Stromy dodávajú záhrade dušu a mierku

Pri pohľade do histórie je zrejmé, že stromy boli v podstate spoločníkmi človeka. V prvom rade plnili praktickú funkciu, napríklad ako vetrolamy, ich korene spevňovali hrádze rybníkov a kvitnúce druhy boli obľúbenými liečivými alebo dokonca medonosnými rastlinami. Je veľká škoda, že najmä mohutné a širokokorenné stromy sa dnes často považujú za príťaž. Napokon, ak rastú v tesnej blízkosti domu, môžu byť naozaj na obtiaž, ale napriek tomu žiadna záhrada bez nich nebude taká atraktívna ako s krásnym solitérom v trávniku alebo ovocnými stromami v sade za domom.

Veľkou výhodou stromov je pestrosť sortimentu, takže pre každé ročné obdobie možno vybrať vhodný druh. Chce niekto strom, ktorý kvitne na jar, alebo taký, ktorý sa môže pochváliť zaujímavo sfarbenými listami či chutnými plodmi v lete? Na jeseň všetky stromy hýria farbami a v zime prichádzajú na rad tie, ktoré zaujmú špecifickým habitusom alebo dekoratívnou kôrou. Čo je dobré vedieť o stromoch predtým, ako sa vyberiete do záhradného centra?

Celoročná krása

Stálezelený sortiment je neporovnateľne užší ako listnatý, širší sortiment nájdeme najmä medzi ihličnanmi. Dobrou voľbou budú rôzne druhy smrekov (Picea) a borovíc (Pinus), ktoré môžu byť rozvetvené až k zemi, alebo si môžete zaobstarať vysadený strom s rozvetveným kmeňom. Takáto úprava je bežná napríklad u borovice čiernej (Pinus nigra) a borovice lesnej (Pinus sylvestris), ale za takéto odrezky sa platí značná prirážka. Pokiaľ ide o vždyzelené listnaté stromy, je možné kúpiť napríklad portugalský vavrín (Prunus lusitanica), ktorý je pôvodne krovitý strom, ktorý sa štepí na podnož. Mnohí ľudia oceňujú, že nie je taký veľký, takže je vhodný aj do menších záhrad.

Zaujmú svojou farebnou šatkou

Platany, javory pyžamové alebo brezy sú obľúbené v záhradnom dizajne, aby vytvorili krásnu záhradu počas celého roka. Môžu sa totiž pochváliť výrazne sfarbeným kmeňom alebo zaujímavou kôrou, ktorá sa môže od druhu k druhu odlišne odlupovať. V prípade platanu ide o maskovacie kôry, ktoré sa odlupujú doskovitým spôsobom. Na druhej strane, pri breze je kôra typicky papierová a zvyčajne čisto biela, ale niektoré brezy majú aj svetlooranžovú farbu. Podobný štýl odlupovania možno nájsť aj u javora sivého (Acer griseum) – jeho medovo zlatá kôra je nápadná už z diaľky. Skupina javorov pyžamových si vyslúžila svoje meno podľa pruhovaného kmeňa, na ktorom sa zvyčajne striedajú odtiene zelenej a hnedej farby, niekedy s okrovým nádychom. Medzi „pyžamové“ stromy patrí napríklad javor Davidov (Acer davidii) alebo javor hrubý (Acer grosseri). Hoci kôra týchto stromov je sfarbená v pomerne výrazných odtieňoch, svoju krásu odhaľujú najmä v období vegetačného pokoja, t. j. po opadaní listov v novembri približne do polovice mája, keď ich vystrieda bujné olistenie.

Trpasličia alebo obrovská?

Otázka veľkosti samozrejme závisí od veľkosti záhrady, pretože strom by mal byť úmerný aj svojmu okoliu. Zatiaľ čo správnou voľbou pre najmenšie záhrady budú kríkovité štepené stromy, ktoré často nepresahujú výšku troch metrov, veľké pozemky si pokojne môžu dovoliť giganty, ktoré po niekoľkých desaťročiach dosiahnu dvadsaťpäťmetrovú hranicu.

Kedy ísť nakupovať

Pri návšteve záhradníctva sa môžete stretnúť s číselným označením, ktoré udáva obvod listnáča stromu. Meria sa v tzv. prsnej výške, t. j. 1,3 metra nad povrchom pôdy. Malé rastliny majú obvod listnáča 8-10 cm. Takéto stromčeky veľmi dobre dozrievajú, ale na ich rast si budete musieť rok počkať. V prípade pomaly rastúcich druhov, ako je dub, to bude trvať viac ako 30 rokov a v prípade rýchlo rastúcich stromov približne polovicu tohto času. Tí, ktorí sa rozhodnú pre už dospelý strom, by však mali vyberať z drevín s veľkosťou 14 až 16 cm alebo väčšou. Treba však počítať s tým, že cena bude o niečo vyššia a strom si bude po vysadení vyžadovať viac starostlivosti, pretože čím je rastlina väčšia, tým ťažšie sa zakoreňuje. Pri občasnom zalievaní sa strom s novou situáciou vyrovná.

