Krásne a odolné
Ďalšou výhodou väčšiny stredomorských druhov je, že sa zvyčajne veľmi dobre vyrovnávajú s veľkými výkyvmi počasia. Obzvlášť dôležitá je ich väčšia odolnosť voči suchu počas vegetačného obdobia. Rastliny mu dokážu odolávať vďaka rôznym adaptáciám. Patrí k nim hustý povlak listových chĺpkov (napr. vlnkovec), hlboké kôstkoviny (napr. sladké drievko alebo asfodendron), hustá sieť zväzkovitých koreňov (niektoré trávy), tuhé listy (napr. akantolimon), voskový povlak listov (routa) atď. Preto dokážu bez väčších problémov prežiť aj horúce letá s relatívnym nedostatkom zrážok. Táto vlastnosť z nich robí veľmi perspektívne záhradné rastliny.
Samozrejme, ich použitie nemožno úplne zovšeobecniť, mnohé druhy nie sú v našich podmienkach zimovzdorné. Na druhej strane je škála mrazuvzdorných druhov pomerne bohatá a umožňuje vytvárať zaujímavé kvetinové výsadby, atraktívne nielen ako okrasné, ale aj ako úžitkové.
Pri vhodnom návrhu výsadby je možné dosiahnuť kvetinové záhony zložené prevažne zo stredomorských druhov alebo v kombinácii s inými suchomilnými rastlinami z iných oblastí, napríklad zo stepí Európy alebo Ázie, ktoré počas leta takmer netreba zavlažovať.
Ďalším efektom, ktorý ponúkajú mnohé stredomorské rastliny, je ich takmer celoročná okrasná hodnota. Platí to najmä pre stálezelené alebo vždyzelené druhy, ako je šalvia, santolína, levanduľa atď. Aj v zime môžu výsadby vyzerať zaujímavo a nie sú „prázdne“ ako záhony klasických trvaliek, ktoré sa počas zimy skracujú.
Levanduľa
Mnohé z týchto druhov je možné vidieť na výstave flóry Stredomoria v Botanickej záhrade v Prahe v Troji. Za mnohé môžeme spomenúť klasické bylinky, ako je levanduľa. Ide o pomerne početný rod, ale v Českej republike sa dajú na vonkajších stanovištiach pestovať len dva alebo tri druhy. Najvýznamnejším druhom je nepochybne (Lavandula angustifolia). V prírode rastie na slnečných, suchších a skalnatých svahoch v južnej Európe, napr. v oblasti Provence vo Francúzsku. V záhradách sa pestujú kultivary, ktoré sa líšia farbou kalichov a samotných kvetov. Lavandula ×intermedia a jej kultivary sa pestujú o niečo menej často. Lavandula × chaytorae, ktorá má veľmi výrazné sivé chlpaté listy, je tiež pomerne odolná voči zime.
K známym odrodám levandule patrí „Hidcote“ alebo „Hidcote Blue“ so sýto modrofialovými kvetmi a výškou 50 až 70 cm, „Munstead“ so svetlofialovými kvetmi, „Alba“ s čisto bielymi kvetmi a „Rosea“ so svetloružovými kvetmi. Medzi novšie kultivary množené semenami patria ‚Ellagance Sky‘ so svetlomodrofialovými kvetmi a ‚Ellagance Purple‘ s tmavomodrofialovými kvetmi.
Levanduľa lekárska sa od levandule lekárskej líši nápadnejšími, dlhými a rozvetvenými kvetnými stonkami a zvyčajne aj o niečo bujnejším rastom a voľnejším typickým habitusom. K známejším odrodám patria „Grosso“ a „Grappenhall“ s tmavomodrými kvetmi a výškou okolo 80 cm alebo „Arabian Nights“ s fialovými kvetmi a silne aromatickými listami.
Ako ich pestovať
Oba tieto druhy a ich kultivary vyžadujú teplé a chránené stanovištia s maximom slnečného svetla a priepustnú, piesočnato-hlinitú a skôr vápenatú pôdu. Neznášajú dobre pretrvávajúcu zimnú vlhkosť. Ak hrozí riziko dlhotrvajúcich a silných mrazov, oplatí sa rastliny zakryť tienidlom alebo krovinami, najmä levanduľu prostrednú. Na jar pred nástupom jari sa odporúča rastliny ostrihať, aby sa udržali v dobrej kondícii a aby naďalej bohato kvitli.
Levanduľa ako liek proti moru
Kvet levandule a nechtík lekársky sa vo fytoterapii používajú pri nechutenstve, nespavosti, poruchách krvného obehu, žalúdočných ťažkostiach a plynatosti. Levanduľový éterický olej sa používa zvonka na drobné poranenia a uštipnutia hmyzom. V 18. storočí sa levanduľa dokonca používala ako liek proti moru.
Autor je kurátorom trvaliek a tráv v Botanickej záhrade v Prahe. Práve tu môžete vidieť flóru Stredomoria v rozsiahlych a rozmanitých výsadbách, ako aj mnoho ďalších inšpiratívnych expozícií. viac na
Zdroj: MZVaEZ SR, s. r. o., Bratislava, s. r. o: Časopis Receptář