Čoraz častejšie ich môžete vidieť v parkoch a dokonca aj popri cestách. Sú to ruže, ale trochu iné. Na prvý pohľad sa od ostatných líšia zvlneným povrchom listov. Je akoby zvrásnený, čo vyjadruje málo používané české slovo svraskalý (lat. rugosus). Znamená to isté ako zvráskavený, zvráskavený, poškriabaný, nerovný alebo zvráskavený. Práve povrch listu je dôležitým rozlišovacím znakom ruže a zachováva sa minimálne v prvej generácii všetkých hybridov pochádzajúcich z tohto druhu.
Opakovane kvitne až do jesene
Na rozdiel od prevažnej väčšiny ostatných divorastúcich ruží môže Rosa rugosa kvitnúť opakovane až do jesene, hoci nie tak bohato ako v júni a júli. Úhľadné, štíhle púčiky sa rýchlo otvárajú. Kvety sú na divokú, nepukanú ružu naozaj veľké, úplne otvorené majú priemer osem až desať centimetrov. Farba je sýto fialovočervená, vôňa silná. Ak kvety nie sú úplne naplnené, prašníky lákajú hmyz vrátane včiel. Tie poskytujú najmä peľ, nektár je však vzácny. Aj v prírode sú ruže niekedy biele alebo viac či menej plnokveté. Mäsité guľovité až mierne sploštené šípky ruží sú veľké až dva a pol centimetra. Postupne sa sfarbujú do sýtočervenej farby. Často sa na kríku objavujú kvety aj šípky súčasne.
Šípková ruža tvorí hustý, kompaktný ker vysoký asi jeden meter. Rastie skôr do šírky ako do výšky a má tendenciu šíriť sa do okolia podzemnými odnožami. Stonky sú husto tŕnité, ihlicovité tŕne majú rôznu veľkosť. Listy tejto ruže sú veľké, tuhé, tmavozelené so spomínaným zvrásneným povrchom a vystupujúcimi žilkami.
Odkiaľ pochádza?
Ruža chrastavcová má rozsiahly pôvodný areál, ktorý sa tiahne v úzkom páse pozdĺž pobrežia východnej Ázie od severovýchodnej Číny a Kórey cez japonské ostrovy Honšú a Hokkaidó až po Kurily, Sachalin a Kamčatku. Ide o pobrežie Žltého, Japonského, Ochotského a Beringovho mora. Musia odolávať silným mrazom, vysokej vlhkosti a vetrom. Rastie tu aj v príboji a znáša určitú slanosť pôdy. Okolo morského pobrežia sa zimolez ružový vysádza na spevnenie svahov s pohyblivým pieskom – napríklad v Nemecku, Dánsku, Poľsku, Škótsku a na severovýchode USA. Na niektorých miestach unikol do miestnych prírodných spoločenstiev a stal sa nežiaducou drevinou, dokonca aj na niekoľkých miestach v Austrálii. U nás sa od polovice 20. storočia vyskytuje v prírode ojedinele a invazívne sa nerozšíril.
Ruža bola vedecky popísaná v roku 1784 a do Európy bola introdukovaná okolo roku 1854. Na našom území sa začala objavovať v zámockých parkoch na prelome 19. a 20. storočia. V porovnaní s inými okrasnými drevinami je teda pomerne mladá.
Nenáročný, vďačný a nebezpečný
Ruža Scabious a jej hybridy sú veľmi nenáročné ruže. Najlepšie im vyhovujú hlinité pôdy, ale darí sa im aj v ľahkých piesočnatých pôdach. Pôdna reakcia by mala byť neutrálna až mierne kyslá a stanovište by malo byť slnečné alebo mierne zatienené. Jej odolnosť voči zasoleniu pôdy je cennou vlastnosťou, ktorá súvisí s jej prirodzeným výskytom na morskom pobreží. Ani tieto ruže nemajú osobitné nároky na pôdnu vlhkosť, v horších podmienkach sú kríky horšie. Neznášajú len hlboký tieň, ťažké ílovité pôdy a zásaditú pôdnu reakciu, na ktorej trpia chlorózou.