Kúpna cena stromov závisí nielen od veľkosti, ale aj od toho, či je rastlina kontajnerovaná alebo balená. Kým kontajnerované sú drahšie a možno ich kúpiť od jari do jesene, „balené“ stromčeky bývajú cenovo dostupnejšie, ale na druhej strane ich možno nájsť len na jar a potom na jeseň, v období vegetačného pokoja, keď sa tieto stromčeky zbierajú z voľnej pôdy. Cena aj menších stromčekov sa zvyčajne pohybuje v tisícoch. Len pre porovnanie – 6-8 cm veľký platan stojí približne 2 500 Kč. Dospelý strom s výškou 20 – 25 cm v kontajneri stojí približne 20 000 až 25 000 Kč. Strom však treba ukotviť drevenými kolíkmi alebo podzemným kotvením a cenu mierne zvyšuje pridanie substrátu. Hoci sa investícia môže zdať zbytočne vysoká, nie je potrebné vysádzať veľké množstvo stromov, často stačí jeden strom na malom pozemku. V každom prípade ho nemožno nahradiť inou rastlinou.

Rýchlo do zeme

Keď ste stromček priniesli do záhrady, mali by ste ho čo najskôr zasadiť. Ani pri kontajnerovaných rastlinách sa neoplatí príliš dlho čakať, ale niekoľko týždňov postačí na to, aby ste ich zalievali. Balový strom si však vyžaduje okamžitý zásah. V každom prípade sa všetko začína vykopaním výsadbovej jamy, ktorá by mala byť aspoň o tretinu väčšia ako baly. Jej steny by nemali byť hladké, takže by sa mala rozrušiť buď vidlami, alebo rýľom. To podporí rýchlejšie zakorenenie koreňov do okolitej pôdy. Hoci sa môže zdať, že stromček možno zasadiť hneď po vybratí z kvetináča, bal je potrebné mechanicky rozrušiť (ideálne opäť rýľom).

A ako pripraviť balový strom na výsadbu? Existujú dve možnosti – buď sa ponechá juta a drôtená konštrukcia na koreňovom systéme, alebo sa tieto materiály odstránia, čím sa zvýši riziko rozpadu balu, pretože sa s nimi bude pri výsadbe ťažšie pracovať. Jutu a drôt však možno ponechať na koreňoch bez obáv z poškodenia, pretože sa pomerne rýchlo rozpadnú a korene cez ne nerušene prerastú. Pri zasypávaní koreňového balu je potrebné zhutňovať pôdu v menších vrstvách, aby sa zabránilo vzniku vzduchových vreciek. Bez ohľadu na kvalitu pôdy je vždy potrebné pôvodnú pôdu premiešať s novým materiálom – môže to byť samozrejme kompost, ale dobrým riešením je aj záhradnícky substrát. Hĺbka výsadby sa určuje podľa veľkosti koreňového balu, ktorý by mal zostať na úrovni zeme, inými slovami, nemal by vyčnievať ani byť utopený.

Rast si vyžaduje stabilitu

Po výsadbe je potrebné strom čo najskôr ukotviť. Menšie a dospelé stromy si vyžadujú stabilizáciu, inak hrozí ich vyvrátenie. Okrem toho sa neukotvený strom ťažšie presne zakorení kvôli pohybom vetra. Ukotvenie je pomerne jednoduché pomocou dvojice vyfrézovaných kolov, ktoré sa k nemu priviažu textilným viazaním, ale možno použiť aj neviditeľný kotviaci systém ukrytý pod povrchom pôdy.

Keď je potrebný rez

Stromy potrebujú pravidelnú starostlivosť, najmä počas niekoľkých rokov po výsadbe, ktoré sú rozhodujúce pre vytvorenie koruny. Rez sa zvyčajne vykonáva v období vegetačného pokoja, t. j. v zime a skoro na jar. Cieľom je odstrániť všetky poškodené, suché alebo chorobami a škodcami napadnuté konáre. V prípade pomaly rastúcich stromov však nejde o zásadný zásah, ale skôr o vizuálnu kontrolu. Na druhej strane ovocné stromy, ktoré boli vyšľachtené na okrasné dreviny, si vyžadujú rozsiahly rez. Týka sa to najmä drobnoplodých okrasných jabloní. Okrasné odrody niektorých kôstkovín sa však prerezávajú len v čase pučania alebo kvitnutia, t. j. v apríli alebo máji.

Tento článok vyšiel v časopise DOM & ZÁHRADA 3/23.