnes, ale listy poškodené mrazom sa na jar rýchlo obnovujú, takže ich možno považovať za odolnejšie.
Kombináciou týchto dvoch skupín vznikajú jednodňové lilie, ktoré sa čiastočne zatiahnu, ale časť listov zostáva stále zelená. Tieto listy sa nazývajú polozelené (SEv).
Ako podskupiny uvedených skupín môžeme uviesť napríklad pavúčie denivky, u ktorých je dĺžka okvetných lístkov zvýraznená v porovnaní s ich šírkou.
Podľa tvaru kvetu ich možno ďalej rozdeliť na tie s jednoduchými a plnými kvetmi.
Väčšina jednodňových ľalií vytvára kvety s priemerom 12-16 cm a výškou stonky 50-100 cm. Existujú však aj malokveté denivky s kvetmi s priemerom 5 až 8 cm a výškou okolo 40 cm, ktoré sa dajú použiť ako okrajové kvety a sú vhodné aj na pestovanie v nádobách.
Pestovanie
Denivky patria medzi najodolnejšie trvalky. Môžu vydržať viac ako dvadsať rokov, rastú na plnom slnku a v miernom tieni. Napriek tomu kvitnú len jeden deň. Niektoré odrody kvitnú večer, iné ráno a kvitnutie podporuje vlhšie a teplejšie počasie. Kvety sa na kvetenstve objavujú tri týždne. Aby rastlina vyzerala čo najlepšie, odumreté kvety by sa mali odstraňovať. Je to pravdepodobne časovo najnáročnejší aspekt pestovania denných ľalií.
Najlepšie je vysádzať alebo presádzať denivky po odkvitnutí, ale možno ich presádzať aj na jar, približne v polovici mája. Presaďte celý trs odnoží. Pri delení trsu odnoží treba dbať na to, aby ste nepoškodili vrchol – koreňový bal, z ktorého vyrastajú listy a stonky kvetov.
Denné ľalie vysádzajte do bežnej záhradnej pôdy. Pred výsadbou sa ju oplatí doplniť kompostom. Vykopte jamu, v ktorej sa môžu korene voľne šíriť, a zasaďte ju dostatočne hlboko, aby koreňový krčok nebol viac ako 2 cm pod povrchom záhonu. Rastlinu zalejte.
Denivky časom porastú a zvládnu aj nadmerné zalievanie. Kým sú však mladé, odporúča sa chrániť ich pred burinou netkanou textíliou alebo mulčovaním.
Na jeseň odstráňte odumreté a suché stonky a listy. V prípade vždyzelených denných ľalií ponechajte listy a na jar pred vznikom nových rastlín očistite staré a poškodené rastliny. Mladé rastliny, najmä vždyzelené odrody, chráňte pred zimou zavesenými vetvičkami. Silné staršie rastliny zvyčajne nie je potrebné zakrývať. Pri vždyzelených odrodách však musíte zistiť, ako znášajú zimu.
Jedlé a liečivé
V starovekej Ázii sa denné ľalie pestovali aj ako liečivé rastliny. Súčasný výskum potvrdil aj obsah zdraviu prospešných antioxidantov, ako aj protirakovinových látok a prírodných antidepresív. Ďalšie štúdie sa zaoberali využitím éterických olejov z kvetov daylií ako konzervačných látok v kozmetike alebo farmaceutických výrobkoch. Na niektorých miestach sa denivky používajú aj ako zelenina.
Choroby a škodcovia
Denivky netrpia žiadnymi závažnými chorobami, a ak áno, je to skôr estetický problém. Môžu to byť napríklad škvrnitosť listov alebo vírusy, ale mnohé iné okrasné rastliny nimi trpia vo väčšej miere. Ak je rok príliš vlhký a pôda nie je schopná zadržať všetku vodu, môže dôjsť k hnilobe koreňov alebo koreňového krčka. V takom prípade rastlinu presaďte na vhodnejšie miesto.
Fritilárie môžu pri saní rastlinných štiav vytvárať na tmavých kvetoch deniviek škvrny alebo cestičky. Larvy včelieho motýľa alebo kvetonôžky zasa požierajú púčiky – zdeformované treba pozbierať a zlikvidovať. Nedávajte ich však do kompostu. Použitie insekticídov však nie je na jednodňové ľalie veľmi účinné.
Skutočnosť, že rastliny sú chutnou zeleninou, bohužiaľ potvrdzuje aj fakt, že denivky obľubujú aj zajace, králiky a srnky.
Použitie jednodňových ľalií vo výsadbe
V starších alebo tzv. prírodných záhradách často kvitnú botanické druhy alebo staršie kultivary diploidných deniviek. Rastú bez väčšej starostlivosti, dá sa povedať, že „rastú samé“.
V nových súkromných záhradách sú dnes obľúbené ich staršie aj moderné, diploidné a tetraploidné kultivary. Dobre vyzerajú vysadené v rade, tvoria okraje alebo lemy ako druh živého plota. Tu vyniknú menej výrazné kultivary. Ak vás zaujme kultivar s výraznou farbou alebo tvarom, odporúča sa vysadiť ho samostatne, aby sa v záhrade maximálne vynímal.
Ak zakladáte zberový záhon, predchádzajúce pravidlá nemusí byť možné dodržať. Odporúča sa však vysádzať odrody rovnakého typu vedľa seba. Napríklad drobnokveté odrody spolu, pavučinovité odrody spolu a odrody s okrajmi a okrajmi rovnako.
Ako vlastne vzniká nová odroda?
1) Vyberieme rodičov, ktorých krížením by mohlo vzniknúť potomstvo s požadovanými vlastnosťami.
2) Vzniká viacero potomkov. Mnohé z nich sú blízke našej predstave, ale potrebujú ďalšie testovanie. Preto ich označíme číslom alebo kódom a pokračujeme v ich testovaní, niekedy aj niekoľko rokov.
3) Ak testy niektorých potomkov dopadnú dobre, postupujeme podľa pravidiel registrácie. Každý botanický druh má na základe medzinárodných dohôd určený orgán na registráciu. Semenáčik môže dostať meno po splnení pravidiel. Potom sa uskutoční introdukcia, t. j. rozmnožovanie a predaj nového kultivaru.
Autor sa pestovaniu a šľachteniu kvetov venuje už viac ako štyridsať rokov. Za svoje úspechy v šľachtení kosatcov získal mnoho ocenení vrátane prvých cien na prestížnych medzinárodných súťažiach.
Zdroj: Mária Štefániková, PhD: Zdroj: časopis Receptář
