Rozmrazené kompostéry
Umožňujú účinný rozklad záhradného a kuchynského odpadu aj počas zimy . Ak sú skutočne určené na celoročné kompostovanie, mali by udržiavať teplo vznikajúce pri rozklade aj počas bežných mrazov. Materiál by sa do nich mal pridávať a baktérie by sa mali kŕmiť aspoň raz týždenne. Ak počas dlhotrvajúcich silných mrazov alebo pri nedostatku odpadu prevládne chlad a obsah zamrzne, nič sa nedeje. Proces rozkladu sa však oneskorí, rovnako ako v bežných kompostéroch. Súčasťou luxusných izolovaných kompostérov môže byť aj zabudovaný teplomer, pomocou ktorého možno ľahko kontrolovať teplotu vo vnútri.
Lacnejší ekvivalent si môžete vyrobiť aj sami izolovaním bežného alebo domáceho kompostéra – teplotu vo vnútri môžete kontrolovať aj pomocou štandardného teplomeru na meranie teploty pôdy. Často však stačí letmý pohľad – ak pri otvorení kompostéra v chladnom počasí stúpa z neho para, pracuje intenzívne. Tenké plastové kompostéry je potrebné dôkladnejšie vystlať. Ak máte kompostér vyrobený z hrubších dosiek, drevo samotné poskytuje určitý stupeň izolácie.
Kompostovanie pod zemou
Pokiaľ pôda nezamrzne a nezakryje ju vrstva snehu, môžete s úspechom používať aj malé , ktoré sa v zime zapracujú priamo do záhonu. Okolitá pôda poskytuje najlepšiu izoláciu.
Rotačné kompostéry
Veľmi dobre fungujú aj počas zimy. Namiesto premiešavania materiál jednoducho premiešavate a prevzdušňujete otáčaním, pri ktorom nedochádza k úniku tepla. A práve časté miešanie podporuje rozklad. Ak je kompostér navyše izolovaný, rozklad môže pohodlne prebiehať aj pri miernom mraze. Obsah otočného kompostéra na vyššej konštrukcii možno na jar jednoducho vysypať do trakača a odviezť na záhradný záhon. Jednoduchšie typy sa otáčajú tak, že sa jednoducho kotúľajú po záhrade.
Správne kŕmenie
Ak má rozklad prebiehať správne a rýchlo, je dôležité kompostéry kŕmiť vyváženým spôsobom. Osvedčeným pravidlom je, že materiály bohaté na uhlík (lístie, slama, drevná štiepka) by mali prevládať nad materiálmi bohatými na dusík (zelená tráva, burina, zvierací trus) z troch štvrtín. A čo kuchynský biologický odpad? V závislosti od jeho zloženia zvyčajne obsahuje viac dusíka, ale môže byť celkom vyvážený. Medzi jeho vylúhované zložky patria napríklad lúh, čajové lístky, cibuľové šupky, cesnak a podobne. Nie je však na škodu mať vedľa kompostéra pripravenú hromadu lístia a kuchynské zvyšky do nej primiešať.
Ak sa vo vašom kuchynskom odpade nachádzajú hrubé šupky a iné objemné zvyšky zeleniny, možno by sa oplatilo nakrájať ich na menšie kúsky. Ak ich necháte vcelku, budú pre mikroorganizmy, ktoré vykonávajú zázračnú premenu, príliš veľkým sústom a ich spracovanie môže trvať dlhšie. Tým sa proces spomalí, čo nie je žiaduce, najmä v zime. Okrem toho sa menšie kúsky rôznych materiálov ľahšie premiešavajú, čo tiež prispieva k rýchlemu rozkladu. A ľahké premiešavanie vo vnútri kompostéra je v zime vhodnejšie ako premiešavanie z jedného do druhého. Nedochádza k zbytočným tepelným stratám.
Oddelené kompostéry
Kompostéry, ktoré sú úplne oddelené od okolia – nestojí na voľnom priestranstve a nie je k nim prístup zo strán – majú svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je, že v nich môžete kompostovať živočíšny odpad bez toho, aby ste prilákali potkany alebo predstavovali nebezpečenstvo pre psy a mačky. Keďže však kompostovaný materiál nemá kontakt s pôdou, je dobré do neho primiešať hrsť surového, ešte nie úplne rozloženého kompostu, ktorý je bohatý na užitočné baktérie. Môžete tiež použiť bežne predávaný štartér kompostu, urýchľovač kompostu alebo použiť zeleninový štartér.
Extra tip:
Zima je tiež vhodným obdobím na prípravu kompostovacích boxov a kompostérov na pravidelné kompostovanie. Na jar, keď začne rásť tráva a burina, budete mať pre ne pripravené miesto. Môžete ich zmiešať so suchými časťami trvaliek a tráv, ktoré je dobré na jar vyčistiť, alebo so zvyškami lístia.
Zdroj: Slovenská agentúra pre ochranu prírody a krajiny, s. r. o.
