Chcete si do záhrady zaobstarať okrasný strom? Skúste smrek omoriku. Je to jeden z najkrajších ihličnanov, dá sa pestovať aj v mestách a dokáže to, čo väčšina ostatných smrekov.
Prirovnanie smreka omoriky k sexi modelu je na mieste. Tento vysoký a nezvyčajne štíhly ihličnan má stĺpovitú korunu a nezaberá veľa miesta na šírku. A komu by prekážalo, že rastie pekne do výšky, môže sa poobzerať po trpasličích kultivaroch.
A čo ak chcete smrek vyrúbať. Ako to urobiť?
Čo je v jeho „občianskom preukaze“
Omorické smreky sú zaujímavé svojím pôvodom, ich korene majú v sebe srbskú „krv“. Tento druh objavil a pomenoval srbský botanik a prírodovedec Josif Pančić v 70. rokoch 19. storočia. Ale z rodu Pinus (borovica) do rodu Picea (smrek) náš prírodovedec, botanik a lesník Emanuel Purkyně.
Samozrejme, existuje oveľa viac druhov smrekov, pozrite si našu fotogalériu:
Tolerantné ihličnany
Smreky omoriky sa u nás začali pestovať pred viac ako sto rokmi. A pretože zvládajú znečistenie ovzdušia, bude sa im dariť aj v mestách. Nevadí im nadmerné teplo a sucho, čo sa dá povedať aj naopak – uprednostňujú slnečné stanovištia. Pozor však na úpal a trvalé zamokrenie.
Na čom si ešte pochutnajú
Na rozdiel od väčšiny ostatných smrekov, ale aj iných ihličnanov, zvládajú vápenaté pôdy. Zvyčajne sa záhrady zakladajú na miestach, kde bol navŕšený stavebný materiál alebo kde bol nedávno postavený dom či iná stavba, čo na dlhé roky ovplyvňuje pH pôdy. Prakticky to tiež znamená, že tieto smreky možno bez problémov pestovať v blízkosti vápnomilných rastlín.
Ach, tie farby!
Elegantné smreky omoriky majú často konáre, ktoré sú v hornej časti koruny previsnuté a v dolnej previsnuté. Ich ihlice sú sýtozelené až modrozelené, ale naspodku svetlejšie (vďaka bielym pruhom prieduchov), takže vám môžu farbou pripomínať jedľu. Nádherné sú aj šišky, takmer červené až fialové alebo tmavofialové (prípadne aj modrasté), ktoré prechádzajú do tradičnej hnedej farby. Presnejšie: má to byť odtieň škorice, takže si zájdite do kuchyne pre toto korenie a sami porovnajte farebnú dokonalosť.
Zdroj: Mária Štefániková, PhD,
