Simeon Matev je klimatológ, hlavný asistent a lekár na Geologicko-geografickej fakulte Sofijskej univerzity. Je súčasťou vedeckej platformy „Klimateka“, pozri jeho rozhovor pre noviny „Sega“.

– Pán Matev, mení sa klíma v Bulharsku spôsobom, ktorý ovplyvňuje životy ľudí?

– Mení sa, samozrejme. Ak porovnáme súčasných 30 rokov s predchádzajúcimi (1961-1990 vs. 1991-2020), priemerná teplota stúpla o 5 až 8 desatín. Väčšia zmena je však v ročných obdobiach. Najväčšie otepľovanie je pozorované v lete a sú miesta, kde sa letná teplota zvýšila takmer o jeden a pol stupňa, čo je veľa.

Mesiac s najväčšou zmenou je august – v krajine sú body, ktoré stúpli na dva stupne. Ďalším obdobím veľkých zmien je zima. Teplota stúpla o stupeň – stupeň a dve-tri desatiny, ale to stačí na to, aby bolo menej situácií so snehovou pokrývkou, ľadové dni; typické zimné obrázky sa budú vyskytovať menej často. Jednou z dôležitých vecí na klimatickej zmene u nás je, že anomálie, zriedkavé javy, extrémne situácie budú čoraz častejšie.

– Sú teplé jesenné mesiace, ktoré už vidíme – predĺžené leto, ako to ľudia nazývajú – súčasťou zmien?

– Časť z toho september a október majú tiež vyššie priemerné teploty, ale na pozadí leta a zimy je zmena menšia.

– Zdá sa však, že jar už nie je celkom jarná. Možno sa zima predlžuje?

– Posledné 3-4 roky, v marci, dokonca aj v apríli, sme mali ako keby zimu a počas samotnej zimy nemáme zimu. Je to tak, pretože najmä v marci sa na rovinách vyskytujú situácie so snežením. Ale nie sú to také anomálie, marcových snehov bolo veľa. Nedostatok snehu v zime nám skôr subjektívne dáva pocit, že sa marec ochladil. A on naozaj nie je.

Vrátim vás do 8. marca 1993 – dvoj-trojmetrové záveje vo východnom Bulharsku odrezali dediny na 4-5 dní. To znamená, že v marci bol sneh. Ale súčasný nedostatok v zime nemôže kompenzovať zrážky v marci.

– Je pravdivý dojem, že predchádzajúca klíma, charakteristická pre niektoré grécke regióny, sa posúva na sever, k nášmu územiu?

– Áno, ako priemerná teplota získava Sandanski charakteristiky Solúna, Sofia – Blagoevgrad. Ale toto oteplenie neznamená, že Sofia napríklad získa solúnsku klímu – hoci priemerné teploty stúpajú, stále je u nás dosť podmienok na nízke teploty.

Napríklad v roku 2011 bolo vo Vidine a Kneži nameraných mínus 30 stupňov. V roku 2017 – mínus 25 na mnohých miestach v rovinatej časti krajiny. Kvôli takýmto extrémnym hodnotám sa otepľovanie nedá efektívne využiť.

– Chcete povedať, že kvôli nim nemôžeme preorientovať našu ekonomiku?

– Možno, ale najmä v poľnohospodárstve, v najbližších 5-10-20 rokoch neuvidíme pomaranče a mandarínky. To však neznamená, že by sa príslušné odvetvia nemali prispôsobiť novej realite. Práve naopak – mali by ste.

Napríklad cestovný ruch môže ľahko uvažovať v súlade s vyššími teplotami v septembri a októbri o adekvátnejších a dynamickejších ponukách na trhu. Prečo by sme mali ísť na jeseň do Grécka, keď môžeme zostať v Bulharsku?

– A tento hurikán, ktorý zúril na mori minulý víkend, je súčasťou extrémnych situácií, ktoré ste spomenuli na začiatku?

– Je jedným z dôkazov, že nemôžeme mať grécky typ podnebia. Pretože miestami aj snežilo, tvorili sa záveje, o krátky čas sme mali niekde poriadnu zimu.

Najmä takéto situácie zostanú ojedinelé, častejšie však budú ďalšie nepriaznivé – silný nárazový vietor, silné búrky, väčšie krúpy. Osobitným problémom sú krúpy – v posledných rokoch nebol zaznamenaný ich nárast, ale sú väčšie – spôsobené škody sú veľmi veľké.

– Pred pár dňami som navštívil niekoľko dedín v Dugopole, ľudia tam rozprávali o víchrici, ktorá zúrila len niekoľko minút – ale zúrivá, bezprecedentná, ničivá. Prirovnávajú to k tornádu.

– Áno, nepamätám si november, kedy sme mali na našom území tornádo. Ale mali sme sériu – v Silistre a ďalších regiónoch severovýchodného Bulharska. To je zmena – dejú sa tu veci typické pre americký stredozápad. Najmä v Dulgopoli to nebolo úplne tornádo, ale bol to rovnaký proces – len oblak nedosiahol s rovnakou silou.

Tento nárast vetra sa doteraz spájal s letnými búrkami, nie s novembrom. K nepriaznivým klimatickým zmenám patria javy kedykoľvek. V Grécku pred rokom alebo dvoma bolo tornádo so snežením – predstavoval som si veľa vecí, ale toto – nie!

