Zásah človeka všade v prírode vedie k väčším škodám, videli sme to pri poslednom snehu. Tento názor vyjadril klimatológ prof. Georgi Rachev v rozhovore pre „“. Podľa jeho slov je zelená dohoda chimérou, ktorá uvrhla Európu do recesie. Tu je to, čo ešte povedal:

– Aký december by sme mali očakávať po ľadovom fronte na konci novembra?

– Vyslali sme teplejsi mesiac november – 1,5 az 2,5 stupna nad normou. Najmä v prvom polčase prekročenie oproti norme dosahovalo aj 5 stupňov. Na konci mesiaca sa teploty na mesiac dostali do normy, môžu byť až o 2,5 stupňa vyššie ako zvyčajne. Ide o novú normu – 1990-2020.

Začiatok decembra privítame celkom teplým počasím, ide o obdobie od piatku do nedele. V sobotu 2. decembra dosiahnu vo východnom Bulharsku maximálne teploty 20 stupňov, aj 21-22, najmä pri mori. Oblasti tam budú v popredí veľmi silného presunu z juho-juhozápadu. Veľmi vysoké budú teploty aj v strednom Bulharsku – 16-17 stupňov.

Aj v studenej Sofii budú teploty dosahovať 12-14 stupňov. Toto sú vysoké stupne na december, ak vezmeme do úvahy, že priemerná teplota v mesiaci je medzi 1 a 5 stupňami.

Po nedeli nás čaká bežné ochladenie s inváziou studeného vzduchu v zadnej časti stredomorskej cyklóny, ktorá by mala počas víkendu prejsť cez Bulharsko.

Z dlhodobého hľadiska sa črtá pomalý postupný pokles teplôt a viac zrážok. Počasie nadobudne svoj bežný a typický decembrový vzhľad – pochmúrne, často zamračené, s dažďom a snehom.

Je veľmi veľká šanca, že december bude pokračovať v tradícii novembra a bude upršaný.

Nateraz oba hlavné klimatické modely – európsky aj americký, ktoré dávajú realistické predpovede na šesť mesiacov dopredu, uvádzajú, že december bude teplejší ako normálne asi o 1,5-2 stupne a so zrážkami okolo a mierne nad normálom. To isté platí pre január – očakáva sa, že zrážky budú normálne, teplejšie ako súčasná norma, ktorá je teplejšia ako do roku 1990.

Predpoveď na február zatiaľ hovorí, že bude teplejšie ako normálne asi o stupeň a s normálnymi zrážkami.

T.j. zhrnutie na nadchádzajúcu zimu – predpoveď pre Balkán a pre Bulharsko je teplejšia zima, o 1-1,5 stupňa teplejšia ako normálne a so zrážkami v normálnom rozmedzí a asi o 10 percent vyššími.

– Aký bude čas študentských prázdnin?

– Mladí ľudia vsádzajú na párty, ako obvykle. Lyže môžete mať len vo vysokej hore. Nahromadila sa tam pekná snehová pokrývka – od 20 do 50 cm, ale ešte nie je spracovaná a nie je dostatočne hrubá. Ale na svahoch vo vyššej časti hôr bude príležitosť na lyžovačku, pokiaľ 2. a 3. decembra, keď bude veľmi teplo a v Pamporove a Borovci bude pršať, padlých neroztopí. sneh. No v polovici decembra bude na svahoch šanca na normálnu snehovú pokrývku a teploty budú dostatočne klesať, tesne pod nulu.

– Máte tento rok šancu na zasnežené Vianoce?

– Odteraz sa to nedá povedať definitívne. Reálnu synoptickú predpoveď možno poskytnúť dva týždne, najlepšie týždeň vopred. Zatiaľ sme mnohé Vianoce a Nový rok privítali v dolnej časti krajiny bez snehu, s pomerne teplým počasím.

Zaujímavé je, že za posledných 5-6 rokov pozorujeme posun zimy, lyžiarskej sezóny na marec a dokonca aj apríl. Tento rok nás však podľa predpovedí oboch veľkých modelov čaká normálnejšie počasie – také teplo, aké je bežné na apríl a máj.

– Mohol by byť rok 2023 najteplejším rokom v histórii?

– Je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že tento rok bude najteplejší z hľadiska priemerných ročných teplôt na Zemi. Dôvodom je pomerne závažná pozitívna fáza vody v centrálnej časti rovníkovej zóny Tichého oceánu, tzv. Fenomén El Niño.

Očakáva sa, že dosiahne maximum okolo januára 2024, potom vstúpi do ta. takzvaná neutrálna fáza. T.j. aby teplota niekoľkých desiatok miliónov metrov štvorcových v rovníkovej časti Tichého oceánu zostala v medziach normy.

