Rozhovor s Ferdinandom Lefflerom: Verím, že planéta je silná, naše dievča

Hovoríte, že svet menia optimisti a že Flera je tím, ktorý môže pomaly meniť planétu. Čo pre to môžeme urobiť my ostatní?

Som veľký fanúšik planéty a vôbec nepochybujem o tom, že ju ľudstvo ničí. Ale som optimista, že je silná, to naše dievča, a že sa pozbiera a bude opäť zelená. Našťastie pracujem v odvetví, v ktorom môžem so stavom životného prostredia niečo urobiť. Ak hovoríte len o úprave krajiny, zadržiavaní vody a remízkach, ľudia majú pocit, že sa ich to netýka. Ja však mám možnosť poskytnúť im množstvo informácií o tom, ako mať peknú záhradu a zároveň pomôcť životnému prostrediu.

Som zástancom pravidiel hedonickej udržateľnosti. Stručne povedané, ak chceme, aby ľudia robili niečo udržateľne, malo by im to zároveň prinášať potešenie. Ak napríklad svojim klientom vysvetľujem, že rastliny prijímajú dažďovú vodu päťkrát lepšie ako vodu z hadice a sú po nej silnejšie, krajšie a odolnejšie, verím, že začnú zachytávať a využívať aj vodu.

Publikum Ferdinandových záhrad priťahuje vaša bezprostrednosť a schopnosť presvedčiť a nadchnúť. Čomu pripisujete tento úspech?

Som skôr psychológ ako botanik, na technické veci mám tím ľudí. Moja práca je priesečníkom mnohých disciplín. V mladosti ma veľmi ovplyvnilo chodenie so psychológom, naučil som sa klásť otázky a vidieť veci v rôznych súvislostiach. Veď každá návšteva rodiny, ktorá odo mňa chce záhradu, je vlastne terapia od A po Z. Musím sa o ľuďoch dozvedieť čo najviac, aby záhrada spĺňala ich potreby.

Ako sa zmenil vzťah ľudí k pôde za tie roky, čo sa venujete tejto profesii?

Neviem to presne posúdiť, pretože sa nachádzam tak trochu v bubline. V mojom okolí sú ľudia, ktorých priťahuje môj štýl. Nepotrebujú mať záhradu, aby im ju závidel sused, skôr v nej chcú niečo zažiť. S potešením však konštatujem, že prístup developerov sa mení. Tí osvietenejší už vnímajú dôležitosť okolia a máme tendenciu byť súčasťou architektonického tímu od začiatku projektu. Už to nie je tak, že krajinný architekt na konci nejako upraví priestor, ktorý zostane na zeleň.

Čo je najväčším prehreškom v súkromnej záhrade z hľadiska udržateľnosti a uhlíkovej stopy?

V prvom rade neustále prerábanie toho, čo už malo byť dávno hotové. To je horšie ako dovážanie stromov z väčších vzdialeností do premyslenej záhrady. Ďalšou záťažou sú nemiestne materiály. Načo mi je taliansky travertín a exotické dreviny, ktoré sa vozia cez pol sveta? Miestne materiály starnú v záhrade podstatne lepšie, nehovoriac o umelých materiáloch!

Ďalším prehreškom je rašelina, ktorá sa nezmyselne ťaží a potom znásilňuje, aby sa na pôde darilo rododendronom. Prečo namiesto nich nemôžeme vysadiť napríklad chrastavec alebo šeřík, ktorým by sa v miestnej pôde darilo? Prečo automatické zavlažovanie? Futbalové ihrisko ju potrebuje, ale dobre založená záhrada sa o ňu postará sama.

Obrovskú uhlíkovú stopu zanecháva aj pozemok, na ktorom musíte každé dva mesiace zapaľovať krovinorez, aby ste vytvarovali kríky do guľôčok, alebo zbytočne veľké trávnaté plochy. Nikto sa nezamýšľa nad tým, koľko je to práce a koľko energie sa pri tom spotrebuje.

Hovoríte, že záhrada by mala čo najviac napodobňovať prírodu, že by v nej mali byť vzrastlé stromy. Ale mnohým ľuďom sa nechce hrabať lístie. Máte nejaký recept na zmenu tohto zmýšľania?

