Vždy sme ho tu sadili na pole. Moja stará mama, ktorá sa narodila v roku 1930, sa každý rok starala o svojich stopäťdesiat zasadených klinčekov. Jej mama pestovala tú istú odrodu. Žili pod Filipkou (obľúbený vrchol v Sliezskych Beskydách, pozn. autora), odkiaľ ho babička prinášala môjmu starému otcovi. Rozprávala mi, že sa zoznámili na oslave, kde sa dohodli, že sa stretnú o dva týždne na dohodnutom mieste. Ak by jeden z nich neprišiel, už by sa nestretli, a u nás nerastie žiadne beskydské strnisko.
Vždy sme mali kravu, aby sme mali mlieko pre deti, pamätám si to asi do mojich pätnástich rokov. Mama sa o ňu starala, rovnako ako o hektár poľa, otec chodil do práce. Robili to aj stará mama a starý otec. Všetko ručne, žiadne stroje. Pomáhal som kosiť trávu a dojiť kravu, asi by som to ešte stále vedel robiť, aj keď som to nerobil už dvadsať rokov.
Asi dva roky po babičkinej smrti mi napadlo, že náš cesnak by sa hodil do gastronómie – nielen do reštaurácií, ale aj do údiarní. Je naozaj veľký, päť alebo šesť strúčikov, takže by si mohli ušetriť prácu s jeho lúpaním. Keď si rozštiepite paličku kúpenú v obchode, dostanete také malé strúčiky, že ich nazývam antipearls. Vtedy som s prekvapením zistil, že v reštauráciách sa nekupuje celý cesnak a nikto ho nelúpe, ale kupuje sa už natretý… Napriek tomu som zasadil všetok cesnak, ktorý sme mali, asi šesťsto strúčikov. A keďže som nevedel, akú odrodu pestujeme, že ju chcem predávať, v auguste 2021 som šesťdesiat paličiek poslal do Brna do Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, kde ich rok a pol testovali.
Chceli by ho, ale zatiaľ sa mi ho nepodarilo vypestovať toľko, aby som uspokojil dopyt. Vidím to najskôr na dva alebo tri roky, ak sa bude dariť. Neviem, čo bude na budúci rok, a to hovorím všetkým záujemcom, ktorých bolo tento rok asi dvetisíc… No, nevidím to inak, ako že začneme s e-shopom.
Minulý rok bol cesnak krásny, ale napríklad medu tu bolo málo. Rok predtým ho bolo naopak veľa, ale cesnaku vôbec, pretože na jar bolo málo vody. Minulý rok celú jar pršalo, a predsa cesnak rástol, hoci niektorí ľudia hovoria, že nemá rád vodu. Som laik v jeho pestovaní, ale moja skúsenosť je, že ju má rád. Keď som vám ukazoval naše pole, videli ste, že je na miernom svahu. Cesnak býva slabší v hornej časti, ale oveľa lepší v dolnej časti, kde sa drží voda.
Keď kolega poľovník robil silvestrovský guláš, chcel doň dať štyri paličky. Upozornil som ho, aby to nerobil, že stačí jedna. Stačilo to na dvadsať, možno tridsať litrov guláša. Pamätám si, ako mi volal jeden pán, že súrne potrebuje náš cesnak, lebo chce nakladať a údiť mäso, a že „cesnak už nie je, čo býval“. Mám ho veľmi rád, ale keď si natriem ten náš z oboch strán hrianky pod tatárku, stačí mi len jeden. Viac cesnaku už nenatriem, pretože je naozaj silný.
Presne tak! Keď sa o našom cesnaku prvýkrát písalo v miestnych novinách, prví ľudia, od ktorých som sa dozvedel, boli sedemdesiatnici okolo osemdesiatky – generácia, ktorá si pamätá, ako má cesnak chutiť, čo má mať.
Keď mám na niečo chuť, zmiešam cibuľu, cesnak, med a zázvor. Nechám to vylúhovať a potom zjem jednu polievkovú lyžicu ráno a jednu večer. Po zdravotnej stránke – pri pestovaní nepoužívame žiadne chemikálie, cesnak nenakladáme ani nepostrekujeme. Používame len kravský hnoj, ale pozor, cesnak ho nemá rád čerstvý! Zemiaky sadíme na pole do brázd s hnojom, v auguste ich vykopeme, pole zoráme a na jeseň tam zasadíme cesnak, tak to robíme.
Chcel som uviesť odkaz na to, kde ho pestujeme a kde ho mám veľmi rád. Pôvodne mi napadol názov Sliezska palička, ale ktorý Pražan – prepáčte, že to tak hovorím – vie presne, kde je Sliezsko? Zato Beskydy poznajú ľudia po celej krajine a znie to lepšie. Keď som názov vymyslel, v Brne už skúmali cesnak. Bolo potrebné mať pripravený názov pre prípad, že by zistili, že ide o novú odrodu. My sme sa o nej dozvedeli až minulý rok a vlastne náhodou. Keby som im ten cesnak zo zvedavosti neposlal, tak by sme sa to nedozvedeli.