Ak sa tak stane, je veľmi pravdepodobné, že konečné výsledky pre teplotu zeme na konci januára ukážu, že rok 2023 bude najteplejší. Ďalším veľkým odhadom je, že rok 2024 by mohol byť ešte teplejší ako teraz – všetko nasvedčuje.

– Ak sa naplnia predpovede dažďa a snehu, bude táto zimná turistická sezóna úspešná?

– Lyžiarska sezóna závisí tak od prírodných podmienok, ako aj od politickej situácie v regióne a v Európe. Zahraniční turisti sú u nás najmä z Balkánu, ako aj z momentálne bojujúcich krajín – Ruska, Ukrajiny v oveľa menšej miere. Izrael je momentálne vo vojnovom stave a nie je jasné, kedy bude možné občanom krajiny, ktorí sú u nás dosť aktívnymi turistami, voľne cestovať.

Na hostí z Balkánu si musíme dať veľmi vážny pozor. Turecko je úžasný, ale málo rozvinutý trh ako potenciál pre našu zimnú lyžiarsku turistiku. Problém s našim západným susedom Srbskom, ktorý sa môže tiež ukázať ako potenciál na naplnenie našich lyžiarskych stredísk, je chúlostivý.

Vážnejšia pozornosť by sa však mala venovať aj nášmu vnútornému trhu. So svojou blízkosťou k Sofii nemajú Borovec a Vitoša v Európe obdobu.

– Ktoré budú najobľúbenejšie zimné turistické destinácie Bulharov?

– Tradične budeme cestovať do teplých destinácií – Seychely, Maurícius, juhovýchodná Ázia, Bali. Žiadané sú aj Mexiko, Kuba, Stredná Amerika – aj v sektore luxusnej dovolenky.

Moji kolegovia z cestovného ruchu a ja naďalej nesúhlasíme so šialenými varovaniami nášho ministerstva zahraničných vecí. Množstvo krajín prezentuje ako nebezpečné, čo odpudzuje bulharských turistov. Nerozumiem, prečo by Egypt a Jordánsko mali byť bezdôvodne na 4. stupni rizika, keď britské ministerstvo zahraničných vecí zaradilo tieto krajiny do zelenej zóny.

To viedlo k prudkému stiahnutiu ľudí cestujúcich do Jordánska a Egypta. Toto nie je konštruktívna pozícia. A nezabúdajme, že tieto destinácie poskytujú možnosť užiť si veľmi dobrú a kvalitnú dovolenku v rozmedzí 1 500 – 2 000 BGN. Ale ich dopyt bude minimálny, kým sa nevyrieši konflikt na Blízkom východe.

– Každý rok je teplejšie ako predtým! Aký nebezpečný je tento trend, ktorý spôsobuje čoraz vážnejšie prírodné katastrofy?

– Áno, teplota Zeme stále stúpa, ale nie takým tempom ako pred desiatimi rokmi. Faktom však je, že od roku 1999 majú všetky roky vyššie teploty, ako je priemer na planéte. Nový normál je takmer 1 stupeň nad priemerom.

Čo sa týka prírodných katakliziem, tie sú vždy výsledkom kombinácie prírodných aj čisto antropogénnych prvkov, od vstupu človeka do nových oblastí, zväčšovania mestských území, premeny prírodnej krajiny na antropogénnu. Tam, kde si už človek vybudoval svoju infraštruktúru – domy, ulice, diaľnice, ten istý prírodný úkaz napríklad pred 50 rokmi spôsobil menšie škody.

Faktom je, že ak by BDZ a API orezali stromy popri železničných tratiach a cestách, nemuselo dochádzať k takýmto prípadom zápchy s popadanými konármi po snehu.

Takto hospodárska premisa a prenikanie človeka všade do prírody vedie k vzniku väčších materiálnych škôd pri rovnakej intenzite prírodných procesov a javov.

To platí aj pre výdatné zrážky pozdĺž Čierneho mora počas leta, ktoré spôsobili veľmi vážne škody. Jedným z dôvodov je aj rekonštrukcia.

Zatiaľ máme jasný trend – dvadsať rokov máme každým rokom teplejšie počasie. Ak bude tento trend pokračovať aj v nasledujúcich desiatich rokoch, vytvorí sa 30-ročné obdobie a budeme sa môcť baviť o klimatických zmenách.

– Mení sa notoricky známa európska Zelená dohoda na fatamorgánu?