V Kostarike som videl krásny nápis, ktorý hovorí, že by sme si viac vážili stromy, keby dávali wifi, ale bohužiaľ môžu dávať len kyslík. Všetko je to otázka výchovy a vzdelávania a treba to vŕtať do hláv deťom, aby rodičia a starí rodičia povedali, ako sa to má robiť. Lásku k prírode treba vniesť do základných škôl, aby do každej domácnosti prišiel nejaký Pepek a povedal napríklad, že lístie má zostať v záhrade! Odvoz organickej hmoty z pôdy je ďalšou uhlíkovou stopou a odpadom. Prečo kupujeme mulč, keď túto prácu urobí aj lístie? Keby som mohol urobiť toto rozhodnutie, skrátil by som niekoľko hodín výtvarnej výchovy a namiesto toho by som zobral deti von a vysvetlil im, čo pre nás robí príroda. Že strom poskytuje tieň alebo že tmavá oranžová fasáda je peklo z hľadiska otepľovania planéty. Dúfam, že to pochopia a budú to vedieť odovzdať ďalej.

Ale čo anglický trávnik, na ňom predsa nemôže byť lístie, nie?

Samozrejme, že nie. Preto sú obrovské trávnaté plochy takým problémom. Trávniky a rybníky sú najnáročnejšie na údržbu. Trávnik je umelá plodina, ktorá nemá v záhrade čo robiť. Vnímam ho ako samostatný prvok, ktorý do návrhu vkladám ako prvý. Zistím, akú veľkú plochu potrebuje rodina na rekreáciu, a zvyšok pozemku navrhnem s lúkou, pôdopokryvnými rastlinami a záhradnými záhonmi.

Priniesla éra kovidov, ceny energií a iné problémy nejaké zmeny vo vnímaní záhrady?

V škole som si nikdy nemyslel, že budem nadšený z jedlej záhrady. To je výhoda covidu, ľudia začali tráviť viac času vo svojich záhradách, viac o nich premýšľajú a mnohí sa tešia, že si na svojich záhonoch môžu vybrať niečo dobré počas celého roka. Som za to veľmi rád. Snažím sa klientom vysvetliť, prečo a ako na to, ako kombinovať rastliny, aby sa im darilo vedľa seba, čo nepestovať po sebe a podobne.

Veľa ľudí naďalej odmieta úžitkovú záhradu ako škaredú a veľa práce s neistým výsledkom. Keď sa pre ňu rozhodnú, umiestnia ju niekde mimo dohľadu. Čo sa dá urobiť, aby bola jedlá záhrada estetická aj užitočná?

Čo môže byť na jedlej záhrade škaredé? Iba ak je zle vysadená a nikto sa o ňu nestará. Záhrady sa predsa dajú robiť tak, aby lahodili oku. Na druhej strane odporúčam vyhradiť si kútik, ktorý je dobre viditeľný, pretože jedlá záhrada je mimoriadne dynamická, stále sa v nej niečo deje. Čoraz častejšie ju umiestňujeme do predzáhradiek. Ako pri všetkom, aj túto časť treba dobre premyslieť a neunáhliť sa. Namiesto rýchleho nákupu prvého skleníka, ktorý čaká v obchode, je lepšie si našetriť na pekný kúsok, v ktorom sa dá sedieť aj keď prší.

Hovoríte, že koncept záhrady je svätý grál. Na čo sa treba zamerať pri pohľade na prázdny pozemok pri dome?

Tu si prihrejiem svoju polievočku, ktorou je online kurz Život vo vašej záhrade. V desiatich krokoch tam zrozumiteľne vysvetľujem, čo robiť, keď máte zatiaľ len pozemok. Ak budete klásť dobré otázky, prídu aj dobré odpovede. Dôležitejšie ako hlavné smery je súkromie. Najskôr by ste mali zvážiť, kde bude plot plný a otvorený na mieste, kde je na čo pozerať. Až potom príde na rad svetlo a tieň.

Ďalšou otázkou je, ako prepojíte dom so záhradou. Domy bývali k záhrade otočené chrbtom a často s klientmi prídeme k tomu, že vyrazia nový vstup s francúzskym oknom, čím môže vzniknúť terasa. Alebo skúste premiestniť lavičku po pozemku a zamyslite sa nad tým, kde vám to vyhovuje. Radi vešate bielizeň vonku, radi sedíte pri ohni, chceli by ste časom saunu a zatiaľ na ňu nemáte peniaze? Musíte sa jednoducho naladiť na DNA záhrady a prispôsobiť ju svojim potrebám a želaniam.

Jedným z posledných úspechov štúdia Flera je kúpa farmy Balbínka na Třeboňsku. Čo tam plánujete robiť?

Balbínku považujem za svoje životné dielo. Robíme to tak, že keď to raz dokončíme, všetko bude perfektné. Chcem tam tento rok usporiadať prvé stodolové semináre, hoci to bude ešte veľmi punkové. Budovy si vyžadujú veľa investícií, takže na nich budeme pracovať postupne. Ale bude to usadlosť zasadená do prírody, kde budem uplatňovať všetko, o čom prednášam, vrátane pestovania liečivých byliniek.

Táto stránka

Tento rozhovor bol uverejnený v časopise HOUSE & GARDEN 5/23.