Odkiaľ sa vzali?
Začiatkom devätnásteho storočia došlo k veľkému šľachteniu ruží a vytvoreniu celých nových skupín. Čoskoro sa pozornosť záhradkárov obrátila aj na možnosť využitia ruží ako popínavých rastlín. Čerpali najmä z dvoch divokých druhov, ktoré boli do Európy novo dovezené z východnej Ázie.
Ruža mnohokvetá (Rosa multiflora) dosahuje výšku štyri a viac metrov. Má veľa bielych jednoduchých kvetov, síce len 3 cm veľkých, ale naozaj bohaté súkvetia. Ďalšou ozdobou sú drobné okrúhle tmavočervené šípky, ktoré často vydržia až do zimy. Môžu preto slúžiť aj ako vianočná dekorácia. Rosa wichuraiana sa od predchádzajúcej ruže príliš nelíši, ale dorastá len do dvoch metrov.
Keďže obe tieto ruže kvitnú len začiatkom leta, ďalším cieľom šľachtenia popínavých ruží bolo predĺžiť ich kvitnutie, čo sa aj podarilo. Treba si však uvedomiť, že ruže musia najprv vytvoriť nové výhonky, aby mohli zopakovať svoje kvetenstvo. Až na nich sa vytvárajú nové kvety. Preto vidíme plochy plne pokryté kvetmi len pri prvom kvitnutí začiatkom leta. Ak ruža remontantne – opakovane – kvitne, sú kvetenstvá zasadené do zelene listov.
Ako sa zakoreňujú?
Klíčiace ruže nemajú žiadne úponky, žiadne spínacie korene a samovoľne nezvädnú. V prírode dosahujú značnú výšku a doslova najlepšie miesto pod slnkom len tým, že sa opierajú o susedné vysoké kríky a stromy. Na tento účel im veľmi dobre slúžia tŕne. Len si skúste vytiahnuť dlhý výhonok ruže z húštiny. Nepodarí sa vám to.
Kde a ako ich vysádzať?
Popínavé ruže vysádzajte aspoň meter od seba, na slnečnom mieste, ale nie priamo na slnku pred bielou stenou. Tu okrem samotných rastlín utrpia na kráse aj kvety.
Pravidlá sú rovnaké ako pri iných ružiach – ideálna je jesenná výsadba o 5 cm hlbšie, ako ruže rástli v škôlke. Pred výsadbou a počas nej by mala byť jamka dôkladne zalievaná.
Prípravou pôdy sa zvyčajne netreba príliš zaoberať. Pre popínavé ruže je vhodná hlinitá alebo hlinitopiesčitá pôda spracovaná do hĺbky dvoch rýľov, t. j. 30 až 40 cm. Jamka by mala byť široká asi pol metra. Ruže uprednostňujú skôr mierne kyslú ako zásaditú pôdnu reakciu. Preto ich pri výsadbe ani neskôr nevyvápňujte.
Popínavé ruže majú pomerne hlboko vyvinutý koreňový systém. V dôsledku toho v porovnaní s inými kríkmi pomerne dobre znášajú sucho. Zvyčajne priamo nevysychajú, ale nedorastú do požadovanej výšky a tiež menej kvitnú. Mladé rastliny však zalievajte výdatne a pravidelne.
Pred nástupom silnejších mrazov pridajte vedro kompostu. Potom skoro na jar urobte radikálny rez na 15 cm, pričom ponechajte len najsilnejšie výhonky.
Ako pripraviť oporu?
Pred výsadbou pripravte konštrukciu pre ruže. Udržujte ju vzdušnú, jednotlivé priečky by mali byť od seba vzdialené asi pol metra. Hustá konštrukcia zbytočne tieni a môže sa zlomiť. Ako materiál možno použiť prírodné, vhodne impregnované drevo alebo kov. V tomto prípade sú vhodné farby, ktoré nezakrývajú krásu ruží a zároveň nepriťahujú teplo – napríklad béžová alebo svetlosivá.
Z ruží môžete vytvoriť aj kvitnúcu stenu alebo bránu. Pekné sú aj dlhšie tunely alebo popínavé trsy. Nezabudnite však, že ak budete prechádzať popod ruže, konštrukcia musí byť vysoká aspoň 2,4 m. Ak vysádzate bránu alebo tunel, rovnaké odrody by mali byť umiestnené oproti sebe, inak si nepríjemne konkurujú. Na pokrytie väčších horizontálnych plôch sú vhodné odrody s dlhými, tenkými výhonkami.
Autor je botanik. Desaťročia sa venuje výskumu a pestovaniu rastlín vo Výskumnom ústave Silva Tarouca pre krajinné a okrasné záhradníctvo, ktorého súčasťou je aj mimoriadne inšpiratívna dendrologická záhrada, prístupná verejnosti. Viac na dendrologickazahrada.cz
Zdroj: Dendrologický ústav SAV, s. r. o: Časopis Receptář
