Dlhodobé sucho výrazne ovplyvňuje českú krajinu. Štát a samotné mestá preto podnikajú príslušné kroky na jeho zmiernenie. Tieto opatrenia sa týkajú prispôsobenia krajiny klimatickým zmenám, ale zahŕňajú aj zdanlivo drobné činnosti, ako je napríklad správne kosenie trávy.
Podľa autorov knihy Poľnohospodárske sucho v Českej republike – vývoj, dopady a adaptácia sa v Českej republike od roku 2000 vyskytuje veľké sucho zhruba každé tri roky. V súčasnosti Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) hlási na väčšine územia Českej republiky mierne až silné pôdne sucho. Táto situácia súvisí so stále sa zvyšujúcimi teplotami, ktoré sa všeobecne považujú za najviditeľnejší vplyv zmeny klímy. Podľa ČHMÚ možno navyše do roku 2030 v krajine očakávať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 0,24 °C. To so sebou prináša riziko zvýšenia deficitu pôdnej vlhkosti.
Betón a asfalt verzus zeleň
Rozšírenie betónu a asfaltu v mestách má tiež na svedomí zlé hospodárenie s dažďovou vodou. „Mestá nehospodária s dažďovou vodou rozumne. Ak už nejaká spadne, snažia sa ju čo najrýchlejšie odviesť do kanalizácie alebo odvodňovacích kanálov. Betón a asfalt však v mestách vytvárajú nepriepustné povrchy, po ktorých povrchu dažďová voda len steká a odteká do kanalizačnej siete,“ hovorí Ondřej Pěnička, riaditeľ facility managementu spoločnosti M2C. To síce pomôže mestám vyhnúť sa lokálnym záplavám, ale ide o krátkodobé a nie rozumné riešenie. Ak je sucho, nie je voda.
Sucho – výzva na zmenu riadenia:
Boj proti suchu
Podobným problémom sa zaoberá napríklad nezisková organizácia Živá voda, ktorá pomocou unikátneho modelu Živá krajina vypracúva štúdie na systematickú rekultiváciu českej krajiny, ktoré pomáhajú v boji proti suchu a s ním súvisiacim problémom, ako sú prívalové povodne, erózia pôdy a iné. Organizátori projektu plánujú napríklad zalesňovať plochy, vysádzať lúky a obnovovať pôvodné vodné toky. „Naším hlavným cieľom je rýchlo prispôsobiť krajinu klimatickým zmenám a zlepšiť zadržiavanie vody v krajine. Nie je na čo čakať. Drvivá väčšina doterajších riešení je nesystematická, náhodná a pomalá,“ hovorí Jiří Malík, spoluautor modelu živej krajiny a predseda združenia Živá voda.
Ako sa starať o trávniky počas sucha?
Suchu v mestách však možno čeliť aj menšími zmenami, napríklad správnym kosením trávnikov. Prehľadne je to zhrnuté v metodických odporúčaniach pre údržbu trávnikov počas sucha od Magistrátu hlavného mesta Prahy. Podľa neho by sa parterové, obytné a parkové trávniky nemali kosiť, ak je teplota vzduchu vyššia ako +26 °C alebo ak je dlhodobé sucho a osoba starajúca sa o trávnik nemá dostatok vody na zavlažovanie. Čím je tráva kratšia, tým menej vlhkosti dokáže udržať. „Rozhodujúca je aj správna výška kosenia. Príliš nízke kosenie môže trávu oslabiť a vytvoriť prostredie vhodné na rast burín,“ hovorí Lubomír Dvořák, výrobca diaľkovo ovládanej svahovej kosačky Spider.
Správne kosenie
To však neznamená, že by sa malo úplne upustiť od starostlivosti o trávnik. „Ak sa trávnik pravidelne a dôkladne nezalieva a nekosí, jeho vegetácia slabne, čo vedie k zníženiu jeho schopnosti konkurovať inváznym rastlinám. V dôsledku nedostatočnej starostlivosti môže trávnik otvoriť dvere invázii hlboko zakorenených burín vrátane druhov, ako sú pŕhľava obyčajná, žihľava a rôzne druhy bodliakov,“ upozorňuje Dvorak. Ak sa však v trávniku nachádzajú buriny alebo vysoko alergénne rastliny, odporúča sa tieto rastliny lokálne kosiť počas obdobia sucha. Kosiť by sa malo začať až vtedy, keď sucho vystriedajú zrážky a chladnejšie počasie. Spravidla sa tráva kosí maximálne do jednej tretiny jej dĺžky. Ak je potrebné pokosiť viac, kosenie by sa malo rozdeliť na niekoľko fáz, pričom medzi jednotlivými fázami by mal byť odstup aspoň 4 až 5 dní. Aj vtedy sa však tráva kosí maximálne na jednu tretinu jej dĺžky.
Zákon a kosenie
Mnohí ľudia tieto pravidlá nepoznajú alebo ich nedodržiavajú. Podľa zákona č. 326/2004 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti je však fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní alebo užíva pozemok, povinná „zisťovať a kontrolovať výskyt a šírenie škodlivých organizmov tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu iných osôb alebo k poškodzovaniu životného prostredia alebo k ohrozovaniu zdravia ľudí alebo zvierat“. To znamená, že trávniky sa musia kosiť tak, aby neobsahovali nadmerné množstvo burín a/alebo vysoko alergénnych rastlín. Jednotlivé obce si k zákonu vytvárajú vlastné dodatky. Môžu teda určiť, ako často sa musia kosiť rôzne druhy trávnikov, alebo stanoviť maximálnu výšku trávy. Okrem toho väčšina z nich vydáva metodické odporúčania podobné tým, ktoré vydáva už spomínaný pražský magistrát. Obce si na údržbu trávnikov zvyčajne najímajú špecializované spoločnosti. Tie sú zmluvne zaviazané dodržiavať podmienky stanovené mestom a výšku pokút v prípade ich nedodržania. V minulých rokoch takto pokutovalo najatú firmu napríklad mesto Děčín.
Zdroj: MŽP SR, Ústredný inšpektorát životného prostredia SR, Bratislava,
