(Helleborus hybr.) sú atraktívne kvitnúce vždyzelené trvalky. Patria medzi prvých poslov jari, kvitnú skoro, a preto sú obľúbenými kvetmi našich záhrad. Jedovatá je celá rastlina, obsahuje najmä srdcové glykozidy. V ľudovom liečiteľstve sa používala pri žltačke a proti črevným parazitom, čo sa vzhľadom na toxicitu dnes dôrazne neodporúča.
Zdroj: Youtube
(Convallaria majalis ‚Flore Plena‘) je ozdobou jarných výsadieb. Viete, že omamne voňajúce kvety konvaliniek údajne miloval svetoznámy návrhár Christian Dior? Celá rastlina, najmä korene a semená, je prudko jedovatá, obsahuje predovšetkým srdcové glykozidy.
(Galanthus nivalis) je naša domáca rastlina a vidieť ich kvitnúce koberce v lužných lesoch je naozajstný zážitok. Patrí medzi chránené druhy. Jedovatá je celá, obsahuje predovšetkým alkaloidy. Príkladom toho, že aj jedovaté rastliny môžu poskytovať dôležité látky využívané na liečbu závažných ochorení, je napríklad „snežienkový“ alkaloid galantamín, ktorý zmierňuje príznaky Alzheimerovej choroby.
(Daphne cneorum) je veľmi vzácna rastlina, rastie u nás iba v niekoľkých lokalitách. Patrí medzi kriticky ohrozené druhy našej flóry. Na rozdiel od mohutnejšieho príbuzného lykovca jedovatého je to menej nápadný nízky krík. Celá rastlina, najmä však plody a kôra, sú pre človeka jedovaté. Šťava z nej môže spôsobovať podráždenie kože.
O tom, že sú veľmi atraktívne záhradné rastliny, svedčí aj nádherne kvitnúca odroda „Castor Peach“ (Digitalis hybr. ‚Castor Peach‘). Záhradné kultivary i pôvodné botanické druhy celého rodu náprstník obsahujú srdcové glykozidy, tak dôležité pre liečbu ochorení srdca. Musíme však varovať pred akýmkoľvek domácim použitím. To by pre užívateľov mohlo mať fatálne následky. V našej prírode je pôvodný iba jeden druh, žlto kvitnúci náprstník veľkokvetý. Veľmi často sa ale na svetlých rúbaniskách a okrajoch lesa môžeme stretnúť s náprstníkom červeným, ktorý k nám bol zavlečený pravdepodobne na konci 18. storočia a je pomerne bežný.
(Paris quadrifolia), ľudovo nazývané vlčia jahoda alebo vlčie oko, je vďaka pravidelne usporiadaným listom i kvetu ľahko rozpoznateľný. Predtým ľudia verili v jeho magickú moc. Napriek tomu najmä jeho plody môžu deti zameniť za jedlé plody čučoriedok. Celá rastlina je jedovatá, obsahuje steroidné saponíny. Otrava sa prejavuje zvracaním, hnačkou, zúženými zreničkami a bolesťou hlavy.
Pablen kraňský (Scopolia carniolica) sa k nám dostal až v 19. storočí, kedy bol zámerne vysadený do prírody aj do parkov ako okrasná rastlina a tu miestami splaňuje. Jeho pôvodnou oblasťou rozšírenia je areál od Álp až na Kaukaz. Pablen je príbuzný durmanu, rulíka aj tabaku. Patrí do rovnakej čeľade rastlín ľuľkovitých, takže obsah účinných látok nás vskutku neprekvapí. Obsahuje predovšetkým prudko jedovaté tropanové alkaloidy.
Atraktívne kvitnúce okrasný (Datura meteľ)“Ballerina Formula Mixture“ je rovnako ako všetky ostatné durmany prudko jedovatý. Obsahujú predovšetkým tropanové alkaloidy. Pochádza pravdepodobne z Karibiku, aj keď sa historicky používa aj v tradičnej čínskej medicíne. Durmany boli spoločne s rulíkom a mandragorou súčasťou receptúr na čarodejné masti. V 19. storočí sa predávali listy durmanu obyčajného vo forme cigariet ako liek proti astme.
Názov toxikológie, vedy o jedovatých látkach, je odvodený od latinského mena nášho najjedovatejšieho ihličnanu, (Taxus baccata). Starogréckym termínom toxicón pharmacon sa označoval otrávený šíp, ktorý sa vyrábal práve z jedovatého dreva tisu červeného a ktorého hrot sa namáčal do prípravkov z ďalších jedovatých rastlín, napríklad z smeje. Tis je jedovatý úplne celý s výnimkou červeného dužinatého miešku, ktorý obklopuje prudko jedovaté semeno. Miešok je obľúbenou potravou vtákov, ktorí tak rozširujú nestrávené semená po okolí. V našej prírode rastie tis len v niekoľkých lokalitách, o to častejšie je vysádzaný vo verejných parkoch aj súkromných záhradách.
(Cyclamen persicum) je domáci vo východnom Stredomorí. Z tohto botanického druhu boli vyšľachtené stovky odrôd líšiace sa farbou, veľkosťou a usporiadaním kvetu, veľkosťou listu a kresbou na listoch. Celá rastlina je jedovatá, obsahuje okrem iného saponín cyklamín. Otravy sa prejavujú intenzívnym zvracaním a hnačkami, hrozí rýchla dehydratácia organizmu. Tento druh, rovnako ako všetky ďalšie cyklámeny, je chránený podľa medzinárodného dohovoru CITES.
(Atropa bella-donna) je považovaný za jednu z najjedovatejších rastlín našej kveteny. Obsahuje vysoko toxické tropanové alkaloidy. Napriek tomu je odnepamäti používaný v liečiteľstve. Latinské meno rastliny pripomína jednu z troch bohýň osudu Atropu, ktorá prestrihávala niť života rovnako náhle, ako to dokáže rulík. V renesancii bola jeho šťava používaná kozmeticky – dámy si jej rozkvapkávali oči na zväčšenie zreničiek, čo sa vtedy považovalo za krásne. Pripomienkou toho je latinské druhové meno, bella-donna, čo znamená krásna pani. Dnes sa atropín používa v očnom lekárstve.
Prvá pomoc pri otrave
Na záver ešte praktická rada. Pokiaľ sa domnievate, že sa niekto z vášho okolia otrávil jedovatou rastlinou, je dobré vyhľadať okamžitú lekársku pomoc alebo si domnienku overiť na nepretržitej linke Toxikologického informačného strediska. Jeho číslo si v každom prípade uložte do svojho mobilného telefónu, môže sa hodiť vám alebo niekomu z vášho okolia: 224 919 293 alebo 224 915 402.
O autorke
Autorka Jarmila Skružná je etnobotanička. Pracuje ako vedúci oddelenia etnobotaniky a prezentácie botaniky v Botanickej záhrade hlavného mesta Prahy. Je spoluautorkou novo vydanej knihy Diablova záhradka. Viac na botanicka.sk.
Pokiaľ príslušnú jedovatú rastlinu bezpečne nepoznáte, pre ľahšiu identifikáciu ju vyfotografujte alebo odoberte vzorku (najlepšie cez igelitové vrecko alebo inú ochranu). Môžete ju tiež určiť cez mobilnú aplikáciu, pokiaľ ju používate. Identifikácia rastliny je kľúčová pre účinnú prvú pomoc.
Zdroj: časopis Receptár, botanicka.cz