Pivoňková lúka sa nachádza v Botanickej záhrade hlavného mesta. Svojimi kvetmi každoročne priláka tisíce návštevníkov. Okrem pivoniek, ktoré sú hlavnou zbierkou expozície, ponúka aj zaujímavú zbierku magnólií a množstvo cibuľovín. Pivoňková lúka predstavuje rozsiahlu zbierku pivoniek v celej svojej kráse, ktorej ucelenejšia kolekcia vznikla v 90. rokoch 20. storočia. Expozíciu, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 2011, výtvarne dopĺňa drevenými tematickými prvkami Adriana Skálová. Celú kolekciu s názvom Štyri ročné obdobia tvoria brány symbolizujúce pravidelné striedanie ročných období a dopĺňajú ju štyri lavičky, trón a lavičky slúžiace návštevníkom na oddych.
Pestrý a voňavý sprievod
Výstava predstavuje jedinečnú zbierku viac ako päťsto rôznych druhov a kultivarov tejto rastliny, čo z nej robí jednu z najlepších zbierok v Európe. Ide o ucelenú zbierku, v ktorej nájdete ukážky všetkých skupín pivoniek a získate prehľad o ich početných kultivaroch. Jadrom zbierky je veľká skupina kultivarov pivonky čínskej (Paeonia lactiflora), ako aj odrody bylinných pivoniek, ktoré vznikli medzidruhovým krížením. Zaujímavosťou zbierky sú medziskupinové (Itoh) hybridy. Medzi drevitými pivonkami je rozsiahla skupina kultivárov pivonky krovitej (P. suffruticosa), kultivary pivonky Lemoineovej (P. x lemoinei) atď. V zbierke sa nachádzajú aj niektoré botanické pivonky, t. j. pôvodné druhy, ktoré sú tiež klasifikované ako ohrozené. Ich pestovaním, najmä ak je známy ich pôvod, botanická záhrada prispieva k ich ochrane.
Pivonky z celého sveta
Pivonky sú trváce byliny alebo opadavé kríky či polokríky a tvoria jeden rod z čeľade pivonkovité (Paeoniaceae). Ich výskyt je pomerne široký. Vyskytujú sa na všetkých kontinentoch severnej pologule. Väčšina z nich rastie v Stredomorí, na Kaukaze a v Číne, iba dva druhy pochádzajú zo Severnej Ameriky. Väčšina druhov vyžaduje dostatok svetla a vyhovujú im miesta so slnkom alebo v miernom tieni. Naopak, menšia skupina východoázijských lesných druhov pivoniek prosperuje v tieni alebo v polotieni. Doteraz bolo opísaných približne 60 druhov, ale najnovšia štúdia uvádza existenciu len 36 druhov pivoniek. V záhradníckej praxi sa pivonky delia na bylinné a drevité druhy.
Starobylé liečivé rastliny
Latinský názov pivonky (Paeonia) pochádza z gréckej mytológie – Paeon bol lekárom bohov, čo veľa napovedá. S ľuďmi sa spájajú už niekoľko tisícročí. Sú starobylou kultúrnou rastlinou, ktorá sa pestuje pre svoje rozmanité využitie aj pre svoju nespornú estetickú hodnotu. Je doložené, že pivonka bola v Číne známou a hojne používanou liečivou rastlinou už dve storočia pred naším letopočtom a na liečenie sa používala aj v starovekom Grécku a Ríme. V čínskej medicíne sa okrem sušenej kôry drevnatých koreňov pivoniek ako liečivá droga používajú aj korene bylinných pivoniek. Prípravky z pivoniek pomáhajú pri krvácaní, menštruačných problémoch alebo črevných infekciách, ako aj napríklad pri nadmernom potení alebo zápale žlčníka a prostaty. Majú antiseptické, antipyretické, antikoagulačné, sedatívne, analgetické, spazmolytické a dokonca hypotonické účinky. Na Ďalekom východe sa pivonka okrúhlolistá dodnes používa na liečbu mnohých ochorení.
Pivonky sa však používali aj na iné účely. Angličania používali semená ako korenie a z kvetov sa vyrábal obľúbený parfum. Sušené červené kvety sa používali na farbenie sirupov. Na Kaukaze sa kaukazská pivonka používala na farbenie vlny alebo hodvábu. V stredoveku boli semená súčasťou amuletov. V niektorých oblastiach sa korene miestnych pivoniek dokonca používali na prípravu kaše.
Pestovanie a rozmnožovanie
Pivonky bežne pestované u nás nie sú veľmi náročné rastliny. Sú mrazuvzdorné, ale je dôležité nájsť pre ne miesto chránené pred vetrom. Presádzanie alebo vysádzanie nových rastlín by sa malo uskutočniť najlepšie koncom augusta alebo začiatkom septembra, aby mali dostatok času na dobré zakorenenie pred zimou. Dôležitým pravidlom pri výsadbe pivoniek je dodržanie správnej hĺbky výsadby. Bylinné sa vysádzajú plytko, tzv. trojprsté. Ak ich zasadíte príliš hlboko, neodvďačia sa vám krásnymi kvetmi. Na druhej strane, hlboká výsadba je vhodná pre drevnaté pivonky, pretože rastlinám uľahčuje vytvorenie koreňového systému.
Najjednoduchšou metódou rozmnožovania bylinných pivoniek je opätovné delenie väčších trsov koncom augusta alebo začiatkom septembra. Nové rastliny sa dajú získať aj zo semien, tie však treba cez zimu stratifikovať, t. j. podrobiť chladnej fáze, aby semená predčasne nevyklíčili. Táto metóda je vhodná najmä na rozmnožovanie botanických pivoniek, ale nezaručuje jednotné potomstvo. Rozmnožovanie drevitých pivoniek však nie je jednoduché, preto je ich cena na trhu vysoká. Ak máte veľký ker pivónie, môžete sa ho pokúsiť rozdeliť alebo odkopať bočný výhonok, čomu môže pomôcť aj prerezávanie – ukotvenie bočného výhonku k zemi, aby zapustil vlastné korene. Prerezávanie je náročné a vyžaduje si značné skúsenosti a dobré technické zázemie. Najbežnejšou metódou je štepenie, ktoré však trvá tri až štyri roky, kým rastlina vyrastie.
S čím ich kombinovať?
Pivonky sú krásnym doplnkom do vidieckych záhrad, kde sa dajú použiť ako solitéry alebo v malých skupinách. Nie je však ľahké kombinovať ich s inými rastlinami. Vhodné sú najmä cibuľovité rastliny, ako aj denivky, prvosienky, kaktusy, plamienky, plamienky, srdcovky, šamrole a chrpy. Kombinácia pivoniek s vyššími drevinami, najmä ihličnanmi, poskytuje vhodné pozadie, na ktorom vyniknú svetlejšie kvitnúce rastliny. Menšie pivonky sú vďačné skalničky. Veľkoplošné výsadby sú obľúbené najmä v Číne. Nájdete ich v záhradách, parkoch alebo sú krásnou súčasťou bežnej mestskej zelene.
Autor článku je kurátorom hľuznatých a hájových rastlín v Botanickej záhrade Praha. Viac na
Zdroj: Webnoviny.sk – Vydavateľstvo SAV, s. r. o: Časopis Receptář