Vďaka svojej výnimočnej odolnosti sú tieto ruže vhodné do podmienok, v ktorých sa mnohým rastlinám nedarí. Budú tvoriť obruby okolo ciest vrátane diaľnic, vypĺňať kruhové objazdy a sú vhodné na ozelenenie poľnohospodárskych budov alebo dokonca výbehov zoologických záhrad. Môžu spevňovať svahy. Možno ich použiť aj na väčšie plochy v prírodných parkoch a tam, kde zeleň sídiel prechádza do voľnej krajiny. Lemovanie hybridov zimolezu ružového môže vhodne orámovať okolie pasienkov alebo extenzívnych sadov. Je prakticky nepreniknuteľný. Vďaka vysokej mrazuvzdornosti sa týmto ružiam darí aj v podhorských podmienkach, kde sú bežné záhonové odrody ruží mrazuvzdorné. Mimochodom, darí sa im aj ďaleko na severe.
Pozor však na to, že táto ruža a jej hybridy vytvárajú početné koreňové odnože, ktoré sa snažia šíriť všetkými smermi. Preto ich nevysádzajte do malých záhrad, skaliek, trvalkových záhonov, prísne tvarovaných živých plotov alebo na cintoríny. Pás z kovu, plastu alebo PVC vložený 40 cm hlboko bude pôsobiť ako bariéra proti šíreniu. Zastaviť ich môže aj pravidelne kosený trávnik. Pás šípok na hranici so susedom, ktorému neobmedzíte šírenie, môže byť predmetom zbytočných sporov.
Výsadba a pestovanie
Či už máte sadenice s otvorenými koreňmi (bez koreňového balu), v baloch alebo kontajneroch, jeseň je najvhodnejším obdobím na ich výsadbu. Jarnú výsadbu je potrebné starostlivo zalievať. Ruže vysádzajte asi o 5 cm hlbšie, ako boli v škôlke. Solitérne vysadené ruže vyžadujú aspoň dva metre štvorcové priestoru. Ak sadíte do radov alebo skupín, minimálna vzdialenosť medzi rastlinami je približne jeden meter.
Keď na jeseň stratia šípky farbu, skráťte ich pod rozvetvením. Akákoľvek zimná ochrana je zbytočná, pretože tieto ruže sú skutočne veľmi odolné. V marci by sa mal krík mierne skrátiť a výška jednotlivých výhonkov by sa mala vyrovnať. Odstráňte všetky suché výhonky. Potom skráťte aj štvrtinu zdravých výhonkov v kríkoch pri zemi – najlepšie tie najstaršie, ktoré klesajú k zemi a krížia sa. Tým sa ruža omladí. Na strihanie sú užitočné pákové nožnice a hrable. Ak jednoročné výhonky v lete výrazne prerastú ostatné, zaštipnite ich.
Staršie kríky je potrebné podporiť hnojivom – vyberte si plnohodnotné minerálne hnojivo; vápnenie zvyčajne nie je žiaduce. Ak sú listy výrazne svetlé, použite na postrek listov tekuté hnojivo obsahujúce stopové prvky. Choroby a škodcovia sa u týchto ruží takmer nevyskytujú, preto nepotrebujú žiadnu chemickú ochranu.
Jednoduché rozmnožovanie
Hoci sa dajú pestovať zo semien, rýchlejší je spôsob rozmnožovania odrezkami a koreňovými výhonkami. Vzhľadom na silnú ostnatosť týchto ruží je štepenie náročné a záhradníci sa mu snažia vyhnúť. Nové rastliny sa najľahšie získavajú delením pri redukcii rozrastania alebo presádzaním kríkov. Ak chcete získať väčší počet sadeníc, veľmi účinné je rezanie z nových výhonkov v júni alebo júli.
Výhonky rozrežte na časti dlhé približne štyri až osem centimetrov, pričom odstráňte listy v spodnej časti a čepele zvyšných listov skráťte približne do polovice. Zapichnite ich do zmesi rašeliny s trochou piesku alebo perlitu, zabezpečte im stálu vlhkosť v plastovom kryte alebo v skleníku a tieň. Do jesene sa zakorenia. Na jar ich presaďte hlbšie do vlhkej pôdy a vypestujte sadenice.
Tip
Intenzívne sfarbené okvetné lístky sa môžu použiť na farbenie nápojov, želé atď. Nálev z nich pripravený má osviežujúcu chuť a antiseptické účinky. Dužinaté šípky sa nedajú jednoducho usušiť, ale po vydlabaní semien – nažiek – sa z nich dajú pripraviť napríklad pyré s vysokým obsahom vitamínu C.
Autor je botanik. Desaťročia sa venuje výskumu, šľachteniu a pestovaniu rastlín vo Výskumnom ústave Silva Tarouca pre krajinné a okrasné záhradníctvo, ktorého súčasťou je dendrologická záhrada prístupná verejnosti. Viac na
Prameň: Dana Trouczková, PhD: Časopis Receptář