– Neverím tomuto obchodu, od začiatku bol hrubo administratívne uložený a v rozpore s normálnou ekonomickou logikou. Bohužiaľ, Európa nie je na správnej ceste. Hlboko vo svojom chápaní ako geograf, človek blízky prírode, nie som zelený, ale dokonca tmavozelený. To mi však nebráni kritizovať unáhlené činy bez dosiahnutia alternatívy a zastupiteľnosti.

Smutné výsledky sú tam – Nemecko je v recesii, to isté platí pre Dánsko a Holandsko. Priemysel Európy, najmä bulharský, len stráca na svojej neadekvátnej politike voči zvyšku sveta.

V súčasnosti 43 % energie spotrebovanej u nás vyrábajú naše uhoľné elektrárne. Som rozhodne za zatvorenie uhoľných elektrární, ale musí existovať alternatíva na postupné vyraďovanie najšpinavších uhoľných elektrární. Situácia nie je ružová, treba rozum a investície.

– Sú čísla také alarmujúce?

– Určite áno. Najnovšie údaje ukazujú, že hladina oxidu uhličitého, aj keď pomalšie, stále rastie. V roku 2022 bude svet vyťažiť 8,2 miliardy ton uhlia, pričom 80 percent z neho sa spotrebuje v Indii a Číne. Európa a USA výrazne znížili spotrebu uhlia, ale Čína a India naďalej zažívajú obrovský hlad po energii.

K tomu musíme pripočítať 4,5 miliardy ton ropy, ktorej využitie s rastom priemyslu stále rastie. Pridajme 4,5 miliardy ton zemného plynu. Je to fosílne palivo, ale zástancovia Green Dealu robia krok späť a akceptujú jeho používanie na neurčito. Aby toho nebolo málo, rozhodnutie EÚ, že budeme musieť akceptovať jadrovú energiu ako uhlíkovo neutrálnu, je prakticky vyhlásené za zelené, čo nemôže byť.

Keď vidíme, koľko stojí spracovanie a ťažba uránu, koľko betónu a železa ide na výstavbu jadrovej elektrárne, je jasné, koľko uhlíkových emisií sa vyvrhne do atmosféry. Nehovoriac o tom, že moderná jadrová energetika naďalej hltá peniaze aj po odstavení reaktorov, o ktorých nikto nechce otvárať ani slovo. Nikto nevie, čo sa stane s jadrovými blokmi, ktoré sú mimo prevádzky.

– Aké rozhodnutia budú prijaté na svetovom klimatickom stretnutí, ktoré sa začína v Dubaji?

– Od tohto stretnutia nič neočakávam. Zohľadnia niektoré pozitívne vlastnosti, dosiahnu kompromisnú dohodu, ktorá sa v najbližších rokoch neuskutoční. V roku 2015 bola podpísaná Parížska klimatická dohoda a odvtedy sa nič nerealizovalo. Naďalej využívame 95 miliónov barelov ropy denne. Využívanie zemného plynu je na rovnakej úrovni ako uhlia. Ako potom znížime týchto 35-40 miliárd ton oxidu uhličitého?

Joe Biden nepôjde do Dubaja, ale Bulharsko sa zúčastní s celým lietadlom zástupcov vrátane podnikateľov, ktorí sa budú pravdepodobne chváliť nízkouhlíkovou produkciou.

Na takomto stretnutí sa nedá robiť život zachraňujúce rozhodnutia – deklarácie nefungujú, sú len prachom v očiach ľudí. Poľnohospodárska pôda sa nemôže využívať na fotovoltaiku – to je trestný čin a v súčasnosti sa to deje v Bulharsku, ako aj v Európe. Po prvé, európsky model vytvárania solárnych parkov je nesprávny. Kým v USA mieria na privát – tam sú domy väčšinou rodinné a teplo im dodáva plutva a panely na streche. Milióny rodín tak čerpajú menej energie z fosílnych palív.

Opakujem ako budhistický mních – my, ľudstvo, sme všetci v jednom koši. A pri takom masívnom využívaní uhlia v Číne je zelené skóre pre planétu nulové.

Ale ak odstránime Čínu, celá ekonomika planéty skolabuje. To znamená, že ak Čína nie je presvedčená o reštrukturalizácii svojho priemyslu, míňaní menej energie na výrobu viac, znižovaní fosílnych palív, nič sa nezmení a ambície o zelenú planétu zostanú fatamorgána.

Profesor Georgi Rachev je pedagógom na Katedre „klimatológie, hydrológie a geomorfológie“ Geologicko-geografickej fakulty Univerzity sv. Kliment Ochridski“. Skúma klimatické problémy a ich vplyv na ľudské zdravie a ekonomiku. Špecialista v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a kvality ovzdušia. Je autorom desiatok článkov a kníh.