Múdra voda
Listová a plodová zelenina bude rásť a plodiť oveľa lepšie, ak jej poskytnete dostatok vlahy. Pre väčšinu druhov – najmä pre tie, ktoré tvoria pevné rastliny, a teda aj korene – je lepšie zalievať raz za niekoľko dní veľkým množstvom vody ako malou dennou sprchou, ktorá sa nedostane ani hlboko ku koreňom. Konkrétne intervaly potom závisia od počasia a kvality pôdy, ideálne od dažďovej vody, ktorá stála. Menšie rastliny, ktoré nemajú tak hlboké korene, však zalievajte častejšie – najmä ak nemajú rady striedanie sucha a mokra a reagujú naň napríklad praskaním hláv, ako napríklad kapusta. Pôda by sa mala udržiavať mierne vlhká.
Vodu ušetríte zalievaním ráno alebo večer, keď sa voda hneď neodvádza odparovaním, a mulčovaním, ktoré je naozaj účinné, aby pôda nevysychala. Ak zástena z popínavej zeleniny alebo letničiek čiastočne zatieni napríklad záhon šalátov a čakanky, budú nielen jemnejšie a chutnejšie, ale pôda si ľahšie udrží vlahu. Môžete tiež použiť alternatívne metódy zavlažovania, ktoré šetria vodu – viac informácií nájdete na strane xx.
Primerane hnojte
Hnojením môžete podporiť rast, kvitnutie a nasadzovanie plodov plodovej zeleniny. Ak použijete organické hnojivo, zvýšite aj tvorbu humusu v pôde a zlepšíte jej schopnosť zadržiavať vlhkosť a živiny. Počas vegetačnej fázy sú vhodné hnojivá bohaté na dusík, napríklad žihľavový kvas. V čase kvitnutia a plodenia dobre poslúži výživná zálievka z fermentovaného hydinového hnoja, ktorý obsahuje celé spektrum potrebných prvkov. Koncentrovaný hydinový hnoj sa dá aj kúpiť, ale s návratom chovu kurčiat na pozemky je čoraz jednoduchšie získať ho doma. Hnojiť môžete raz týždenne – hnojivo by sa malo hojne riediť -, aby pri zalievaní príliš nezapáchalo.
Cukety, uhorky a tekvice sú obzvlášť smädné a hladné, pretože vytvárajú veľa veľkých listov a plodov. Po živinách je hladná aj krížovitá zelenina, najmä kapusta. Listovej zelenine prospejú aj menšie dávky a prospeje jej aj výluh zo žihľavy, ktorý je bohatý na dusík. Hnojenie je vhodné aj pre rastliny, ktoré už dali úrodu, napríklad rebarbora. Posilní sa, uloží si zásoby do koreňov a o to intenzívnejšie bude rásť v budúcom roku. Hrach a fazuľa nepotrebujú žiadne hnojivo, pretože vďaka symbiotickým baktériám na hľuzách dokážu zachytávať a využívať dusík zo vzduchu.
Pozor na to, že nadmerné hnojenie dusíkom spôsobuje, že rastliny síce rýchlo rastú, ale sú náchylnejšie na škodcov a sucho.
Hnojivo na žihľavu
Žihľavy, ktoré teraz bujne rastú, sú plné sily. Okrem dusíka, fosforu a draslíka obsahujú aj veľa vzácneho zinku a železa, stopových prvkov a látok, ktoré podporujú rast a majú pozitívny vplyv na obranyschopnosť rastlín proti chorobám. Ako z nich vyrobiť prospešné hnojivo?
Rastliny umiestnite do nekovovej nádoby – naplňte ju do polovice až troch štvrtín stlačenými žihľavami a potom doplňte dažďovou vodou. Ak rastliny posekáte alebo pokosíte, výluh bude hotový skôr. Očakávajte, že kvasenie bude sprevádzať značný zápach, ale výsledok stojí za to. Nádoba, v ktorej výluh kvasí, musí zostať otvorená – veko by zabránilo prístupu potrebného kyslíka. Aby sa v nej netopil hmyz alebo neskúsené vtáky, upevnite na ňu sieťku alebo na ňu položte mriežku.
Zápar nechajte kvasiť 2 až 4 týždne, pričom ho občas premiešajte. Keď prestane peniť a získa tmavú farbu, je pripravený na použitie – vyššia teplota zrenie urýchľuje. Rastliny sa z veľkej časti rozpustia a zvyšok, ktorý klesne na dno, môžete použiť ako mulč bohatý na živiny alebo štartovací kompost.
Výluh zrieďte v pomere jeden diel hnojiva na deväť alebo viac dielov vody. Mal by len mierne zapáchať. Hnojte raz za týždeň alebo dva. Výluh, silne zriedený dažďovou vodou v pomere 1:50 alebo viac, môžete použiť aj ako výživný listový postrek, ktorý je zároveň prevenciou proti chorobám a škodcom. Proti mšiciam a hubovým chorobám je najúčinnejší práve skvasený alebo ešte mierne kvasiaci výluh.
