Pestovanie stredomorských byliniek nie je v našich zemepisných šírkach ničím novým. Niektoré z nich sa na našom území začali objavovať už v stredoveku. Medzi prvé introdukované, t. j. človekom premiestnené z miesta ich pôvodu, patrili napríklad šalvia, rôzne paliny a fenikel. Neskôr sa k nim pridali tymián, medovka, levanduľa, šalvia a mnohé ďalšie.
Šalvia
Mnohé šalvie (Salvia) sú obľúbené stredomorské bylinky. Môžu sa pestovať výlučne ako bylinky a koreniny, ale veľmi dobre sa hodia aj ako okrasné rastliny a do zmiešaných výsadieb suchomilných trvaliek.
Najrozšírenejšími druhmi sú šalvia lekárska (S. officinalis) z Balkánu a šalvia levanduľová (S. lavandulifolia) zo západného Stredomoria. Sú to polokrovité rastliny, ktoré sa vyznačujú vždyzelenými, celoročne sivými (alebo fialovými či viacfarebnými v odrodách) listami a nápadnými kvetenstvami modrých, ružových alebo bielych kvetov.
Kvitnú až v druhej polovici júna a po odkvitnutí by sa mali skrátiť. Obe vyzerajú veľmi pekne v zmiešaných výsadbách s levanduľou, santolínou, sedmokráskami, rozchodníkmi, neskorými letnými hviezdicami (Aster amellus) atď. Ich veľkou výhodou je mimoriadne dobrá odolnosť voči suchu. Po ich zakorenení zvyčajne nevyžadujú žiadnu závlahu. Zaujímavá je aj možnosť ich využitia v kuchyni alebo ako liečivé rastliny.
Ďalšou významnou skupinou záhonových šalvií sú dvojročné alebo krátkoveké druhy. V našich podmienkach je najvýznamnejšia šalvia muškátová (S. sclarea), ktorá je veľmi atraktívna vďaka nápadným, bieloružovým až ružovým listom. Je to mohutná bylina, dorastajúca do výšky približne 150 cm. Kvitne až druhý rok po výseve, začiatkom leta, a po odkvitnutí zvyčajne odumiera alebo vytrváva tri až štyri roky.
Na vhodnom stanovišti je sebestačná. Vyhovujú jej najmä slnečné a suchšie stanovištia, opäť napr. v prírodovedných výsadbách, kde majú rastliny voľnosť. Dobre vyzerá aj v kombinácii s bylinami.
Dobromysel lekársky
Výber ľahko pestovateľných druhov môžete doplniť o Origanum. Tento rod má asi dvadsať druhov, ktoré rastú najmä na kamenistých svahoch a suchších lúkach v Stredomorí a Malej Ázii. Origanum vulgare je veľmi hojný aj na našich suchších lúkach.
Najčastejšie pestovaným druhom je pôvodný lomikameň obyčajný. Pestuje sa v mnohých odrodách, ako napríklad „Aurea“ so žiarivo žltými listami, „Variegata“ s krémovými listami, „Compactum“, ktorá dorastá len do 20 cm, „Rotkugel“ s ružovofialovými kvetmi, „Zorba Red“ s výraznými tmavofialovými kalichmi atď. Kulinársky zaujímavá je aj drsná ďatelina obyčajná (Origanum vulgare subsp. hirtum). Je aromatickejšia a používa sa najmä ako korenie (často pod názvom kultivaru „Hotand Spicy“) alebo ako „Pizza Oregano“.
K zimovzdorným druhom patrí aj muškát hladkolistý (O. laevigatum), ktorý sa vyznačuje bohato rozvetvenými kvetnými stonkami s množstvom veľmi malých ružových kvietkov. Rôzne hybridy uvedených druhov sa pestujú aj ako prevažne okrasné odrody. Medzi tieto odrody patrí napríklad „Hopleys“ so sivými listami a ružovými kvetmi alebo „Herrenhausen“, ktorá vytvára veľmi bohaté ružové kvety chránené fialovými kalichmi.
Dobrým stromom vyhovujú slnečné stanovištia a priepustné, skôr suchšie, kamenisté alebo štrkovité pôdy. Veľmi často sa pestujú ako súčasť okrasných výsadieb s inými druhmi bylín, ako sú levanduľa, šalvia lekárska alebo georgíny.
Cesmína obyčajná sa používa aj ako liečivá rastlina, napr. pri kašli a na upokojenie podráždenej sliznice tráviaceho traktu. Je účinná aj proti plynatosti. Je tiež veľmi obľúbeným korením, známym ako oregano, ktoré sa používa na dochutenie slaného pečiva, zeleninových jedál, polievok, cestovín a mäsových pokrmov.
Autor je kurátorom trvaliek a tráv v pražskej botanickej záhrade. Práve tu môžete vidieť flóru Stredomoria v rozsiahlych a rozmanitých výsadbách, ako aj mnoho ďalších inšpiratívnych expozícií. viac na
Zdroj: MZVaEZ SR, s. r. o: Časopis Receptář