Už desať rokov ho nikto nemôže predať, pretože je to moje know-how. Takže značku Beskydský paličák vlastním už desať rokov. Po ôsmich rokoch musím cesnak poslať späť do Brna, kde ho opäť otestujú, a potom sa moje vlastníctvo odrody predĺži o ďalších desať rokov. A potom ho môže pestovať prakticky ktokoľvek.
Vysadili ho na jeseň, takže som ho musel poslať do konca augusta. Celý rok ho pestovali a, zjednodušene povedané, zisťovali jeho odlišnosti od ostatných existujúcich odrôd (u nás je registrovaných tridsaťdeväť odrôd cesnaku, z toho sedem amatérskych, pozn. autora).
Pomáhajú mi rodičia a brat, takže väčšinou sme štyria. Keď som sám zasadil päťdesiat kíl cesnaku, trvalo mi to osem hodín. Bez prestávky sa dá sadiť asi päť hodín. Ale ak je o štvrtej hodine tma, musíte si na to posvietiť halogénovým svetlom.
Začali sme s klasickým stávkovým kolíkom. Potom sme začali používať špeciálnu pomôcku (na obrázku na s…., pozn. autora), ktorú vyrobil môj otec. To nám urýchlilo prácu asi šesťkrát. Budúci rok chceme používať vlastný sadzač, ktorý som zatiaľ rozbil. Mechanické sadzače cesnaku sa dajú kúpiť, ale nepáči sa mi, že strúčik, ktorý sa má zasadiť koreňom nadol, sa zasunie vodorovne do pôdy. V takom prípade, alebo dokonca koreňom nahor, musí rastlina prejsť dlhšiu cestu a potom má oveľa menšiu paličku. Do všetkých jamiek ich dávame pekne nastojato. Pri bežných sadbovačoch mi nevyhovuje ani rozstup medzi riadkami, ktorý je asi štyridsaťpäť centimetrov. Naše riadky sú od seba vzdialené pätnásť centimetrov a klinčeky dávame do vzdialenosti dvanásť a pol centimetra.
Každý rok niečo! Pestujeme ho z klinčekov, nie z balíčkov, ktorým hovoríme policajti. Keď vyrastú na cesnaku, ručne ich odlamujeme, aby bola palička v zemi väčšia a silnejšia. Minulý rok sme ho zbierali prvého septembra, asi päť týždňov predtým, ako som sa ho pokúsil vytiahnuť zo zeme, a paličky boli ešte maličké. Zväčšili sa až v poslednom mesiaci, čo sme dovtedy nevedeli.
Ak necháte kalichy na časti rastliny, rastlina je pokrútená. Keď sa postavia, cesnak by sa mal vykopať. Ďalším spôsobom, ako to zistiť, je počet tzv. sukníc. Keď cesnak vykopete, strúčiky by mali mať na sebe štyri až päť týchto povlakov, čo zodpovedá počtu strúčikov na rastline. Ani ja som to do minulého roka nevedel.
Som tak trochu chrobákový brašnár. Vyrábam úle z drevených dosiek a už asi desať rokov vyrábam klietky na odchyt škodcov, tzv. úle, a betónové nory. Formy na ne vymýšľam už dva roky.
Niekto ich chce na potkany, niekto na kuny, najväčšie sú na odchyt líšok. A do betónovej nory sa môžu dostať aj diviaky… Odoberajú mi ich hlavne poľovníci na legálny odchyt škodcov, ich združenia na ne dostávajú štátne dotácie.
Som tiež poľovník a podnetom bol stav drobnej zveri – nedostatok bažantov, tetrovov, zajacov… Na druhej strane je v revíroch strašne veľa škodcov, taký psík mývalovitý, ktorý bol u nás introdukovaný, je úplný predátor, horší ako jazvec. A je nudný. Keď si sadneš na okáň a hodíš mu klobúk dole, tak sa zľakne, že zamrzne a neutečie. Môžete si normálne sadnúť a chytiť ho za chvost.
Tak a je to!
Vidíte, že tu nie sme profesionálni pestovatelia, ale len amatéri. Ale všetci máme jednu hlavu a dve ruky, takže každý sa môže stať odborníkom… Je to o tom chcieť, nebáť sa a hlavne pracovať. No, priznávam, že som ťažký workoholik.
„To by bola škoda, teraz je to jyny zeich!“ To je náš spôsob, ako to povedať: Keď je to už dobre rozbehnuté, treba ísť do toho a dokončiť to.
Kto je Václav Martynek (39)
Amatérsky pestovateľ cesnaku v regióne Jablunkov. Tento rok bol jeho Beskydský paličák uznaný odborníkmi ako nová odroda.
Jeho rodina ho pestuje už viac ako sto rokov. On sám ho začal vo veľkom pestovať pred šiestimi rokmi.
Predseda poľovníckeho združenia. Už desať rokov vyrába odchytové klietky a betónové nory pre zver. Včelárstvo.
Povolaním inštalatér.
Pochádza z Bocanoviec, má troch synov.
Zdroj: SITA Všetky práva vyhradené: Zdroj: časopis Receptář