Pri príprave hnojiva z hydinového trusu je postup podobný.
Ochrana pôdy pred suchom
Hnojenie organickými hnojivami je ideálne kombinovať s mulčovaním, ktoré zabraňuje odparovaniu vody, udržiava pôdu kyprú a chráni pôdne mikroorganizmy. Vrstva by však nemala byť príliš hrubá, aby nezakrývala krčky rastlín. Ak mulč priťahuje slimáky, môžete podňho umiestniť pivné pasce, použiť parazitický háďatko (Nemaslug) alebo ho použiť nasucho.
Tráva aj burina bez zrelých semien sú skvelým mulčom. Rozprestierajte tenšie vrstvy, asi jeden až dva centimetre, a postupne pridávajte. Zelený mulč slúži aj ako pomaly pôsobiace hnojivo. Dážďovky vťahujú steblá do pôdy a ich tunely pomáhajú prevzdušňovať pôdu a absorbovať vlhkosť. Vhodná je aj slama a lístie, ktoré môžete rozprestrieť v hrubšej vrstve. Pri ich rozklade sa z pôdy dočasne odoberie časť dusíka, ale to sa dá ľahko kompenzovať hnojením. (Dôvodom je vysoký obsah uhlíka a nízky obsah dusíka v týchto materiáloch a mikroorganizmy pri ich rozklade potrebujú obidve živiny – preto si berú dusík odinakiaľ). Suché materiály môžete tiež miešať s čerstvými a na dusík bohatými materiálmi, rovnako ako pri kompostovaní.
Pri jahodníkoch podstielka zabezpečuje aj to, aby sa dozrievajúce plody nezašpinili a nezhnili pri zemi.
Včasné zalievanie a ošetrovanie
Burinu podkopávajte plytkým okopávaním alebo vytrhávaním hákom skôr, ako sa rozrastie a začne rastliny ochudobňovať o vodu, svetlo a živiny. Nevypláca sa nechať ju dozrieť a znovu vysemeniť.
Pri tyčkových, na zadnej strane pestovaných odrodách paradajok (ktorých je väčšina) je zvykom odlamovať bočné výhonky, tzv. bakty. Najlepšie, keď sú ešte malé. Ak necháte bočné výhonky rásť, rastlina sa rozvetví. Tým sa však príliš zahustí a jednoduchá opora už nestačí. Tieto bočné výhonky nie sú zbytočnou chybou rastliny – prinášajú aj plody a nezastrihnutá rastlina môže dokonca priniesť väčšiu úrodu ako zastrihnutá. Len ju dáva neskôr. Otázkou je, či plody dozrejú včas a môžu byť aj menšie.
Ďalšou nevýhodou je hustejšia spleť listov, náchylnejšia na hubové choroby – záleží teda aj na počasí a odolnosti odrody. Výhodou je menšia prácnosť, listy musíte vyštipovať aspoň dvakrát týždenne a paradajky sú veľmi rýchle. Ak necháte rastliny rozvetvovať, musíte zvoliť iný typ opory. Používajú sa napríklad drôtené klietky, najlepšie rozširujúce sa smerom nahor. Bočné výhonky sa jednoducho zastrčia. Kompromis medzi dôsledným zaštipovaním a divokým rastom môžete dosiahnuť aj tak, že rastlinám ponecháte niekoľko výhonkov a podľa toho upravíte oporu. Tá môže mať napríklad podobu dlhého A-stanu, mriežky alebo prstencového ihlančeka.
Listy uhoriek a cukiet môže v horúcom a suchom počasí napadnúť uhorková pleseň. Rastliny slabo rastú a na listoch sa objavuje sivastý povlak. Preventívnym opatrením je pravidelné zalievanie a udržiavanie stále mierne vlhkej pôdy, čo pomôže udržať mulčovanie. V prípade prepuknutia choroby by sa mali infikované listy včas odstrániť. Ako preventívne opatrenie alebo pri prvých príznakoch ochorenia môžete rastliny ošetriť aj žihľavovým zákvasom (pozri vyššie) alebo prípravkami na báze rastlinných olejov a mliečnych bielkovín, ktoré tiež zvyšujú odolnosť voči hubám. Výhodou týchto postrekov je, že sú úplne bezpečné pre zdravie a životné prostredie a vy môžete bez obáv pokračovať v zbere plodov.
Ak na spodnej strane listov krížovitej zeleniny vidíte oranžové vajíčka, ide pravdepodobne o bielok kapustový. Jednoduchý a neškodný trik, ako odradiť samičky od kladenia vajíčok, spočíva v tom, že na listy rastlín položíte prázdne biele škrupinky. Samička bielokôrovky potom predpokladá, že sadba je už obsadená inou.
Zdroj: Časopis Receptor, ,
