Krása platanov vládne koncom jari – svietnikové kvetenstvo zdobí parky a záhrady. Hoci sa ľudovo nazývajú aj gaštany, z botanického hľadiska nemajú so skutočnými gaštanmi – teda plodmi gaštanov – nič spoločné. Kým platany sa vysádzajú len ako okrasné dreviny a patria do čeľade Hippocastanaceae, gaštan jedlý je úžitkový druh (klasifikovaný ako ovocný strom) a správne patrí do čeľade Fagaceae. Ide teda o úplne odlišné čeľade.
Gaštan jedlý (Aesculus hippocastanum) je u nás pravdepodobne najznámejším druhom gaštana jedlého. Už mnoho storočí zdobí parky a ulice a v 18. storočí si ho obľúbili aj krajinári, preto bol tradične súčasťou zámockých alejí. Pozostatky pôvodných výsadieb nájdeme napríklad pri stredočeskom zámku Osov, pri Lukove v Zlínskom kraji, pri Zloniciach, kde bola na pokyn grófa Kinského vysadená baroková aleja. Alej v Českých Veleniciach je taká známa, že sa stala súčasťou erbu mesta – nájdete na nej gaštanový list.
Tieto krásne krajinné prvky sú však značne ohrozené nielen vekom, ale najmä čerešňovou hnilobou. Tento hmyz má dlhodobo negatívny vplyv na ich zdravotný stav, pretože poškodzuje listy, ktoré potom predčasne opadávajú. V dôsledku toho gaštany chradnú, pretože nemajú dostatok asimilátov z listov. Mohutný rast pôvodného druhu výrazne obmedzuje jeho využitie v záhradách.
Využitie tu však môžu nájsť menšie, štepené odrody, ako napríklad Baumanii s plnými, široko otvorenými kvetmi alebo Umbraculifera s ružovými kvetmi. Raritou je nekvitnúca odroda Lanciniata s hlboko rezanými listami a nápadným kultivarom je aj Marginata, ktorej listy zdobí svetlý strapec.
Krásnym, ružovo kvitnúcim krížencom základného druhu je jedľa kožovitá (A. x carnea) s lososovo ružovými kvetmi so žltým stredom (napr. odroda Briotti), pričom druhým rodičom je jedľa Pavia. Kvety sa objavia neskôr a budú vás tešiť takmer celý mesiac, až do polovice júna. Veľkou výhodou plejády jedlí je, že odoláva obávaným štiepnikom. Tieto na jar kvitnúce druhy a odrody spája aj tvar kvetov – sú otvorené, často s kontrastnou farbou vo vnútri. Taká je aj málo pestovaná, ale krásna jedľa Dallimoreova (A. dallimorei) s krémovo bielymi kvetmi a karmínovým okom.
Drobnokvetá drieň kvitne počas letných prázdnin
Záhrady a parky bývajú v prvej polovici sezóny nádherné a v máji a júni nie je problém nájsť množstvo atraktívnych druhov. Neskôr je však kvitnúcich drevín čoraz menej, a preto je dôležité upozorniť na druhy, ktoré kvitnú v tomto nezvyčajnom období. Patrí sem ďalší z platanov, a to platan drobnokvetý (Aesculus parviflora) z Floridy v USA. Ak sa nechá rásť, vyrastie z neho vysoký, riedky ker alebo viackmenný, nie veľmi vysoký strom.
Dlhé, až tridsaťcentimetrové biele súkvetia klesajú nadol, takže vyzerajú skôr ako komonica alebo dáždnik. Objavujú sa práve v čase sviatkov. Zimolez drobnokvetý možno vysádzať pod vysoké dreviny na okraji väčších trsov alebo ako solitér. Je to jedna z mála kvitnúcich drevín, ktorej nevadí tienisté miesto. Vzhľadom na svoj pôvod však potrebuje vlhkú, kyprú pôdu a v suchej pôde nerastie dobre. Vytvára koreňové odnože, na ktoré treba brať ohľad a pravidelne ich odstraňovať, ak nechcete, aby sa jej potomstvo šírilo do okolia. Plody sa v našich podmienkach netvoria, ale sú veľmi podobné mahale – hladké hnedé semená sú ukryté v ostnatom obale.
Kvety a listy hýriace farbami
Ak chcete mať v záhrade niečo naozaj zaujímavé, určite si nenechajte ujsť Aesculus pavia. Je to pôvodný druh s malými, červenoružovými kvetmi. Existuje aj mnoho kultivarov, napríklad Rosea Nana, ktorá nádherne kvitne. Výhodou tejto rastliny je jej mierna veľkosť, vďaka ktorej je vhodná do menších záhrad. Okrem toho rastie veľmi pomaly – napríklad odroda Koehnei nepresiahne výšku dvoch metrov za dvadsať rokov. Kompaktný tvar sa zvýrazní štepením na podnož, kde pekne vynikne hustá koruna so skrátenými strapcami ružových kvetov. Tie sú lososovo ružové, rúrkovité, bez kontrastného vnútra, a preto sa veľmi líšia napríklad od Madaly.
Podobná je jedľa premenlivá (Aesculus mutabilis) – aj tá je krížencom, konkrétne jedle pávej a jedle lesnej. Hoci je v USA registrovaná už takmer sto rokov, k nám sa dostala oveľa neskôr. V čase kvitnutia je veľmi podobná pavejskej jedli, ale líši sa jarnou formou. Pomaly rastúca a kompaktná odroda Induta zaujme svojimi listami rastúcimi vo výraznom bronzovom odtieni.
Na jeseň sa ich farba mení zo stredne zelenej na žiarivo žltú. Farebná paleta tohto druhu je počas sezóny veľmi premenlivá, ako to naznačuje aj názov druhu. Tento strom je tiež štepený a výška stromu závisí od výšky štepu. Ďalšími zaujímavými záhradnými druhmi s rúrkovitými kvetmi a skrátenými strapcami sú jedľa žltá (Aesculus flava) a jedľa lysá (Aesculus glabra). Tieto druhy tiež pochádzajú z amerického kontinentu a ich nároky sa príliš nelíšia od častejšie vysádzanej jedle plstnatej. Ponúkajú ich špecializované škôlky.
Pestovanie
Hoci platany nie sú mimoriadne náročné, najlepšie sa im darí, ak majú hlbokú, kvalitnú a na živiny bohatú pôdu. Nesmie byť suchá, pretože potom málo kvitnú, ale nemala by byť ani trvalo zamokrená. Sú tiež pomerne tolerantné voči pH pôdy a zvládnu mierne kyslú alebo zásaditú pôdu. Spĺňajú aj požiadavky na mrazuvzdornosť v našej oblasti, vydržia krátkodobé teploty do – 30 °C. Dostatok slnečného svetla je podmienkou pre väčšinu druhov a, samozrejme, pre vyššie druhy je podmienkou aj priestor. V záhradách sa takéto velikány pestujú len ako solitéry.
Zdroj: Zdroj: Časopis Receptár
