V Európe je mydlica lekárska (Saponaria officinalis) pôvodné, avšak hojne rastie aj v Amerike, kam si ju prví osadníci priviezli so sebou. Dnes je síce mydiel a pracích prostriedkov na trhu veľký výber, avšak pôvabnú mydlicu si môžete sami vypestovať, bude užitočnou aj pohľadnou súčasťou záhrady. Mydlová voda z nej získaná je dokonale ohľaduplná k životnému prostrediu aj k jemným tkaninám či pleti.
Zdroj: Youtube
Lahôdka pre motýle
Mydlica je až meter vysoká a veľmi pohľadná trvalka. Vyšľachtené sú dokonca záhradné kultivary so zmnoženými okvetnými plátkami a výraznejšou ružovkastou farbou kvetov. Kvety sú prestretým stolom pre motýle s dlhým sosáčkom a ochutnať ich môžete aj vy, sú jedinou časťou rastliny, ktorú možno v malom množstve zjesť bez rizika. Ostatné časti obsahujú príliš veľa saponínov, a teda sú jedovaté, pôsobia silnú nevoľnosť. Avšak práve saponíny dávajú rastline jedinečné účinky, majú okrem iného čistiace schopnosti.
Mydlovú vodu si pripravíte ľahko – jednu šálku sušenej nasekanej lodyhy alebo dve šálky čerstvej pol hodiny povarte v troch šálkach vody. Nechajte vychladnúť a preceďte. Pokiaľ použijete sekaný koreň, stačí ho pol šálky a ešte pred povarením ho nechajte v studenej vode cez noc macerovať.
Pridajte ďalšiu bylinku
Takto pripravený domáci prostriedok poslúži ako koncentrát. Po nariedení vodou dokáže jemne očistiť hodváb, vlnu a ďalšie vzácne tkaniny a navrátiť im pôvodnú krásu bez toho, aby ich poškodil. A poslúžiť môže aj na šetrné čistenie pleti a umývanie vlasov. V chladničke vám vydrží kvalitné približne týždeň. Na rozdiel od čerstvých kvetov odvar z mydlice nevonia – ku koncu varenia však môžete pridať akúkoľvek aromatickú bylinku (mätu, levanduľu či vonnú pelargoii) a mydlovú vodu tak o vôni obohatiť.
Ako ich pestovať
Umývaciu zjari ľahko vypestujete zo semien. Môže byť nielen dosť vysoká, ale aj až 60 cm široká, vyžaduje teda dostatok priestoru. Lodyhy však môžu časom poliehať – môžete ich podoprieť prútiky, alebo ich vysadiť do susedstva pevnejších trvaliek, ktoré im oporu poskytnú. Rastlinám sa bude dariť na slnečnom mieste alebo v polotieni. Majú rady výživnú, kyprú, na humus bohatú pôdu a vyžadujú dostatok vlahy. V prírode často rastú pozdĺž potokov a na vlhkých lúkach. V dobrých podmienkach sa samé rozrastajú do šírky, podzemky aj samovýsevom, a môžu poslúžiť aj ako pôdopokryvné. Na jeseň môžete rozdeliť staršie trsy alebo oddeliť podzemky a vysadiť ich na nové miesto.
Vňať mydlice, ako u väčšiny trvaliek, v zime usychá a zjari vyráža nová. Preto ju žať skôr, než ju mrazy zničí. Môžete z nej rovno pripraviť mydlový roztok, alebo si ju nasušiť do zásoby. Jeseň je tiež ideálnou dobou na zber koreňa, ktorý si v období hojnosti nazbieral maximum účinných látok. Pokiaľ sa vám mydlica už rozrastá, nemusíte sa báť časť koreňov odobrať. Niekedy je to dokonca nevyhnutné, aby sa nešírila do častí záhrady, kde ju pestovať nemienite. Korene treba dôkladne usušiť a skladovať na suchom mieste. Na kúsky ich ľahšie nasekáte ešte čerstvé – a pokiaľ sa práca nedarí s ostrým nožom, pomôžu záhradnícke nožnice.
Zdroj: časopis Receptár