Problém je v tom, že záhradné odrody ruží majú od divoko rastúcich už dosť ďaleko. Na začiatku pestovania ruží v južnej Európe bola ruža galská (Rosa gallica). Tento druh je vysoko mrazuvzdorný. Tu by som chcel upozorniť na dôležitosť slova vysoko. Pokiaľ totiž predavač o nejakej rastline povie, že je mrazuvzdorná, môže to znamenať, že mráz síce znáša, ale napríklad len do -5°C.
Po celý starovek aj stredovek sa teda aspoň v Európe pestovali výhradne výbery z ruže galskej, ktoré boli rovnako vysoko mrazuvzdorné ako východiskový prírodný druh. V 16. storočí k nám bola privezená ruža stolistá (Rosa x centifólia) ao niečo neskôr sa objavuje ruža biela (Rosa x albumy). Ide ov prírode vzniknuté hybridné druhy nie príliš jasného pôvodu pochádzajúce z Malej Ázie. Ukázalo sa, že stolíky ani albumy v našej klíme tiež nevymŕzajú.
Zdroj: Youtube
Všetky tieto ruže kvitnú len v júni a na začiatku júla, neskôr už netvoria žiadne kvetuschopné lodyhy. Tie súčasné vyzrievajú a na zimu sú teda dobre pripravené.
Záhradníci však chceli od ruží viac. Cestovatelia si všimli, že v juhovýchodnej Ázii rastú ruže, ktoré kvitnú stále a opakovane. Rastli však v subtropickej klíme.
Zvlášť v strednej Európe s kolísajúcim priebehom zimy boli teda značne chúlostivé, čo sa prejavovalo aj v ďalších generáciách hybridov. Listy včas neopadávali, kvetuschopné lodyhy stále narastali a pomŕzali.
Ďalšie zhoršenie tejto situácie nastalo po získaní žlto kvitnúcich záhonových ruží. Veľký šľachtiteľský úspech bol umožnený prekrížením žltokvetej ruže zápašnej (R. Foetida) do doterajších odrôd. Táto ruža je však nie príliš mrazuvzdorná a navyše značne trpí čiernou škvrnitosťou, čo je teraz u ruží najviac rozšírená choroba. Ide o ochorenie hubové, ťažko zvládnuteľné. Zvlášť žltokveté odrody teda prichádzali navyše do zimy oslabenej touto chorobou.
Potešiteľné je, že sa počas 20. storočia postupne podarilo mrazuvzdornosť záhonových ruží zvyšovať. Šľachtenie nových odrôd ruží je teraz zamerané aj na zvýšenie ich odolnosti voči hubovým chorobám. Súčasné ruže teda vydržia veľa, pokiaľ sa však pestovateľ nedopustí nejakej zásadnej chyby.
Na prezimovanie ruží je dôležitá okolnosť, že sa očkujú na koreňový krčok. Podzemnú časť tvorí dobre mrazuvzdorná a vitálna podnož, najčastejšie blízko príbuzná ruži šípkovej. Nadzemná časť je potom ušľachtilá odroda. Metóda očkovania bola široko zavedená do škôlkárskej praxe v prvej polovici 19. storočia. Umožnila nielen rýchle namnoženie noviniek, ale aj zvýšenie mrazuvzdornosti.
Autor Jiří Žlebčík je botanik. Už celé desaťročia sa venuje výskumu a pestovaniu rastlín vo Výskumnom ústave Silva Taroucy pre krajinu a okrasné záhradníctvo, ktorého súčasťou je aj mimoriadne inšpiratívna, verejnosti prístupná Dendrologická záhrada. Viac na Dendrologickazahrada.cz
Zdroj: časopis Receptár, Dendrologickazahrada.cz