– V dedinách Dugopol sa veci vyvíjali naozaj krátko, nikto úkaz nenatáčal, osady sú odľahlé. K tejto poznámke: ak nikto nezachytí alebo nebude svedkom javu naživo, existuje nejaký vedecký spôsob, ako povedať, že sa to stalo?

– Súdené podľa škôd. Ak nie je poškodenie, nikto ho nefotografoval a neexistujú žiadne iné náznaky, zodpovedajúci jav zostáva nepovšimnutý. Mimochodom, to všetko je ďalšia nuansa celej témy – masový vstup extrémneho počasia do povedomia verejnosti a médií je aj zásluhou komunikačných prostriedkov. Každý má vo vrecku telefón – keď niečo vidí, odfotí sa. Predtým neboli telefóny, nedá sa fotografovať, opísať – jav zostáva nepovšimnutý.

– Aký druh reorganizácie by mali vládne inštitúcie urobiť, aby boli adekvátne zmenám?

– Každá krajina musí dobre organizovať svoju vedu. Ak nemáme dobre vybudovanú sieť meteorologických staníc, pozorovacích bodov, prídeme o výskyt javov.

Naša krajina má slušnú sieť, ale, nech to neznie prehnane, neexistuje dobrá správa tejto siete. Veľká časť údajov je skrytá širokému okruhu používateľov. K veľkej časti z nich ako výskumník nemám prístup, hoci sú pre moju prácu nevyhnutné. Ak vieme, ako udalosť prebieha, bude pre nás jednoduchšie reagovať, byť adaptabilní. V takýchto diskusiách už spomínam tragédiu v Nemecku v roku 2021, hoci krajina je v mnohých smeroch prvá na svete.

S perfektne fungujúcim systémom včasného varovania, s miliardami eur investovanými do prevencie zahynulo pri povodni viac ako 100 ľudí. Ide o tzv storočná vlna – udalosť, ktorá sa už stala, ale pri budovaní infraštruktúry sa s ňou nepočítalo. Ak aj Nemecko dopustilo takúto katastrofu, potom sú výzvy skutočne obrovské.

– Incident s Nemeckom neznie veľmi optimisticky, pretože Bulhar si zvyčajne myslí, že ho pri katastrofe postihlo niečo jedinečné – jedinečný nedostatok opatrení, jedinečná nekompetentnosť manažmentu… – ak sa staneme ako Západniari, veci sa pohnú. lepšie. A hrôzy sa dejú aj v Nemecku.

– Nelíšime sa od ostatných. Bol som akurát v Nemecku, tam tiež rušia vlaky. Ukázalo sa, že „Deutschebahn“ nie je tým dobre naolejovaným strojom. Nie sme iní, len musíme prevziať osvedčené postupy z iných krajín. Máme veľký problém s byrokraciou a krádežami. Nie že by tam neboli, ale rozdiely u nás cítiť.

– Pred chvíľou ste spomenuli zmeny v cestovnom ruchu. A poľnohospodárstvo?

– V posledných rokoch sú suché obdobia dlhšie. Zrážky – kratšie, ale s takou intenzitou, že napáchajú škody, a voda sa nedá veľmi využiť. Preto by sa tomuto sektoru mala venovať osobitná pozornosť. Je jasné, že broskyne nemôžeme nahradiť olivami. Ak sa však budú hľadať odrody plodín, ktoré sú prispôsobivejšie podmienkam, úroda bude lepšia.

Stredná Európa navyše veľa investuje do zavlažovaného poľnohospodárstva. Aj tam ich trápi sucho. Farmárstvo to takto predražuje, ale je to spôsob, ako prežiť. Všetci jednoducho musíme strpieť to, čo príroda ponúka – stojí to peniaze, nie je to príjemné, ale je to tak.

– Ale ako môžeme organizovať zavlažované poľnohospodárstvo, keďže práve kvôli zavlažovaniu zostávajú kohútiky mnohých Bulharov v krajine suché?

– Uvádzate konkrétny príklad toho, čo by mala obec urobiť, aby sa prispôsobila – aby ste videli, prečo 70-80% pitnej vody, alebo dokonca 90%!, sa nedostane do kohútika. Je v priehrade, no infraštruktúra je v žalostnom stave.

– Mne osobne ťažko hodnotia zimné fujavice, snehy, neprejazdné cesty, kalamity, sú čoraz častejšie?

– Sú čoraz vzácnejšie, ale keď sa vyskytnú, urobia na nás väčší dojem. Skutočne existuje subjektivita. Pre vážne katastrofické situácie v 70. – 90. rokoch je k dispozícii archív. Teraz je to menej bežné. Ale rutina a skúsenosti ľudí, ktorí bojujú s katastrofami a odchádzajú do dôchodku, sa strácajú. Nezvládnutie vytvára pocit, že sa deje niečo abnormálne, ale nie je to tak.

– A určite ľudia oveľa viac cestujú. Pohyb si vyžaduje dobré počasie, a keď nie je…

– Áno, faktorom je aj mobilita ľudí. Aj sociálne siete – niekto trčí na ceste a keď sa sťažuje, všetci ho urážajú – ale nešpecifikuje, že išiel s letnými pneumatikami… Vytvára to dojem niečoho výnimočného, ​​ale nie je.